Zdravotné poisťovne evidujú ako poistencov aj ľudí, ktorí už zomreli, tzv. „mŕtve duše“. Poisťovne nemajú informáciu o úmrtí a za mŕtve duše sa naďalej platí poistné, približne 5,5 mil. eur ročne (priemer za roky 2012 – 2016). Spravidla ide o poistencov štátu, takže väčšina poistného za mŕtve duše prichádzazo štátneho rozpočtu v platbe za poistencov štátu.
Státisíce ročne
Poisťovne za mŕtve duše ďalej uhrádzajú zdravotnú starostlivosť, ktorú na nich vykázali poskytovatelia (všeobecní lekári, nemocnice, lekárne a iné). Verejné zdroje tak nesmerujú na skutočnú zdravotnú starostlivosť. Ročne stoja mŕtve duše poisťovne asi 350tisíc eur (priemer za roky 2012 – 2016). Existencia mŕtvych duší deformuje aj prerozdeľovanie poistného, čím ovplyvňuje príjmy poisťovní druhýkrát. Vplyv mŕtvych duší na prerozdeľovanie poistného v roku 2016 predpokladáme vo výške 600tisíc eur. Mŕtve duše ľudia evidovaní zdravotnými poisťovňami napriek tomu, že už sú mŕtvi – prevládajú medzi najstaršími poistencami a sú to prevažne muži. Ľudí nad 80 rokov (vrátane) je v poisťovniach evidovaných o 35tisíc viac, ako je počet obyvateľov podľa Štatistického úradu (ďalej ŠÚSR). Vyššie rozdiely sú u mužov. Nesúlad medzi poisťovňami a ŠÚSR u mužov starších ako 80 rokov je 32%, žien v rovnakom veku je v poisťovniach o 16% viac. Na úrovni individuálnych vekových skupín sú rozdiely ešte vyššie a s vekom narastajú. V skupine poistencov vo veku 100 rokov a viac evidujú poisťovne skoro 6násobne viac mužov a takmer 4násobne viac žien, než uvádza ŠÚSR.
Problémy s registráciou
Priemerný vek identifikovaných mŕtvych duší bol v sledovanom období 85 až 90 rokov. Existenciu mŕtvych duší pravdepodobne spôsobuje nevyraďovanie príp. neskoré vyradenie poistencov po ich smrti. Zdravotné poistenie vzniká na Slovensku automaticky, narodením. Zaniká smrťou alebo prehlásením do inej poisťovne, keďže poistenie sa uzatvára s konkrétnou poisťovňou. V prípadoch, ak dôjde k úmrtiu v zdravotníckych zariadeniach, je informovanosť zdravotných poisťovní pravdepodobne rýchla. Rozdiely v nákladoch Z titulu mŕtvych duší sú podhodnocované priemerné náklady na staršie vekové skupiny, čo prináša riziká pri starnutí obyvateľstva. Podiel starších poistencov na celkovej populácii bude v najbližších desiatkach rokov rásť. Podhodnocovanie ich nákladovosti vedie systematicky k narastajúcej chybe odhadu budúcich nákladov na zdravotníctvo. Existencia mŕtvych duší spôsobuje, že ľudia nad 95 rokov sa javia v priemere zdravší než muži vo veku 25 – 34 rokov, ktorí sú vo všeobecnosti najzdravší. U najstarších skupín obyvateľov je aj vysoký podiel poistencov, ktorí v priebehu celého roka nečerpali žiadnu zdravotnú starostlivosť ani neužívali lieky. Náklady na takýchto poistencov sú na úrovni kapitácie pravidelnej platby, ktorú dostáva všeobecný lekár na poistencov, ktorí u neho majú založenú zdravotnú kartu. Podiel mužov s nákladmi na úrovni kapitácie je vo vekovej skupine 85 – 89 rokov vyšší ako v skupinách mužov vo veku 25 – 29, prípadne 30 – 34. Vo vyšších vekových skupinách sú rozdiely ešte výraznejšie.
Identifikácia mŕtvych duší
Mŕtve duše boli identifikované na základe dátumu smrti v registri fyzických osôb (mŕtve duše podľa RFO), zastavenia vyplácania dôchodku Sociálnou poisťovňou (mŕtve duše podľa SP) a porovnaním demografických profilov zdravotných poisťovní a ŠÚSR (mŕtve duše podľa ŠÚSR). Údaje o poistencoch zdravotných poisťovní sme čerpali z dát, ktoré poisťovne predkladajú MZ SR za účelom výpočtu indexov rizika nákladov pre prerozdeľovanie poistného. Pracovali sme s anonymizovanými údajmi za roky 2011 až 2016. Mŕtve duše podľa RFO majú oficiálnu informáciu o dátume smrti. Pri ostatných skupinách mŕtvych duší táto informácia chýba a boli identifikované na základe iných vlastností (zastavenie vyplácania starobného dôchodku SP, porovnanie počtu poistencov a počtu obyvateľov podľa ŠÚSR). Všetkých poistencov zdravotných poisťovní zaznamenáva centrálny register poistencov, ktorý vedie Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Informácia o úmrtí sa do centrálneho registra zaznamenáva na základe informácie od príslušnej matriky. Centrálny register poistencov ale nie je automaticky prepojený s evidenciou, ktorú si vedú zdravotné poisťovne a údaje nie sú celkom totožné. Kontrola individuálnej evidencie poistencov poisťovní zo strany úradu bola ešte donedávna obmedzená.
Poisťovne zarábajú
Čistý vplyv mŕtvych duší na hospodárenie poisťovní je pozitívny (5,1 mil. eur ročne – priemer za roky 2012 2016), pretože výraznejšie ovplyvňujú príjmy než výdavky. Mŕtve duše znamenajú pre poisťovne náklady, hlavne v podobe kapitácie (pravidelná platba všeobecnému lekárovi). Preto je nákladovosť vekových skupín, v ktorých sú koncentrovaní, podhodnotená. V jednotlivých rokoch však boli často vykázané aj niekoľkotisícové náklady na zdravotnú starostlivosť ľudí, ktorí sú podľa registra fyzických osôb už niekoľko rokov mŕtvi. Príčinou môže byť údajová chyba u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo zdravotnej poisťovne, ktorá vznikla napríklad pri zaznamenaní rodného čísla. Rovnako však aj nepoctivé správanie poskytovateľov.
Štát platí za nič
Na mŕtve duše dopláca najmä štát. Väčšina mŕtvych duší bola poistencami VšZP (90%) a platiteľom poistného bol takmer výlučne štát (93%). Príjmy poisťovní mŕtve duše zvyšujú cez platbu za poistencov štátu. V rokoch 2012 – 2016 bola priemerná ročná platba štátu za mŕtve duše 5,5 mil. eur. Štát platí za vybrané skupiny obyvateľov poistné. V sledovanom období predstavovalo poistné platené štátom v priemere 413 eur ročne. Ak platiteľom poistného nie je štát, riziko mŕtvej duše je výrazne nižšie, pretože zamestnávatelia majú spravidla lepší prehľad o tom, za koho majú odvádzať poistné než štát. Svedčí o tom aj nízky podiel mŕtvych duší, za ktorých platiteľom nie je štát (5ročný priemer sú 4%). Príjmy zdravotných poisťovní môžu mŕtve duše ovplyvňovať dokonca dvakrát, druhýkrát pri prerozdeľovaní poistného. Ročne sa medzi poisťovňami prerozdelí približne 150 mil. eur. Prerozdeľovanie má zabezpečiť, aby zdravotné poisťovne nedoplácali na skladbu svojho poistného kmeňa. Poisťovňa s chorľavejšími poistencami bude platiť za zdravotnú starostlivosť viac ako poisťovňa s rovnakým počtom poistencov, ale mladšími a zdravšími.
VšZP dopláca najviac
Zanedbávanie mŕtvych duší ide na úkor VšZP. Na základe simulovaného prerozdeľovania poistného v roku 2016 by boli pri zohľadnení mŕtvych duší príjmy VšZP vyššie o 608tisíc eur. Koeficienty nákladovosti, podľa ktorých sa uskutočňuje prerozdeľovanie, sa vo vekových skupinách nad 70 rokov zvýšili v priemere o 2,5%. V skupinách 80-ročných a viac, kde bol platiteľom štát, sa koeficient zvýšil u mužov o 14%, u žien o 6,3%. Došlo aj k zlepšenie samotného modelu, resp. jeho schopnosti vysvetliť rozdiely v nákladovosti poistencov. Koeficient determinácie sa zvýšil o 0,04 p.b..
Čistenie evidencie
V posledných dvoch rokoch prebehlo viacero pozitívnych legislatívnych zmien. Od roku 2015 získavajú zdravotné poisťovne informácie o úmrtiach automaticky, vďaka čomu poklesol medzi rokmi 2014 a 2015 počet evidovaných mŕtvych duší o 37%. Ďalšie zlepšenie môže priniesť novela zákona o zdravotnom poistení platná od januára 2018. ÚDZS bude každoročne preverovať 0,2‰ poistencov z hlásení zdravotných poisťovní. Aby verejné zdroje nesmerovali na mŕtve duše, je potrebné úplne vyčistenie evidencie zdravotných poisťovní. Dôležité je aktívne preverovanie trvania poistného vzťahu vytipovaných skupín poistencov a prepojenie už existujúcich registrov.
Konkrétne
• Je potrebné prepojiť register fyzických osôb s registrom ÚDZS ako aj registrami poisťovní. Dôležitá je aj plná elektronizácia matrík, ktoré sú prvotným zdrojom informácie o úmrtí.
• Presnejšiu evidenciu by pomohlo zabezpečiť aj čiastočné prepojenie registra Sociálnej poisťovne a registra ÚDZS.
• SP má presnejšiu a spoľahlivejšiu evidenciu úmrtí v zahraničí, nakoľko, ak vypláca dôchodky za hranice SR, vyžaduje v istej periodicite notársky overené potvrdenie o tom, že daná osoba naďalej žije.
Samostatný problém tvoria úmrtia v zahraničí v dávnejšej minulosti, o ktorých sa informácia na Slovensko nikdy nedostala a predstavuje tak problém aj pre iné verejné databázy. Aj inak spoľahlivý referenčný register fyzických osôb tak môže evidovať ako obyvateľov SR už dávno zosnulých v zahraničí. Pomohol by systém aktívneho preverovania vytypovaných osôb.
Michaela Černěnko
Jozef Kubala
Tomáš Mesároš
Zdroj: Inštitút finančnej politiky