MUDr. Lenka Balogová, PhD., Klinika infektológie a cestovnej medicíny, UN L. Pasteura Košice
Úlohou cestovnej medicíny je zdravotná príprava cestovateľov, posudzovanie spôsobilosti na vycestovanie a pobyt, sanácia rizikových faktorov, zdravotnícka starostlivosť počas cestovania a pobytu a po návrate. Na Slovensku sú vytvorené tri centrá cestovnej medicíny, a to v Bratislave, Martine a Košiciach. Medzi najčastejšie zdravotné riziká pre cestovateľov patria okrem nehôd motorových vozidiel a úrazov aj infekčné choroby, a to hnačky, respiračné a kožné choroby, malária, hepatitída A a B, kvapavka a brušný týfus.
Malária
Malária je najčastejším tropickým ochorením. Ročne na ňu ochorie približne 300 – 500 miliónov ľudí, pričom až 1 – 3 milióny prípadov končí smrteľne. Pôvodcom malárie je parazit Plasmodium falciparum, ktorý spôsobuje tropickú maláriu, Plasmodium ovale a Plasmodium vivax vyvolávajú maláriu terciána a Plasmodium malariae je pôvodcom malárie kvartána. Ochorenie prenáša samička komára rodu Anopheles. Najvyššia aktivita komárov je v Ázii, Latinskej Amerike a Afrike. V Afrike sa malária vyskytuje v meste aj na vidieku, v Latinskej Amerike a v juhovýchodnej Ázii skôr na vidieku. Vyskytuje sa v nadmorskej výške do 1500 m n. m. Riziko malárie pre cestovateľov závisí od viacerých faktorov: navštívená oblasť /stupeň endemicity, dominujúci druh plazmódia, distribúcia rezistencie, sezóna, typ navštívenej oblasti (mesto, dedina), spôsob ubytovania (klimatizácia), dĺžka expozície, preventívne antimalarické opatrenia, spôsob správania cestovateľa, a iné. Typický malarický záchvat sa prejavuje horúčkou do 41 °C, zimnicou, triaškou a silným potením. Objavuje sa každý druhý, tretí alebo štvrtý deň (v závislosti od vyvolávateľa) a trvá 4 až 6 hodín. V medzizáchvatovom období sa objavuje výrazná slabosť a únava. Medzi ďalšie príznaky malárie patrí hepatosplenomegália, anémia, ikterus, cerebrálna forma ( porucha vedomia, meningeálny syndróm, neurologické príznaky), renálny a hepatobiliárny syndróm, respiračné zlyhanie, hypoglykémia, gastrointestinálny syndróm, septický šok. Diagnostika malárie sa robí vyšetrením hrubej kvapky krvi a tenkého náteru. Vyšetrenie sa odporúča vždy opakovane u pacienta s horúčkou po návrate. Sérologické vyšetrenie malárie nemá diagnostický význam. V liečbe malárie sa používajú ATB s antiparazitárnymi účinkami. Dôležitá je chemoprofylaxia. Je potrebné začať 1-2 týždne pred vstupom do rizikových oblastí a 4 týždne po opustení týchto oblastí. Prevencia malárie spočíva v ničení komárov insekticídmi (chemické látky) a biologickom boji (Bacillus thruringiensis), v melioračných prácach. Inou prevenciou je osobná ochrana, používanie moskytiérov, repelentov, užívanie antimalarík.
Amebóza
Vyvolávateľom je Entamoeba histolytica. Ochorenie môže mať dve formy, forma magna – invazívna forma – trofozoit a forma minuta – neinvazívna forma, má schopnosť tvorby cysty. Ochorenie sa šíri fekálne-orálnou cestou (ruky, voda, potraviny, muchy). Môže mať niekoľko prejavov, od asymptomatického nosičstva cýst, cez akútny dyzenterický syndróm, amébovú kolitídu, amebóm, chronickú črevnú amebózu až po hepatálnu, pleuropulmonálnu a mozgovú formu. Diagnostika ochorenia spočíva v anamnéze, klinickom obraze, dôkazov trofozoitov v stolici a v sérologických metódach.
Giardióza
Zdrojom nákazy sú infikovaní ľudia a zvieratá. Ochorenie sa prenáša fekáln -orálnou cestou, sexuálnou cestou a muchami. 90% ochorení prebieha asymptomaticky. V opačnom prípade rozlišujeme formu intestinálnu, hepatobiliárnu a zmiešanú. Diagnostika spočíva v mikroskopickom dôkaze parazita v duodenálnej šťave a v riedkej stolici. V liečbe sa používa metronidazol a ornidazol. Prevenciou ochorenia je zabránenie fekálnej kontaminácie potravín, výchova k hygienickým návykom a liečba nosičov infekcie.
Askarióza
Vyvolávateľom je Ascaris lumbricoides (škrkavka detská). Prenos sa uskutočňuje kontaminovanou vodou, potravinami a rukami. Ochorenie sa prejavuje v pľúcnej fáze pocitom tlaku na hrudníku, suchým kašľom, zostreným dýchaním a celkovou únavou. Pri črevnej forme sa objavujú bolesti brucha, nechuť do jedla, hnačky, nauzea. Diagnostika spočíva v dôkaze parazita v stolici, dôkaze vajíčok mikroskopickým vyšetrením stolice, imunodiagnostickych metódach a dôkaze larvy v spúte.
Leišmanióza
Ochorenie má dve formy, viscerálnu a kožnú. Zdrojom infekcie sú psovité šelmy, hlodavce a človek. Prenášačom je komár Phlebotomus. Ochorenie je rozšírené v tropických a subtropických oblastiach všetkých kontinentov. Pri viscerálnej forme nazývanej aj „kala azar” (čierna horúčka) sú v klinickom obraze v popredí nepravidelné septické horúčky, zväčšenie sleziny, pečene, lymadenopatia, pancytopénia, kachexia a tmavé sfarbenie kože. Pri kožnej forme sa tvorí na koži tváre a na rukách makulopapula, z ktorej sa vyvinie torpídny vred a následne jazva, ktorá sa hojí asi jeden rok. Diagnóza sa stanoví na základe cestovateľskej anamnézy, klinického obrazu, mikroskopického dôkazu leišmánií v nátere a sérologickym vyšetrením.
Africká trypanozomóza – spavá choroba
Rezervoárom infekcie sú hospodárske zvieratá, antilopy a človek. Prenášačom je mucha tse-tse. V klinickom obraze sa objavuje primárny infiltrát (chancre). Ochorenie má febrilnoglandulárne štádium a hematoencefalitické štádium, pre ktoré sú typické psychické poruchy, zmeny osobnosti, apatia, somnolencia, kachexia. Choroba môže končiť smrteľne.
Filariózy
Filariózy sú rozšírené v tropických a subtropických oblastiach. Prenášačom sú komáre a iné článkonožce. Lymfatické filariózy spôsobujú lymfadenitídu, lymangoitídu a elefantiázu. Podkožné filariózy sa prejavujú tvorbou podkožných nádorčekov – loa loa a drankunkulózou. Pre diagnostiku ochorenia je dôležitý priamy dôkaz mikrofilárií v hrubej kvapke, krvnom nátere a imunologické metódy.
Schistozomóza
Vyvolávateľom je Schistosoma haematobium, mansoni a japonicum. Infekcia je rozšírená v tropických a subtropických oblastiach. Zdrojom nákazy je chorý človek. Ochorenie sa prenáša pri kúpaní v sladkovodných jazerách, riekach a vodných nádržiach. V prvom invazívnom štádiu ochorenia sa v mieste prieniku cerkárií do kože objavuje asi po 48 hodinách ohraničená dermatitída (zápal kože). Po 2-7 týždňoch sa objaví horúčka, kašeľ, bolesť brucha a hnačka. Rozlišujeme 3 formy. Močová forma sa prejavuje močovými infekciami, nádorom močového mechúra, pri črevnej forme sa objavujú hlienohnisavé krvavé hnačky, bolesť brucha. Pre hepatálnu formu je typická hepatosplenomegália, opuchy, ascites, anémia.
Larva migrans cutanea
Vyvolávateľom sú larvy Ancylostoma brasiliense, Ancylostoma ceyloinense, Strongyloides. Vyskytuje sa v tropických oblastiach Afriky, Ameriky a Ázie. Zdrojom infekcie sú mačky a psy. Ochorenie sa prenáša kontaktom s vlhkou pôdou a pieskom. V klinickom obraze sa objavuje svrbivá dermatitída, predilekčne na nohách a eozinofilné infiltráty v pľúcach. Pre diagnostiku je charakteristický klinický obraz a histologické vyšetrenie. Terapia spočíva v tlmení svrbenia, používajú sa imidazolové preparáty celkovo aj lokálne.