Slovo „úplatok“ v každom z nás v prvom rade vyvoláva obraz určitého benefitu, ktorý má slúžiť ako odmena za to, že niekto zneužije svoje postavenie, aby vyhovel neoprávnenej žiadosti osoby, ktorá úplatok poskytuje. Jednoducho, úplatok je istý druh motivácie smerujúcej k porušeniu fair play.
Samozrejme, z trestnoprávneho hľadiska nemusí ísť len o priamy vzťah medzi tým, kto má záujem na získaní neoprávneného prospechu a tým, ktorý z pozície svojho postavenia dokáže pravidlá ohnúť požadovaným smerom.
Úplatok ako „deštruktor“ fair play
Úplatok vyvoláva negatívne konotácie. V našej predstave reprezentuje niečo zlé, amorálne a odsúdeniahodné. Trestný zákon v § 131 ods. 3 ho definuje ako „vec alebo iné plnenie majetkovej či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok“. Táto definícia je stručná. Musíme povedať, že je až tak stručná, že de facto vytvára priestor pre kriminalizáciu spoločenských vzťahov, ktoré iné právne predpisy považujú za dovolené. Zoberme si darovaciu zmluvu. Jej predmetom je taktiež určité plnenie (dar), na ktoré nie je právny nárok. Je teda dar úplatkom? Ktorý právny predpis má prednosť? Zdá sa, že zákonodarca v snahe zamedziť protispoločenskému správaniu sršal prílišnou aktivitou a s vaničkou vylial aj dieťa.
Pozor, ustanovenie § 329 trestného zákona mieša karty
Nejednoznačnosť definície úplatku sa v plnej sile prejavuje v § 329 ods. 1 Trestného zákona. Ten znie nasledovne: „Kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.“ Všimli ste si, že v tejto vete chýba podmienka, že úplatok je protizákonnou odmenou za porušenie pravidiel fair play? Áno, máte pravdu – nosným pojmom § 329 ods. 1 TZ je iba „úplatok“ a „obstarávanie veci všeobecného záujmu“ – porušenie povinnosti v tejto skutkovej podstate nenájdeme. Pod obstarávanie veci všeobecného záujmu (viď § 131 ods. 1 TZ) sa zaraďuje aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Vezmúc do úvahy definíciu pojmu úplatok a skutkovú podstatu § 329 TZ, môžeme povedať, že akékoľvek plnenie zo strany pacienta pre lekára by malo mať povahu trestného činu. Podľa názoru viacerých prokurátorov zo špeciálnej prokuratúry to platí bez ohľadu na to, či lekár neoprávnene zvýhodnil/nezvýhodnil pacienta. Čudné? Prekvapujúce? Hovoríte si, že viac ako polovica Slovenska pácha denne trestnú činnosť (pozor trestne zodpovedný nie je len lekár, ale aj osoba ktorá „úplatok“ dáva)?
Predstavuje zdravotnícka zrážková daň štátom legalizovaný príjem z trestnej činnosti?
Ak akékoľvek plnenie prijaté v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je trestným konaním, tak sa ponúkajú bizarné otázky s otvorenými koncami. Je inkubátor alebo polohovateľná posteľ poskytnutá nemocnici zo strany farmaceutickej spoločnosti úplatkom? Veď nemocnica pri liečbe pacientov používa aj lieky danej firmy. Ešte lepšie vyznie otázka, či aktuálne znenie zákona o dani z príjmov nie je štátom schválené legalizovanie príjmu z trestnej činnosti. Veď každý zdravotnícky pracovník a každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musí z nepeňažného plnenia prijatého od farmaceutických spoločností zraziť daň a odviesť ju štátu! Ak je takýto príjem zdravotníckeho pracovníka príjmom získaným trestnou činnosťou (prijímanie úplatku podľa § 329), tak potom odvedenie časti tohto príjmu do štátneho rozpočtu v podstate predstavuje spôsob, ako tieto hodnoty očistiť od trestnoprávnej škvrny…
Generálny prokurátor: A predsa musí byť prítomný úmysel porušiť zákon!
Na stránkach medipravnik.sk sme sa viackrát venovali téme týkajúcej sa rozdielu medzi darom a úplatkom v detaile zdravotníckej praxe. Zdravotnícki pracovníci sú osobami, ktoré majú mať rovnocenné postavenie s inými osobami a ako takí môžu byť účastníkmi darovacích zmlúv. Je prijímaním úplatku konanie lekára, ktorý od vďačnej pacientky po prepustení z nemocnice prijme 10 kusov domácich vajec? A je toto konanie pacientky trestným činom podplácania? Sedliacky rozum hovorí, že pokiaľ sú vajcia prejavom vďaky (dar) a nie odmenou za to, že lekár poskytol neoprávnený prospech pacientke (porušil svoje povinnosti, či právny predpis), tak sa jedná o dar a nie o úplatok. Ako sme uviedli vyššie, tento názor je ohrozený súčasným znením § 329 a predovšetkým aktuálnou definíciou pojmu „úplatok“. Vody trestnoprávneho nazerania na otázky korupcie zaujímavým spôsobom zamútil generálny prokurátor, ktorý 29. januára 2018 vydal uznesenie, ktorým zrušil uznesenia Špeciálnej prokuratúry v trestnej veci týkajúcej sa prijímania úplatku podľa § 329 TZ.
Dôvodom zrušenia uznesení Špeciálnej prokuratúry je to, že podľa názoru generálneho prokurátora „…nie všetky plnenia, na ktoré nie je právny nárok, je možné automaticky považovať za úplatok (takýmto plnením je nepochybne aj dar). Pri posudzovaní otázky, či v konkrétnom prípade išlo o dar alebo úplatok, je potrebné citlivo zvažovať všetky okolnosti súvisiace s poskytnutím takéhoto plnenia, aby bolo možné rozlíšiť, či sa jedná o spoločensky prijateľné poskytnutie a prijatie daru, alebo či išlo o korupčné konanie vyžadujúce trestno-právny postih. Rozhodujúcim faktorom, ktorý pomáha odlíšiť dar od úplatku, je úmysel osoby poskytujúcej plnenie. Dar nemožno podmieňovať protihodnotou či protislužbou, je prejavom vďačnosti alebo náklonnosti k obdarovanému. Na rozdiel od daru, pri úplatku musí vždy existovať očakávanie určitej neoprávnenej protihodnoty (výhody). Zásadný význam má teda určenie, za akým účelom je plnenie poskytnuté.”
Kriminalizovanie spoločnosti neprospieva nikomu
Osobne mám dojem, že definícia pojmu úplatok a jeho výklad v § 329 TZ akoby nútila hľadať legitímne prostriedky takého výkladu, v ktorom sa ako dôležité kritérium ocitne prítomnosť úmyslu poskytnúť neoprávnenú výhodu. To je zrejmé aj z uznesenia generálneho prokurátora. Musíme však povedať, že takýto korektív sa v súčasnom znení dotknutých ustanovení trestného zákona pri aplikácii § 329 ods. 1 nenachádza. A to je, z môjho pohľadu, problém. Pretože, doslovná aplikácia daného ustanovenia môže viesť k verdiktom, v ktorých budeme trestať lekárov a pacientov za bežné prejavy vďačnosti. A o takéto uplatňovanie trestnoprávnej represie nikto nestojí. Vďačnosť je prirodzenou ľudskou reakciou na určitú situáciu, či voči konkrétnemu správaniu iného človeka. Materializovanie vďačnosti do podoby hmotného daru je taktiež integrálnou súčasťou našej komunikácie.
Trestajme porušovanie fair play, trestajme neoprávnené zvýhodňovanie vedené vidinou nezákonného prospechu. Nekriminalizujme však také interakcie, ktorých motív je vlastný človeku ako takému. Pretože vďačnosť takýmto človeku blízkym motívom nepochybne je. Som názoru, že je potrebné buď upraviť definíciu pojmu úplatok, alebo upraviť znenie skutkovej podstaty § 329 trestného zákona.
JUDr. Ivan Humeník, PhD.
h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o.