LEKÁRSKE NOVINY

Lekári aj pacienti čelia mnohým mýtom

MUDr. Roland Oravský je členom a spoluautorom článkov skupiny Lovci šarlatánov, ktorá združuje viacero lekárov, farmaceutov, či iných odborníkov z oblasti zdravia a medicíny, a ktorá sa snaží vyvracať nezmysly a mýty v medicíne.

Ako ste sa dostali k tomu, že ste sa stali súčasťou tímu lekárov a iných odborníkov, ktorí vyvracajú medicínske nezmysly šarlatánov? Bolo hlavným motívom to, že sa s nimi stretávate aj pri svojej lekárskej praxi?

Nebol v tom nijaký dlhodobý plán. Boli sme študenti medicíny, viackrát nás príbuzní, či známi konfrontovali s otázkami ohľadne tzv. alternatívnej liečby. Pýtali sa na naše názory, odporúčania. Keďže sme si uvedomili naše medzery v tejto oblasti a zároveň veľký dopyt po odpovediach zo strany laikov, začali sme si o „alternatívnej medicíne“ viac čítať a zisťovať, kde leží pravda. Počas toho sme narazili na sociálnych sieťach na skupiny ľudí, ktorí šírili až donebavolajúce nezmysly, čo nás rozčúlilo. Začali sme najprv iba reagovať v komentároch pod príspevkami, neskôr sme sa rozhodli vytvoriť internetovú stránku, kde budeme zhromažďovať medicínske mýty a kde ich budeme zároveň čo najjednoduchším jazykom vysvetľovať verejnosti. Sme milo prekvapení, že nás ľudia stále sledujú a povzbudzujú. Momentálne máme takmer 20 000 fanúšikov. Asi nikto z nás nečakal, že Lovci šarlatánov vydržia dlhšie ako rok – dva.

Ako by ste charakterizovali novú knihu, na ktorej ste sa podieľali? Odporúčate ju ako akýsi manuál aj pre svojich kolegov v radoch lekárov?

Kniha je v prvom rade určená pre bežnú verejnosť. Preto sme aj zvolili ležérny, neodborný jazyk a štýl písania. Obsahuje dve časti. V prvej vysvetľujeme, ako sa orientovať v záplave informácií, čo znamená „dôkaz“ vo vede, aké sú sily dôkazov, prečo môžu existovať protichodné štúdie a ako správne argumentovať. Hlavne neschopnosť správnej argumentácie vidíme často, nielen v medicíne, ale aj v bežnom živote. Niektorí politici by mohli slúžiť ako exemplárne príklady pre pseudoargumentáciu ako takú. Občas je to úsmevné, treba si však uvedomiť, že ide o vážny problém. Nedávny prieskum agentúry FOCUS ukázal, že viac ako polovica stredoškolských učiteľov by odporučila svojim študentom sledovať dezinformačné médiá, ako napr. Hlavné správy, či Zem a Vek. Ak zo stredných škôl púšťame ľudí, ktorí nedokážu narábať s informáciami, nevedia ich triediť a rozlišovať relevantné od hlúpostí, potom sa to odrazí vo viacerých sférach spoločnosti. Paradoxne, žijeme v dobe, kedy máme prakticky okamžitý prístup k skoro akýmkoľvek informáciám, skúmame javy na kvantovej úrovni a zároveň sa nájdu skupiny ľudí, ktoré vedú debatu o tom, či je Zem plochá.
V druhej časti knihy sa venujeme konkrétnym mýtom, ktoré sme rozdelili do niekoľkých kapitol podľa úrovne nezmyselnosti. Od tých, ktoré by mal odhaliť každý človek pomocou zdravého rozumu (napr. bretariánstvo, homeopatia, kryštaloterapia), po také, ktoré sa zdajú na prvý pohľad hodnoverné a je potrebné venovať odhaleniu pravdy zopár klikov na internete (napr. liečba koloidným striebrom, vitamín B17, či biorezonancia), až po veľmi sofistikované mýty, kde je pre ich vyvrátenie potrebné mať až nadpriemerné znalosti z konkrétnych oblastí medicíny (napr. prekyslenie organizmu, či antiočkovacie kampane). Súčasťou knihy sú aj dve kapitoly o mýtoch v oblasti stravovania a tzv. hraničné mýty, kde sa nedá vždy stopercentne povedať áno alebo nie (tradičná čínska medicína, ajurvéda). Myslím, že kniha môže byť nápomocná aj pre odborníkov, hlavne klinikov, ktorí sa môžu dostať do situácie, kedy si pacient vyžaduje odpoveď na zvláštne otázky. Je pochopiteľné, že nie každý lekár vie, čo je vitamín B17 alebo o čom hovorí prekyslenie organizmu.

Máme na Slovensku nejaké špecifické medicínske hoaxy a bludy, ktoré sa v iných krajinách nevyskytujú?

V princípe sa neodlišujeme od zahraničia. Najčastejšie evergreeny, ako homeopatia, či prekyslenie organizmu sa vyskytujú prakticky všade. Máme niekoľkých špeciálnych šarlatánov, ktorí si vypracovali svoje vlastné alternatívne postupy, našťastie však nie sú príliš známi. Jeden pán si napríklad vycucal z prsta, že pôvodcom všetkých ochorení je zápal, ktorý stačí rozmasírovať. Osobne som ho na verejnosti počas besedy konfrontoval s otázkami typu aký zápal, kde sa nachádza, aký typ tkaniva má byť zapálený. Jeho totálne neznalosti základov anatómie, ako napr. tvrdenie, že pankreas sa dá vyhmatať cez brušnú stenu, by boli na smiech, keby niekoľko desiatok ľudí v miestnosti neverilo všetkému, čo povedal. Odhováral napr. od užívania antibiotík – pri otázke o poststreptokokových komplikáciách očividne netušil, o čo ide. Dokonca vysvetľoval, že nič také ako medzistavcová platnička neexistuje, pretože skúmal kosti kurčaťa a nič nenašiel. Ako som spomínal, bolo by to na smiech, keby sa nenašiel nemalý počet ľudí, ktorý podobným nezmyslom okamžite uverí. Mimochodom, televízia JOJ venovala celkom veľký priestor tomuto pánovi a viedli s ním diskusiu, akoby išlo o skutočného odborníka. Hnevá ma takýto prístup novinárov, ktorým je úplne jedno, akú kvalitu vyprodukujú a aký to môže mať dopad na spoločnosť.

Máte osobnú skúsenosť s tým, že ste narazili na nejaký nezmysel, pri ktorom sa Vám rozum zastavoval a nevedeli ste, ako reagovať?

Jedna vec je, keď človek škodí sebe. Čo ma vždy stopercentne rozčúli je, ak škodí inému, hlavne deťom. Na sociálnych sieťach sme kedysi narazili na diskusiu, kde sa ľudia podporovali v tom, aby svojim batoľatám podávali prazikvantel na odparazitovanie. Indikácia bola samozrejme vycucaná z prsta, nie od lekára. Keďže nie je jednoduché len tak si kúpiť antiparazitiká, rodičia si dávali rady, aby nakúpili antiparazitiká pre akváriové rybičky a tie dávali svojim deťom. Veď látka je tá istá! Podobne sú skupiny, kde sa ľudia hecujú, aby sebe a svojim deťom podávali toxické MMS či CDS roztoky.
V oboch prípadoch je cieľom vytvoriť v tele oxid chloričitý, čo je látka, ktorá sa používa na dezinfekciu pitnej vody a ako bielidlo. Nielen naše, ale aj zahraničné odborné inštitúcie varujú pred užívaním spomínaných roztokov. Bolo popísaných niekoľko intoxikácií. Na sociálnych sieťach sme mohli vidieť rodičov, ktorí si ukazovali fotky svojich malých detí s vyrážkami, či podivnými hlienovitými výlučkami z konečníka, ktoré si vysvetľovali ako mŕtve telá parazitov – v skutočnosti išlo o poleptanú sliznicu čreva. Čo na to ostatní diskutujúci? Vraj treba zvýšiť dávky, kožné prejavy, hnačky atď. sú dôkazom, že sa telo detoxikuje.

Čo bolo hlavným motívom pri Vašom rozhodnutí ísť študovať medicínu? Ako ste sa ocitli v zahraničí?

V istom momente na strednej škole sa od človeka vyžaduje, aby sa rozhodol, ktorým smerom by sa chcel uberať vo svojom živote. Veľmi ma bavila história, moje predstavy o práci archeológa boli viac romantické ako reálne. Začal som premýšľať nad inými možnosťami, napadla mi medicína a čím ďalej som o nej uvažoval, tým viac sa mi môj nápad pozdával. Po ukončení štúdia som chcel, paradoxne, ostať na Slovensku. Mal som vyhliadnutých zopár miest, kde by som chcel pracovať. Bohužiaľ, buď mi na moje žiadosti vôbec neodpovedali alebo až po viac ako štyroch mesiacoch (pre objektivitu, dostal som aj iné ponuky, ale na pracoviskách, kde som nechcel pôsobiť). Medzitým som si už našiel pracovné miesto v Česku, kde všetko prebehlo prakticky za týždeň. Po istom čase som sa z rôznych, aj osobných dôvodov rozhodol skúsiť Nemecko.

Môžete na základe svojej skúsenosti porovnať prostredie v nemeckom a slovenskom zdravotníctve? Ako vyzerá toto porovnanie z hľadiska pacientov, ktorí uveria medicínskym nezmyslom?

Na Slovensku som nikdy ako lekár nepracoval, preto porovnanie nebude úplne objektívne. Čo často počúvam, a s čím sa stretla aj moja rodina, je katastrofálny stav nemocníc na Slovensku, nevyhovujúce podmienky. Je absurdné, aby pacientka diabetička nedostala inzulín na JIS-ke len preto, že prišla neskoro a inzulín je „už zavretý v skrini“. Toaletné papiere, teplá voda, jednoducho si neviem predstaviť, aby v Nemecku niekto dlhodobo toleroval takýto stav. Známa „Kniha plesní“ je len špička ľadovca. To, že sestry a lekári často pracujú nadčasy, že sa občas očakáva tolerovanie porušovania zákonníku práce, o tom ani nechcem hovoriť. Nesprávne nastavený systém vedie k frustrácii zamestnancov, syndrómu vyhorenia a k nedôvere pacientov. Čo máme spoločné je nedostatok personálu, preplnené oddelenia, stále viac a viac pacientov na centrálnych príjmoch a situácie, kedy sa od lekára očakáva tak veľa, až hrozí nedostatočné poskytnutie zdravotnej starostlivosti z kapacitných dôvodov.

Myslíte si, že slovenskí absolventi medicíny sú kvalitatívne na porovnateľnej úrovni so svojimi nemeckými, či všeobecne (západo)európskymi kolegami? Je podľa Vás šanca, že sa niekedy naši lekári zo zahraničia vrátia domov?

Myslím, že áno. Opäť, ide o subjektívne hodnotenie, mal som však možnosť vyučovať medikov v Česku a pracoval som aj s nemeckými medikmi na klinike. Konkrétne my, Česi a Slováci, sme dobre hodnotení v nemecky hovoriacich krajinách. Z toho, čo som zachytil, nielen na našej klinike, sme považovaní za pracovitých a spoľahlivých kolegov. Šanca návratu lekárov tu je. Vraví sa, že pomerne veľké percento lekárov sa po viacerých rokoch vráti do rodnej krajiny. Dokonca by som bol optimistický. Vidíme na Slovensku tendenciu k zmene. Chcem veriť tomu, že sa končí doba oligarchov a populistických politikov, že Slovensko nastupuje na cestu, kedy sa začnú tvoriť systémové zmeny, nielen v medicíne, a že sa celkovo zlepší kvalita života na Slovensku. Ale, ako hovorí jeden môj kolega, možno som iba naivný.

Čo si myslíte o situácii v slovenskom zdravotníctve? Ako by ste postupovali Vy, ak by ste mali šancu meniť veci k lepšiemu?

Nie som politik, iba obyčajný lekár. Nemám nijaký patent na to, ako zlepšiť stav slovenského zdravotníctva. Nemám dostatočné ekonomické ani právne vzdelanie, preto by som veľmi nerád špekuloval. Ani naša skupina, Lovci šarlatánov, nereaguje na zdravotný systém, ale iba na medicínu ako takú. To sú dve veci, ktoré sa občas omylom zlievajú do jednej a vytvára sa dojem, že ak nefunguje systém, nefunguje ani medicína. Sledoval som snahu pani ministerky Kalavskej o stratifikáciu nemocníc. Viem, že sa objavili hlasy, ktoré jej plán kritizovali. Vítam však snahu o aspoň nejakú systémovú zmenu, ktorej princíp znie fajn a možno by bolo lepšie, keby sa viedlo viacero odborných než politických debát, aby sa vychytali kritizované „muchy“.

Venujete sa aj literárnej tvorbe, najmä v žánroch ako je sci-fi a krimi. Ako ste sa dostali k tvorbe a aké sú Vaše literárne vzory? Premieta sa práca lekára aj do Vašich kníh?

Písanie detektívok je moje hobby. Začal som už počas štúdia medicíny, s mojou novelou Hypnos som vtedy vyhral súťaž Detektívka roka 2013. Odkedy pracujem, je času stále menej a menej, niekedy však príde tá chvíľa, kedy dám všetko nabok a idem písať. Autori, ktorých knihy si vždy rád prečítam sú Dominik Dán, Juraj Červenák, Isaac Asimov, Douglas Adams či Sergej Lukjaněnko. Z „klasických autorov“ mám veľmi rád Shakespeara, Arthura Conana Doyla, Franza Kafku alebo Bulgakovova. V mojich detektívkach sa riešia rôzne morálne problémy a vždy to celé trochu okorením medicínou. Vďaka mojej práci lekára znejú rôzne opisy celkom reálne, hoci si často iba vymýšľam, ako asi bude vyzerať medicína o sto rokov.

Rozhovor pripravil Jozef Dermek

MUDr. Roland Oravský

Vyštudoval všeobecné lekárstvo na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach. Momentálne pôsobí v Nemecku ako sekundárny lekár v odbore interná medicína. Píše vzdelávacie články pre verejnosť na invivomagazin.sk. Vo voľnom čase rád cestuje, či píše knihy. V literárnej tvorbe spája prvky trileru, krimi a sci-fi. Jeho novela Hypnos vyhrala súťaž Detektívka roka 2013. Jeho zatiaľ posledná mysteriózna detektívka V tieni Zeme získala opäť prevažne pozitívne reakcie. V spolupráci s viacerými, aj zahraničnými autormi, vydal knihu Lovci šarlatánov – Príručka zdravého rozumu, v ktorej jednoduchým jazykom vysvetľujú, ako sa orientovať v množstve informácií a dezinformácií z medicíny, a ktorá sa vďaka úspešnej kampani na crowdfundingovej platforme Startlab dostane zadarmo do približne 100 stredných škôl na Slovensku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *