Jedným z prvých paradoxov zdravej výživy je otázka konzumácie alkoholu. Veď už Hviezdoslav napísal: „Zmysly ohraď, zamkni vôľu, pred zloduchom alkoholu!“
Alkohol ako liek
Alkohol pozná ľudstvo, odkedy prvý pračlovek ochutnal skvasené ovocie a zistil, že to má pozoruhodný účinok. Koniec-koncov aj zvieratá (opice, ale napríklad aj soby) siahnu po takomto náhodnom povzbudení. Alkohol bol tiež jednou z prvých medicín, ktoré ľudstvo používalo a dodnes je nenahraditeľnou súčasťou výbavy každej lekárne. Ani pre laikov to nie je medicína nedostupná. Otázka je skôr v tom, čo piť a koľko. Dobrá rada z filmu „Limonádový Joe“, že „alkohol v malých dávkach neškodí v akomkoľvek množstve“ nie je z tých najhodnejších nasledovania. Dr. Emil Ginter z Ústavu preventívneho lekárstva uvádzal už pred rokmi ako optimálnu dávku 93 – 163 gramov čistého alkoholu týždenne pre mužov, pri ženách je to polovica (Vesmír č. 12/1990).
Pivo ako liek sa odporúča pri zažívacích ťažkostiach. Chmeľ by mal byť zdrojom látok (ako xanthohumol, fenolické zlúčeniny či flavonidy) chrániacich pred rakovinovým bujnením. Japonskí autori sa zamerali na pivo plzenského typu s dobrými výsledkami na pokusných objektoch (Cancer Letters, 2005). Alkohol ako liek má však väčších zástancov v ideálnej forme vína, a to červeného. Francúzske štúdie sa zmieňujú o troch deci denne (podporené závermi uverejnenými v J. Appl. Cardiol. 5/215, 1990). Svetovou zdravotníckou organizáciou odporúčaná maximálna denná dávka sú dva poháre vína denne, americký Kongres je v tomto smere striedmejší – vraj stačí aj jeden.
Pozitívnymi účinkami vína sa zaoberali aj moravskí kolegovia, ktorí nedávno na konferencii „Aktuální problematika genetické toxikologie“ v Brne referovali o antimutagénnych účinkoch vína. Z bielych odrôd bol najviac účinný Rizlink vlašský (najmenej Rulandské šedé) a z červených kraľovala odroda André. Ich účinnosť sa výrazne zvyšovala po napadnutí plesňou Botrytis cinerea.
Popularitu červeného vína vyvolali správy o pozoruhodných účinkoch rasveratrolu v úlohe antioxidantu. Ten sa však v tele pomerne rýchlo metabolizuje, a teda aj vylučuje. Pozitívne účinky treba asi pripisovať skôr celej škále látok obsiahnutých vo víne, ako sú flavonoidy, antokyány, taníny a ďalšie látky. To by tiež malo byť vysvetlením známeho „francúzskeho paradoxu“, keď obyvatelia tejto krajiny konzumujú radi tučnejšiu stravu a pritom majú menší počet srdcových ochorení. Oproti Spojeným štátom si doprajú priemerne štvornásobné dávky masla a trikrát viac slaniny, ale majú o dve tretiny menej srdcových príhod (ČTK, 13. 11. 1998). Podľa výskumu v Cambridge, tí, čo nepijú alkohol, sú päťnásobne viac náchylnejší podľahnúť infarktu.
K tomu môžem len doložiť skúsenosť priateľa, ktorého v pomerne mladom veku ten infarkt postihol, ale vďaka pravidelnej konzumácii alkoholu (aj v daný, kritický večer) sa z toho pomerne ľahko s pomocou lekárov dostal. Alkoholom rozšírené cievy odolali. O priaznivých účinkoch alkoholu ako prevencii rôznych druhov demencií referovali postupne už vedci z Talianska (New Scientist), Holandska (Lancet, Erasmus University Medical School, Rotterdam) a najnovšie Švédska a Fínska (British Medical Journal, Nr. 329, 2008, 541).
Vedci z Milánskej univerzity, z gréckej Kréty a francúzskeho Marseille upozornili na účinky polyfenolov vo víne proti šíreniu rakovinových buniek. Mimochodom, pacienti s nádorovou chorobou alkohol znášajú horšie, než zdraví (Vesmír, č. 3/1992). Iné výskumy upozorňujú na možnosti alkoholu spomaliť vývin osteoporózy u žien po klimaktériu.
Víno bolo už po stáročia považované za „mlieko starcov“. Na takú múdrosť prišiel aj najdlhšie žijúci človek na zemeguli, 112-ročný Antonio Todde, ktorého recept na dlhovekosť bol stručný: „Majte radi svojich blízkych a každý deň si dajte pohár dobrého červeného vína…“ Najdlhšie žijúca žena, 114-ročná Kamato Hongová, uvádzala medzi pôžitky, ktoré si rada dopraje, na prvom mieste saké (ČTK, 21. 3. 2002). Naša pani Alžbeta Budínska sa dožila 107 rokov so životným krédom – čistá myseľ, dobrá nálada a občas mlieko s lyžicou koňaku (Plus 7 dní, č. 8/2009). Náš Hviezdoslav to iste myslel dobre, keď nabádal k striedmosti. Alkohol sa totiž má užívať naozaj ako liek, striedmo. Až pri tomto vedomí môžeme zvolať užitočné prianie: „Na zdravie, priatelia!“
KÝM SA HÝBEME, ŽIJEME
Fyzická zdatnosť nepríde sama – musíme sa hýbať!“
Sto metrov za 28 sekúnd? A predsa je to rekord! Na súťaži seniorov ho v juhoafrickom Kapskom meste zabehol storočný bežec Phil Raabinovitz. Najstarší účastník slávneho londýnskeho maratónu Fauja Singh mal 96 rokov. Angličan Buster Martin, (ktorý mal ako 101-ročný absolvovať v apríli 2008 ten istý maratón) ho asi netromfne, lebo sa zistilo, že má iné meno, nižší vek a dokonca aj rodinný život s údajnými sedemnástimi ratolesťami si asi vymyslel. Jediné, čo sa mu dá veriť je, že v požehnanom veku zabehol polmaratón a v cieli si dal pivo.
Zato skutočný 101-ročný MUDr. Artur Fornusek z Brezy na Slovensku nepil alkohol, nefajčil, zdravo sa stravoval a k tomu do svojej 90-tky jazdil bicyklové túry. Ruth Frithová z austrálskeho Brisbane zvládne ešte v 99 rokoch hod kladivom, guľou i oštepom ako asi najstaršia „aktívna“ atlétka sveta. Berry Thomas z amerického Nashville sa stal v 87 rokoch zasa rekordérom v bowlingu. O štyri roky mladší Mirko Vaša je náruživý maratónec, ktorý v závodoch predbieha aj mladších, a za svoju kondíciu vďačí výhradne vegetariánskej strave. O rok menej bolo pani Letícii Tandlmajerovej, keď sa s ideálnymi mierami 94 – 68 – 90 pri váhe 60 kilogramov mohla nazvať najstaršou slovenskou fitneskou (Plus 7 dní, 30.7. 2002). Už roky chodí pravidelne do telocvične, vďaka čomu má stály tlak 140 na 70. Jej doktorka ju dáva za vzor mladším a majiteľ fitnescentra Štefan Halás dodáva: „Mnohí pozerajú na to, čo robí, ako nenormálne. Neuvedomujú si, že nenormálne je to, keď niekto necvičí, prejedá sa a nestará sa o seba.“
Ibaže môj priateľ sa na to cvičenie dal. Ledva prekročil päťdesiatku, zaplatil si fitnes a skončilo sa to katastrofou. Kde sa stala chyba?
Športom k invalidite?
Keď sa okolo seba pozriete, tak zistíte, že mnohí vaši rovesníci majú už po štyridsiatke problémy s chrbticou, kolenami a pohybom vôbec. To vystrašilo aj môjho priateľa Libora a tu je výsledok jeho vlastnými slovami: „Rozhodol som sa žiť podľa príručiek správnej životosprávy – navštívil som najbližšie fitnesko, najal si trénera, ktorý mi vypracoval osobný tréningový plán a začal som cvičiť…“ Dlho ale necvičil, lebo pri posilňovaní horného ramenného pletenca sa mu odtrhol svalový úpon. Najskôr to vyzeralo ako obyčajná svalovica, ale podrobnejšie vyšetrenie ukázalo, že je nutná operácia. Akoby som počul známe príslovie – športom k trvalej invalidite!
POUČENIE:
V päťdesiatke už nič nedobiehajte! Ak v takom veku chcete začať cvičiť, tak pozvoľna a opatrne. Individuálny cvičebný plán pre môjho priateľa Libora bol zlý. Tréner pochybnej kvalifikácie mu naložil priveľkú záťaž. A keďže svaly sa v danom veku regenerujú skôr ako šľachy, stalo sa inak nevídané a cvičenec sám sebe ublížil.
RIEŠENIE:
Vo vyššom veku v skutočnosti nepotrebujete veľké výkony s veľkými svalmi. Dôležité je udržať si kondíciu, v tomto prípade menšou záťažou, ale viacerými opakovaniami. Dôležité je tiež kľúčové slovo UDRŽAŤ. Veď všetci tí seniorskí šampióni, ktorých úžasné športové výkony sme spomínali, začali športovať dávno predtým, než sa stali seniormi. Najviac pohybu máme v detstve a mladosti, čo je prirodzené. Ale pod náporom povinností v škole a neskôr v zamestnaní opúšťame priľahko zdravé pohybové návyky a keď si na to spomenieme až okolo päťdesiatky, môžeme dopadnúť ako Libor. Inými slovami – cvičte stále, lebo udržiavať si kondičku je ľahšie, než ju znovu naberať.
Vo vyspelých krajinách sa pravidelne objavujú nové návody na zdravý pohyb. Kedysi to bola džezgymnastika, potom aerobic, strečing, džoging a stepping. Na individuálne cvičenie mali poslúžiť malé trampolíny do spálne, rotopédy pred televízor, dokonca „fitnes do vrecka“. To je kombinácia nastaviteľnej oceľovej pružiny a gumových napínadiel pod názvom Powerman 3. Ten zázrak je výsledkom kozmického výskumu, pretože astronauti potrebujú udržovať svoju kondíciu aj v obmedzenom priestore.
Nič proti tomu, ale ani najlepšia pomôcka vás nezbaví nutnosti naozaj sa pohnúť. Navyše, užitočnosť niektorých je pochybná. Svojho času to boli igelitové návleky na predkolení aj okolo bokov, ktoré mali napomôcť „spáleniu“ väčšieho množstva podkožného tuku. Alebo závažia na zápästiach bežcov. Či „štipce na nos“, ktoré boli svojho času populárne aj medzi špičkovými športovcami.
Podvýbor amerického Kongresu v 90. rokoch inicioval štúdiu dopadov takýchto módnych trendov na zdravie rekreačných športovcov. Podľa nej až polovina cvičeniek a cvičencov trpela na následky aerobicu. Išlo o celkové presilenie organizmu, vplyv zlej obuvi a nevhodné oblečenie (najmä populárne holenné návleky), ako aj príliš tvrdej podlahy posilňovne, na čo najviac dopláca naša chrbtica. Dosvedčujú to aj závery nedávnej konferencie o vplyve pravidelného cvičenia na naše zdravie, publikované v britskom The Guardian.
Mimochodom, najväčší propagátor džogingu, Jim Fixx, po jednom takom rannom behu predstúpil pred novinárov s vyhlásením ako sa výborne cíti – a padol mŕtvy! Sharon Stoneová zasa utrpela stredne ťažkú porážku počas nácviku na charitatívny beh. Podľa nej dokonca vznikol aj nový medicínsky termín – „syndróm Stoneovej“. Označuje mozgovú príhodu ľudí po štyridsiatke, ktorí pre vylepšenie svojej figúry preháňajú športové aktivity. A doplácajú na to nielen amatéri. Napríklad aj člen pakistanskej bejzbalovej reprezentácie po rannom behu dokríval so zraneným kolenom, čím vypadol z prípravy na sezónu.
Tiež sa spýtajme – kto vlastne beháva? Žeby dedinčania uprostred šírych lúk a hájov, kde sa môžu nadýchať zdravého vzduchu? Pravdaže nie! Prevažne behávajú „mešťania“ a to tam, kde žijú – teda v meste. Ťažko sa potom môžu čudovať, že v rámci takýchto „behov za zdravím“ denne nadýchajú podľa odhadu vedcov z Lancasterskej univerzity dvadsaťkrát viac smogu, ako ich menej pohybu chtiví spoluobčania.
RIEŠENIE:
Ponúkla mi ho v rozhovore, so starnutím skvelo vychádzajúca herečka, pani Květa Fialová, keď povedala: „Mám kamarátku, s ktorou chodím na prechádzky. Ja chodím veľa a možno rýchlo, ako mi iní hovoria. A ona odrazu povie, že ju bolia nohy, že je smädná, je jej zima alebo horúco. Ja sa vždy až zľaknem od prekvapenia, že by mi mala byť zima. Keď idem na prechádzku, mne ani nenapadne, že existuje taká vec ako zima či teplo. Ja viem, že idem na prechádzku a ostatné neexistuje. Telo nevnímam.“
Gustáv Murín
spisovateľ, biológ
- ŠÚKL informuje o minimalizácii závažných vedľajších účinkov pri liekoch obsahujúcich pseudoefedrín
- Skupina AGEL SK má novú hovorkyňu
- MIKULÁŠSKA KVAPKA KRVI
- Slovensko odmietlo skrátenie obdobia pripomienkovania Medzinárodných zdravotných predpisov
- Do výbavy bánovskej nemocnice pribudol nanoartroskop: Moderná metóda prispeje k výraznému zrýchleniu diagnostického procesu