105. výročie narodenia -

Univ. prof. MUDr. Anton Ponťuch, CSc. (1915 – 1989)

Mnohí súčasní odborníci a aj špecialisti získavajú vysoké vzdelanie na prestížnych univerzitách vo svete. Zaplatené školné nie je investíciou „do vetra“. Uvádzam to najmä preto, aby som pripomenul, že vysoké vzdelanie v minulosti bolo aj obrazom ľudskej túžby vedieť čo najviac. Tieto myšlienky akoby charakterizovali profesora Ponťucha, vzdelanca, múdreho človeka s obrovskou empatiou, ale aj hlboko rozmýšľajúceho muža s kritickým pohľadom na seba a aj okolo seba.

Jeho osobitosť by vystačila na samostatné dielo. Preto nasledujúce vety nie sú hodnotením, ani pripomínaním jeho veľkosti, skôr sú to iba vety pre uvedomenie si toho, že svet sa mení a ľudia v ňom, možno aj na vlastnú škodu. Možno aj takto by uvažoval profesor Ponťuch o súčasnom svete, v ktorom kadejaké inakosti prevyšujú múdrosť, odbornosť a ľudskosť v širokom slova zmysle.

Profesor Ponťuch vyrastal v skromných dedinských pomeroch na hornej Orave v obci Medvedzie, okr. Námestovo. Vplyv rodinného prostredia sa prejavil v jeho pozitívnych ľudských vlastnostiach. Bol skromný, pracovitý, húževnatý, vytrvalý a čestný. Bol hrdý na kraj, z ktorého pochádzal. V jeho pracovni visel obraz hornej Oravy a ďalšie obrazy akademickej maliarky Marky Medveckej, jeho priateľky z detstva. Po návrate z turistického zájazdu v Poľsku zastavil autobus za hraničným priechodom a s úsmevom zavelil: „Vystúpiť a pobozkať oravskú zem“. Vždy sa rád vracal domov. Viackrát podnikol turistické výstupy na Roháče, bol veľkým fanúšikom futbalu. Fandil hráčom ŠK Slovan Bratislava – MUDr. Chodákovi (rodákovi z Oravy), Karelovi, Tegelhofovi, Pažickému, Kubalovi a ďalším. V lete relaxoval na kúpalisku na Tehelnom poli, pretože veľmi rád plával. V Bratislave navštevoval Spolok Oravčanov, kde si rád pohovoril s vekovitými priateľmi a nadväzoval nové priateľstvá.

Pre blaho rodičky a pacientky sa snažil urobiť všetko, čo jej mohlo prospieť a prinavrátiť oslabené zdravie.

Miloval umenie, často navštevoval kníhkupectvá. Anton Ponťuch sa narodil v Budapešti 16. februára 1915. Maturoval v Ružomberku, bol promovaný na LF SU v Bratislave roku 1939. Po skončení vojenskej služby, ešte pred skončením II. svetovej vojny, nastúpil na Ženskú kliniku v Bratislave, na voľné miesto asistenta. Náhly odchod prednostu kliniky profesora Michala Šeligu (27.10.1881–28.2.1945) do večnosti spôsobil generačné zmeny v personálnej situácii kliniky. Vedenie kliniky dočasne prevzal docent Svetozár Štefánik (1899–1989). Bol menovaný profesorom a bol ustanovený za prednostu kliniky. Zo starších asistentov zostali len niektorí – prvým asistentom bol Aurel Hudcovič (1911–1981).

Nastúpila nová mladšia generácia, ku ktorej patril aj doktor Ponťuch. V novembri 1954 na Šulekovej ulici otvorili II. gynekologicko–pôrodnícku kliniku LF UK. Ženská klinika na Zochovej ulici sa premenovala na I. gynekologicko-pôrodnícku kliniku. Prednostom II. kliniky bol ustanovený docent Aurel Hudcovič. Miesto prvého asistenta na Ženskej klinike po ňom prevzal asistent Anton Ponťuch.

Dr. Ponťuch sa začal venovať histologickému laboratóriu, ktoré viedol prof. Štefánik. Výsledky sledovaní gynekologickej histológie, najmä otázky endometria, obhájil ako kandidátsku dizertáciu a habilitačnú prácu. Pri obhajobe bol prof. Havlásek z LF MU v Brne. Po vytvorení pobočky LF UK v Martine tam otvorili Ženskú kliniku. Za prednostu kliniky bol vymenovaný doc. MUDr. Anton Ponťuch, CSc. Bol menovaný univerzitným profesorom vedného odboru gynekológia a pôrodníctvo. Skúsenosti z vedenia kliniky v Martine uplatnil ako prednosta kliniky v Bratislave. Kliniku prevzal po profesorovi Štefánikovi roku 1971.

V inauguračnom príhovore pri nastupovaní za prednostu kliniky zdôraznil myšlienku, že práca na klinike bude pod zvýšeným dozorom a kontrolou verejnosti a odborníkov – ako pod mikroskopom. Sám si uvedomil náročnosť tejto funkcie, preto od začiatku kládol dôraz na dochvíľnosť, pracovitosť, svedomitosť, poriadok, disciplínu, dodržiavanie pracovného harmonogramu, na vedenie dokumentácie, na publikovanie výsledkov výskumnej činnosti. Prioritu videl vo výchove a vzdelávaní. Týchto zásad sa pridržiaval počas celého obdobia pôsobenia vo funkcii prednostu kliniky.

O prof. Ponťuchovi bolo známe, že na kliniku prichádza medzi prvými, posledný odchádza. Prakticky celý svoj život zasvätil práci na klinike. Klinika bola pre neho „životným koníčkom“. Práca v liečebno–preventívnej oblasti bola fundamentom jeho ideálov a spoločenskej realizácie. Prerod pôrodníckej taktiky a úspechy preventívnej starostlivosti v odbore strhli jeho záujem na mnohé kľúčové problémy pôrodníckej patológie. Venoval sa modernej diagnostike v pôrodníctve a gynekológii, ako aj zdokonaľovaniu operačných postupov. Lekárska činnosť mu nebola zamestnaním ale skutočným poslaním. Pre blaho rodičky a pacientky sa snažil urobiť všetko, čo jej mohlo prospieť a prinavrátiť oslabené zdravie. Záujmy kliniky a pacientky vždy kládol pred záujmy osobné. Bol veľmi náročný k sebe, vedel byť tolerantný k spolupracovníkom a mal pochopenie aj pre ľudské slabosti a nedostatky.

V pedagogicko-výchovnej činnosti začínal ako mladý asistent vyučovaním budúcich ženských sestier na Zdravotníckej škole. Praktickým výcvikom na klinike v spolupráci s triednymi učiteľkami zdokonaľovali kvalifikáciu žiačok. Mnohé absolventky školy po maturite pracovali na klinike.
Boli pôrodné asistentky alebo ženské sestry. Pri výchove sestier zaviedol seminárne školenia. Ostatní pracovníci sa školili na prevádzkových schôdzach. Vo funkcii docenta sa podieľal na prednáškach pre poslucháčov medicíny. Ako prednosta prevzal a zodpovedal za celú pedagogiku. Jeho prednášky boli vysoko hodnotené obsahom a prednesom. Svedčila o tom aj vysoká účasť poslucháčov. Študentom bol blízky, ale vždy nekompromisne prísny.

Významnú úlohu vo výchove lekárov malo absolvovanie pravidelných (týždenných seminárov). Zúčastňovali sa na nich aj terénni gynekológovia. Výnimočnú úlohu mali semináre venované perinatálnej a materskej morbidite a mortalite. Jedna z prioritných úloh profesora bola starostlivosť o matku a dieťa. Výsledky analýz boli spracované, dokumentované a publikované v odborných časopisoch. Prednosta zdôrazňoval zvyšovanie úrovne vedeckovýskumnej práce lekárov. Túto činnosť aj významne podporoval. Všetky práce na publikovanie prísne korigoval, kontroloval nielen po stránke obsahovej, jazykovej, ale aj po stránke formálnej (štatistické spracovanie, grafická úroveň). Uverejnené klinické práce boli uznávané, pozitívne hodnotené.

Profesor Ponťuch bol aktívny v prednáškovej a publikačnej činnosti doma aj za hranicami. Často bol pozývaný prednášať na medzinárodných a svetových vedeckých podujatiach. S prednáškami vystupoval na gynekologických a perinatologických akciách: Japonsko, ZSSR, Bulharsko, Juhoslávia, Švajčiarsko, NSR, Londýn, Paríž, Moskva, Havana, Mexico City, Viedeň, Halle, Lipsko, Bialystok, Berlín, Budapešť a iné.

Do histórie sa zapísal aj ako spoluautor päťdielnej publikácie „Gynekológia a pôrodníctvo“ pre postgraduálnu aj pregraduálnu výchovu. Osobne bol zostavovateľom V. dielu „Gynekologické operácie“. Publikácia získala najvyššie odborné ocenenie Cenu Prezídia Česko-slovenskej lekárskej spoločnosti J.E. Purkyně. Uverejnil vyše 200 časopiseckých a zborníkových prác, dve desiatky knižných vydaní. Vyše stovky historických, popularizačných a zdravotno-výchovných článkov. S prof. Bárdošom vydal príručku „Prevencia v gynekológii a pôrodníctve“ pre potreby gynekológov v ambulantnej starostlivosti o ženy. Počas mnohoročnej klinickej praxe sa stále venoval starostlivosti o tehotné ženy, ich zdravotný stav a novorodencov. Najviac sa zameriaval na sérologický konflikt, izoimunizáciu v Rh–systéme v tehotnosti. Spolupracoval s hematológom prof. Hrubiškom, DrSc. a pediatričkou prof. Michaličkovou, DrSc. Uverejnili monografiu „Hemolytická choroba novorodencov“.

Zvýšenú pozornosť venoval aj iným chorobným stavom v tehotnosti, ako sú napr. toxoplazmóza, eklampzismus, prenášanie tehotnosti, hroziaci predčasný pôrod pri insuficiencii hrdla maternice so zameraním na serkláž, vyšetrenie plodovej vody získanej punkciou, UZ vyšetrenie, sledovanie hroziacej asfyxie plodu kardiotokograficky, počas pôrodu a iné. Z histórie vieme, že na Ženskej klinike sa významní pracovníci venovali gynekologickej histológii. Bol to prof. G. Müller (1875–1949), prof. M. Šeliga, prof. Sv. Štefánik (1899–1989), doc. S. Kadlečík (1900–1963), prof. A. Ponťuch, prof. A. Bárdoš (1921–1992), doc. J. Války (1938).

Vo vzťahu k pacientkám mal rovnaký postoj a prístup – nerobil rozdiely. Postupom času si vytvoril kredit dobrého, vyhľadávaného odborníka a operatéra. Pred operáciou mal pohovor s každou pacientkou o operačnom výkone. Operoval veľmi precízne a rád. Počas operácie vládla vždy pokojná atmosféra – aj pri zložitejších situáciách. Kritické okolnosti nehodnotil na operačnej sále.

Pripomienky vzniesol až v pokojnom prostredí pracovne. U pracovníkov kliniky aj mimo si získal autoritu, bol všeobecne obľúbený. Z mimoklinických aktivít treba zdôrazniť jeho angažovanosť v SLS. Predsedom SGPS bol 15 rokov, tiež predsedom SSL v Bratislave, predsedom Sekcie perinatálnej medicíny SGPS. Striedavo bol predsedom federálneho výboru ČSGPS Čsl. lek. spol. J.E.P. v Prahe.

Odborné, osobné a pracovné kvality predurčili prof. Ponťucha na mnohé významné funkcie, ktoré vykonával presne a so záujmom. Bol v komisiách LF UK, MZ, predsedom hlavnej problémovej rady pre gynekológiu a pôrodníctvo, aj predsedom Edičnej rady Vydavateľstva Osvety s. p. v Martine. Roky úspešne spolupracoval so šéfredaktorom prof. Františkom Klinom (1919–1992). Bol členom viacerých redakčných rád odborných a lekárskych časopisov doma aj za hranicami. Výbor SGPS si uctieva jeho pamiatku. V mesiaci február každý rok organizuje Deň profesora Ponťucha. Tento rok to bol XXXI. deň. Výbor vydal Pamätnú medailu prof. Ponťucha, ktorú udeľuje zaslúžilým členom gynekológie, domácim aj zahraničným. Autorom medaily je Akad. sochár, medailér Marián Polonský. Vyrazila ju Štátna mincovňa Kremnica. V roku 2015 bol prof. A. Ponťuch uvedený do Dvorany slávy slovenskej medicíny.

Len s úctou sa treba skloniť nad rozsahom a významom práce, ktorú vykonal na týchto postoch pre slovenské ženské lekárstvo. V októbri 1951 (štvrtoročiak medik) som ako pomocná vedecká sila nastúpil na Ženskú kliniku LF SU. Stretával som sa s docentom Ponťuchom. Ako som ho spoznával, obdivoval som jeho ľudské a lekárske postoje a konanie.

Vytvoril sa významný priateľský vzťah, aký je len možný medzi učiteľom a žiakom. V januári 1969 vznikla Slovenská gynekologicko–pôrodnícka spoločnosť SLS (SGPS SLS). Zvolili ma za vedeckého sekretára SGPS. Od roku 1973 bol prof. Ponťuch predsedom Spoločnosti. Spolupracovali sme až do jeho predčasného odchodu 17. augusta 1989 do večnosti. Veľmi som si ho vážil, obdivoval, mal úprimne rád. Profesor Ponťuch po sebe zanechal klinické pracovisko so vzácnou históriou, s dobrým menom, uznávané v odborných aj laických kruhoch. S úctou a vďakou spomíname na svojho vzácneho učiteľa, pre nás nedosiahnuteľný vzor oddaného priateľa, kultivovaného, humanizmom predchnutého, verného Slováka a dobrého človeka.

Pán Profesor, ďakujeme, nezabúdame, spomíname.
Váš Michal Valent a žiaci