Odkladanie očkovania spôsobuje problémy -

Ak sa vieme efektívne chrániť proti infekčnému ochoreniu, nie je dôvod, aby sme vakcínu nepodali. Dôležité je zachrániť každý ľudský život.

Zatiaľ čo svet netrpezlivo čaká na príchod novej vakcíny proti ochoreniu, ktoré nás ochromilo v čase aj priestore, svetové organizácie venujúce sa globálnemu zdraviu a verejnému zdravotníctvu upozorňujú, že v mnohých krajinách došlo v čase pandémie k narušeniu bežných očkovacích systémov a k zníženiu zaočkovanosti proti bežným detským infekčným chorobám. Odborníci sa zhodujú, že nie je dôvod na dlhodobý odklad očkovania. Práve naopak.

Prečo je dôležité dodržať vysokú zaočkovanosť aj v podmienkach pandémie

Svetová zdravotnícka organizácia zverejnila koncom mája tohto roku odhad, že od začiatku pandémie vynechalo očkovanie až 80 miliónov dojčiat na celom svete, a to proti takým nebezpečným ochoreniam, ako sú záškrt, polyomyelitída alebo osýpky. Z nedodržania bežných očkovacích systémov vyplývajú mnohé riziká. Aký je kontext tohto problému na Slovensku?

„Choroby, proti ktorým máme k dispozícii očkovacie látky, sú vážne choroby. Zvyčajne sa šíria veľmi rýchlo, pretože sa šíria vzduchom. Je dobré uvedomiť si, že ak sa proti nebezpečnej chorobe dám očkovať, neochoriem na ňu a ani nemusím na ňu zomrieť. Presne toto nám očkovanie poskytuje,“ hovorí prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti SLS. Okrem zdravotných má očkovanie aj nesporné socioekonomické konotácie – nielenže šetrí finančné prostriedky za zdravotnú starostlivosť, ale ani zbytočne nezaťažuje ekonomiku napríklad pre vynechávanie práce počas PN či ošetrovania člena rodiny.

Prečo sa rodičia počas pandémie obávali očkovania

Dôvody, prečo niektorí rodičia odmietajú očkovanie svojich detí počas pandémie alebo ich deti nie sú očkované dostatočne včas, sú rôzne. „Základný problém tkvel v tom, že rodičia sa pod tlakom rôznych informácií z médií či internetu báli prísť do ambulancie, kde by sa mohli dostať do kontaktu s rizikovým pacientom a infikovať sa. Platilo to rovnako u nás, kde sa venujeme deťom so zriedkavými ochoreniami či poruchami imunity a ťažkými alergickými stavmi, ako aj v bežných pediatrických ambulanciách. Na to však pri správnom zabezpečení chodu ambulancie a dodržiavaní všetkých bezpečnostných odporúčaní krízového štábu a epidemiológov nebol dôvod.

Druhým dôvodom bolo, že rodičia sa báli, čo by sa mohlo stať, ak ich dieťa zaočkujeme práve v inkubačnej dobe ochorenia COVID-19,“ hovorí prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott. Ric., MHA. z Kliniky detí a dorastu a Kliniky pneumológie a ftizeológie UK JLF a UN Martin.

Podľa odborníkov na podobné obavy nebol dôvod. Všeobecní pediatri boli počas pandémie COVID-19 veľmi dobre zorganizovaní a pri dostatočnej izolácii rizikových a covidových pacientov bolo zabezpečené, aby očkovanie prebiehalo podľa pravidiel.

„V čase nastupujúcej koronakrízy, keď sme zaznamenávali informácie z Talianska a Španielska o tom, ako rapídne stúpajú počty chorých, bolo jasné, že v týchto krajinách sa zrútila celá primárna sféra. Zdravotníctvo bolo nepripravené, nedokázalo zabezpečiť chod ambulancií, a deti nemal kto očkovať. Postupne prichádzali správy, že stúpa počet ochorení, ktoré nesúvisia s ochorením COVID-19.

V Taliansku zaznamenali nárast meningitídy, vo Francúzsku stúpali počty pacientov s pneumokokovými ochoreniami, čo sú všetko ochorenia, proti ktorým sa za normálnych okolností očkuje. Vzhľadom na elimináciu rizika, kedy by sa v čakárni mohli stretnúť choré deti, sme aj na základe skúseností zo zahraničia stopli očkovanie na päť dní, aby sme mohli upraviť režim v ambulanciách po celom Slovensku,“ vysvetľuje hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva pre pediatriu MUDr. Elena Prokopová.

Odklad očkovania trval iba päť dní

Situácia počas pandémie si vyžiadala odklad očkovania, avšak v nasledujúcom období pre niečo také rozhodne dôvody nie sú. Naopak, existuje dôvod pre čo najskoršie zaočkovanie, práve vzhľadom na to, že by pre narušenie očkovacej schémy mohlo prísť k oneskorenej imunitnej odpovedi.

„Ak očkovanie na dlhšie prerušíme, vzniknú tzv. imunitné diery. Ide o nahromadenie detí, ktoré nemajú protilátky proti danému ochoreniu, a tak sa stanú voči určitej nákaze vnímavejšími. Môže ísť o akúkoľvek infekciu, ktorá sa rýchlo šíri, napríklad o vírus osýpok. Protilátky deti môžu získať buď očkovaním alebo prekonaním určitého ochorenia,“ vysvetľuje profesorka Zuzana Krištúfková. Niektorí rodičia sa snažia argumentovať tým, že je lepšie, ak dieťa ochorenie prekoná a tak získa protilátky.

„Ochorenia, proti ktorým očkujeme, sú vážne a môžu dieťa dokonca ohroziť na živote alebo môžu zanechať trvalé následky. Aj preto si myslíme, že je dôležité očkovanie neprerušiť a očkovať plynulo, aby sme deťom zabezpečili komplexnú ochranu. Niektoré očkovacie schémy obsahujú tri dávky, a dieťa je chránené až po tretej dávke. Ak posúvame obdobie medzi jednotlivými dávkami, zvyšujeme počty detí, ktoré sú voči nákaze vnímavejšie, a tak môže dôjsť k riziku nakazenia a vzniku závažných a ťažkých ochorení,“ dopĺňa profesorka Krištúfková.

A čoho sa rodičia v súvislosti s očkovaním najviac báli? Najväčšiu obavu mali z toho, že niekto v rodine ochorie alebo že ochorie samotné dieťa. „Pravdou je, že pokiaľ ide o COVID-19, deti nemali nejaké výrazné príznaky, ale najväčšou hrozbou pre ne boli superinfekcie, ktoré nasadnú na prebiehajúcu infekciu koronavírusom alebo aj inou virózou. V takom prípade je dieťa oslabené a môže sa následne od niekoho infikovať napríklad pneumokokmi, haemophilovou infekciou či meningokokom, čo sú všetko nákazy, proti ktorým štandardne očkujeme a vtedy ochorenie na COVID-19 môže byť obrovským problémom, pretože sa základné ochorenie skomplikuje.

V prípade úplne malých detí, ktoré začíname očkovať v treťom mesiaci ich života, ich okrem očkovania nemá čo chrániť. Určité množstvo protilátok, ktoré cez placentu dostali od matky, po treťom mesiaci zanikne. Aj preto sme sa snažili rodičom vysvetľovať, že pandémia nie je dôvod na prerušenie očkovania. Musím povedať, že mnoho rodičov dalo deti očkovať aj preto, že ostávali doma a boli zdravé, a tak sa rodičia nemuseli obávať, že dajú zaočkovať dieťa, ktoré už nejakú infekciu má,“ zamýšľa sa doktorka Prokopová.

Väčšina rodičov odklad očkovania v čase pandémie nepovažovala za problém

Najčastejším argumentom rodičov odmietajúcich očkovanie bolo, že väčšina ochorení, proti ktorým sa očkuje, sa už azda u nás ani nevyskytuje. „Nie je to tak. Tie ochorenia u nás nemáme, lebo sa proti nim očkuje. Ak sa zníži zaočkovanosť, ochorenia sa vrátia. Myslím, že to, ako rýchlo sa vírus dokáže šíriť, nás celkom dobre naučila aj koronavírusová pandémia. Jasne nám ukázala aj to, že boj proti infekčným chorobám vôbec nemáme vyhratý, ako sme si dovtedy mylne mysleli. Verím a dúfam, že nás naučila aj väčšej pokore. Jej prejavom by mohlo byť aj to, že sa dáme zaočkovať.

V prípade akejkoľvek infekcie platí, že ak očkovaním, obrazne povedané, zatvoríme bránu vírusu a nedovolíme mu šíriť sa, ochránime nielen väčšinu populácie, ktorá bude zaočkovaná, ale aj jedincov, ktorí z nejakého, napríklad zdravotného dôvodu, očkovaní nemôžu byť. To je princíp kolektívnej imunity. Sú to napríklad chronicky chorí pacienti, alergici, pacienti s imunitne podmienenými ochoreniami. Takýchto ľudí však musí byť veľmi málo. Preto treba zachovávať vysokú zaočkovanosť. V prípade závažných, vysoko nákazlivých ochorení, ako sú napríklad osýpky, sa infikuje každý vnímavý človek, ktorý nie je zaočkovaný alebo v minulosti neochorel, by zaočkovanosť mala byť na úrovni 95%. Pri menej nákazlivých ochoreniach môže byť o niečo nižšia,“ vysvetľuje profesorka Zuzana Krištúfková.

Ktorá vakcína je nebezpečná?

Okrem obáv navštíviť počas pandémie pediatrickú ambulanciu sa rodičia najčastejšie obávajú očkovania kvôli nežiaducim účinkom vakcinácie. „Každé očkovanie má svoje riziká. Reakcie, ktoré sa môžu po očkovaní vyskytnúť, sú väčšinou dočasné alebo sa následky vyliečia. Ak už príde k nejakej závažnejšej reakcii, vo väčšine prípadov ide o geneticky predisponovaných jedincov, kedy sa očkovanie stane spúšťačom nejakého geneticky predisponovaného ochorenia. Takým istý spúšťačom však môže byť aj vírusové ochorenie.

Rodičia sa často obávajú neživej vakcíny, ktorá obsahuje pár takmer mŕtvych vírusov. Čo však potom, ak dostane plnú virulentnú nálož, milióny aktívnych vírusov? Odkladanie očkovania a až absurdný strach pred nežiaducimi účinkami môžu spôsobiť oveľa väčšie problémy,“ dôvodí pediatrička doktorka Elena Prokopová. V tejto súvislosti platí, že nebezpečná vakcína je taká, ktorou sa dieťa nezaočkovalo. Prax ponúka nespočetné množstvá príkladov.

„Mali sme taký prípad, keď mamička dala proti pneumokokom zaočkovať dve staršie deti, ale najmladšie tretie nie, pretože sa obávala nežiaducich účinkov očkovania. Staršie deti priniesli domov zo škôlky pneumokokovú infekciu, najmladšie, neočkované, ochorelo na pneumokokovú meningitídu, zápal mozgu a skončilo s ťažko poškodeným mozgom.

Dieťa nezomrelo, ale má ťažké poškodenie mozgu – hydrocefalus a je ležiacim pacientom. Ak by bolo zaočkované, mohlo infekciu – podobne ako jeho súrodenci – prejsť len s bežnými symptómami, ako sú kašeľ a soplíky. Pneumokoky sú totiž v detských kolektívoch bežné infekcie, ale dieťa musí byť proti nim zaočkované,“ hovorí pediatrička. Mnohé závažné stavy pacientov s poruchami imunity či s autoimunitnými ochoreniami vída aj profesor Miloš Jeseňák.

„Mali sme dieťa, ktoré matka nechcela dať očkovať proti hemofilovej infekcii a dostalo hemofilovú meningitídu a ohluchlo. V pamäti mám aj mladého muža, ktorý prišiel o slezinu. V rámci národného imunizačného programu nebol očkovaný proti pneumokokom, hoci sa takýmto pacientom toto očkovanie odporúča. Pacient však infekciu dostal a zomrel na ťažkú pneumokokovú sepsu.

Mohol by som spomenúť aj očkovania, ktoré sú odporúčané. Mali sme tiež mnohé závažné komplikácie po chrípke, proti ktorej máme bezpečnú vakcínu. Stáva sa, že doliečovanie a návrat do normálneho života nie sú vždy bez následkov. Je mylné myslieť si, že bojujeme proti ochoreniam, ktoré u nás nie sú. Nie sú tu preto, že máme dobrý systém prevencie a dobre nastavený imunizačný program a relatívne slušnú zaočkovanosť,“ uzatvára profesor Jeseňák.

Pripravila: Jana Matisová