Cesta k pozoruhodnej operácii -

Prof. MUDr. Anton Gerinec, PhD.
Po skončení Lekárskej fakulty v roku 1971 pracoval na Očnej klinike FN v Bratislave, kde sa habilitoval na docenta oftalmológie v roku 1987. Postupne vytvoril subšpecializáciu detskú oftalmológiu, ktorá na Slovensku neexistovala. V roku 1991 vybudoval Kliniku detskej oftalmológie v novej budove DFNsP na Kramároch a bol jej prednostom do roku 2018. V rámci svojej profesie napísal do tristo odborných publikácií, štyri samostatné monografie a je spoluautorom ďalších 11 monografií. Spolu s docentom Vladimírom Ferákom má hlavný podiel na originálnej identifikácii génu vrodeného glaukómu a objavení možnosti prevencie tohto ochorenia. V roku 1998 získal profesúru z oftalmológie. Je garantom špecializačného štúdia a členom odborovej komisie pre vedecké hodnosti na LF UK, ktorú viedol do roku 2018.

Pán profesor Gerinec, v akom stave ste prijali pacientku?

Pacientka bola vo veľmi pokročilom stave retinoblastómu, ktorý deštruoval sietnicu a vypĺňal takmer celý obsah dutiny sklovca. Našťastie nebolo ochorenie rozšírené mimo očného bulbu. Takýto klinický stav ochorenia bol dovtedy pred zavedením tu popisovanej novej metódy liečby vždy indikovaný na enukleáciu (vybratie celého bulbu).

Aké boli možnosti pri liečbe retinoblastómu predtým?

Existuje viacero metód liečby, ktoré sú aplikované a podľa klinického stavu majú stanovený protokol liečby. Naše lokálne možnosti zahŕňajú laserovú koaguláciu tumoru, kryoterapiu, aplikáciu rádioaktívneho žiariča Ruténia 106, transpupilárnu termoterapiu, lokálne podanie cytostatík do sklovca. Posledná možnosť je odstránenie očného bulbu, čo pri zavedenej novej metóde intrarteriálnej chemoterapie sa podstatne redukovalo. Na onkologickom oddelení sa praktizuje štandardná systémová chemoterapia.

Kde ste sa zoznámili s metódou profesora Abramsona a prečo ste sa rozhodli pre toto riešenie?

Prof. Abramson je šéfom Cancer Institute v New Yorku. Dozvedel som sa o tejto metóde z literatúry a pre jej nové reálne možnosti v záchrane tumorom postihnutého oka som o nej intenzívne uvažoval. Moderné ciele oftalmoonkológie sú vyliečiť chorobu, ale zachovať vlastné oko. Dovtedy sa odstránenie oka pri veľmi pokročilom retinoblastóme často vykonávalo a tu svitla nová nádej. Hlavný problém bol nájsť špičkového intervenčného rádiológa schopného katetrizácie očnej tepny (arteria ophthalmica), a to sa podarilo v osobe primára Vuleva. Tesne pred zavedením tejto liečby v roku 2010 som intenzívne komunikoval s profesorom Abramsonom a prebrali sme všetky detaily postupu.

Ako pokračuje spolupráca s Ivanom Vulevom? Koľko prípadov ste spolu vyriešili a s akým výsledkom?

Spolupráca s primárom Vulevom bola vzorom interdisciplinárnej spolupráce. Pán primár má hlbokú ľudskú dimenziu a špičkovú fundovanosť v odbore, čo prispievalo k našej úspešnej spolupráci, Tvorili sme vlastne tím intervenčný rádiológ + onkológ + oftalmológ a v tejto zostave sme liečili asi sedem pacientov. Niektorí pacienti boli vo veľmi pokročilom stave a vždy sa nepodarilo predísť enukleácii oka, avšak k rozšíreniu procesu a záchrane života vždy. Spolupráca s primárom Vulevom pokračuje i na jeho novom pracovisku.

Ako včasne diagnostikovať retinoblastóm u malých detí?

Asi 40% retinoblastómov je dedičných so známou mutáciou Rb1 génu. Pri výskyte v rodine sa dajú deti zachytiť veľmi zavčasu (niekedy od 2. mesiaca života) a veľmi úspešne liečiť. Na tieto tumory robíme skríning. Nededičné tumory sa prejavujú až neskôr (po 2. roku) a môže si ich všimnúť rodič vznikom škúlenia alebo zvláštnym žltavým svitom zrenice. Zvyčajne sa objavia v pokročilejšom štádiu. Včasnému jednostrannému škúleniu detí treba venovať pozornosť, nakoľko, síce zriedka, sa za ním môže skrývať malígna choroba.

MUDr. Ivan Vulev, PhD., MPH., FCIRSE
Na jeseň v roku 2017 spolu s tímom kolegov založil novú špecializovanú nemocnicu CINRE (Centrum intervenčnej neurorádiológie a endovaskulárnej liečby) v Bratislave. Odvtedy v nej pôsobí ako výkonný a medicínsky riaditeľ. Nemocnica sa špecializuje na miniinvazívnu liečbu kardiovaskulárnych a neurovaskulárnych ochorení a ako jediná na Slovensku vykonáva v celej šírke portfólia miniinvazívnu liečbu akútnych kardiovaskulárnych a neurovaskulárnych príhod v nepretržitom režime 24/7. Od svojho nástupu na pozíciu sekundárneho lekára po ukončení vysokoškolského štúdia v roku 1996 sa venuje novej subšpecializácii v rádiológii – intervenčnej rádiológii. V roku 2007 sa stal primárom a neskôr založil prvé oddelenie a Kliniku diagnostickej a intervenčnej rádiológie na Slovensku. Zároveň pôsobil 10 rokov ako hlavný odborník MZ SR pre odbor rádiológia. Je spoluzakladateľom Slovenskej spoločnosti kardiovaskulárnej a intervenčnej rádiológie pri Slovenskej lekárskej spoločnosti (SKVIR SLS) a školení v Certifikovanej pracovnej činnosti v Intervenčnej rádiológii, na pôde Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) v Bratislave. Prednáškami alebo priamymi prenosmi z operačných sál sa zúčastňuje najvýznamnejších svetových podujatí organizovaných na poli intervenčnej rádiológie a endovaskulárnej liečby. Aktuálne raz ročne organizuje CINRE Kardio-LIVE kongres so živými prenosmi z operačných sál. V nemocnici CINRE sa už školili v endovaskulárnej liečbe zahraniční špecialisti z 15 krajín vo svete. Predsedal a moderoval odborný program na Európskom rádiologickom kongrese (ECR) a operoval v priamom prenose aj na najväčšom endovaskulárnom kongrese v Južnej Amerike, v brazílskom Sao Paulo v roku 2005. Je autorom množstva prednášok a publikácií v domácej a zahraničnej odbornej literatúre. Je tiež držiteľom rôznych ocenení, ako je Krištáľové krídlo alebo Zlatý Biatec.

Ako vyzeral priebeh operácie, pán doktor Vulev?

Je to neurointervenčný výkon, ktorý spočíva v mikrokatetrizácii, teda zavedení mikrokatétra zo stehennej tepny, postupne cez aortu, krčnicu – karotickú tepnu, až do oftalmickej tepny, teda tepničky zásobujúcej oko. Cez tento mikrokatéter je potom možné veľmi cielene, selektívne, podať koncentrovanú chemoterapiu prakticky priamo do tumoru. Tým pádom maximalizovať efekt chemoterapie a minimalizovať jej vedľajšie nežiaduce účinky pri systémovom, teda necielenom podávaní.

V čom bola iná proti doterajším zákrokom? Aké úskalia ste pri nej museli prekonať?

Operácia bola iná v tom, že sa vykonáva pri diagnóze retinoblastómu takmer výhradne u veľmi malých detičiek, ktoré majú oftalmickú tepničku v mozgu veľmi tenkú. Intervenčný rádiológ je limitovaný množstvom kontrastnej látky, ktorú môže dieťatku podať a výkon je z dôvodu maximálnej bezpečnosti často veľmi zdĺhavý a zväčša pre anatomické pomery technicky obtiažny. Vykonáva sa samozrejme v celkovej anestéze.

Medzitým ste s profesorom Gerincom riešili viacero takýchto prípadov. Mohli by ste spomenúť niektoré z nich?

Je to úžasná operácia, lebo okrem toho že zachráni život dieťatku, dokáže mu zachrániť aj zrak v postihnutom očku. Vieme, že alternatívou tu predtým bola len včasná enukleácia, teda chirurgické odstránenie očka dieťaťa. Spomínam si na malú pacientku, ktorá mala zriedkavo retinoblastómom postihnuté obe očká.

Zmenilo sa od Laurinej operácie technické vybavenie či operačný postup?

Takáto intervenčná medicína, ktorú vykonávame, sa mení veľmi dynamicky v čase. Nové technológie nám zjemňujú mikroinštrumentárium s ktorým pracujeme – to sú mikrovodiče a mikrokatétre, s ktorými to dnes ide zase o kus rýchlejšie a bezpečnejšie. Zásadne sa ale menia aj naše zobrazovacie možnosti, pomocou ktorých operáciu navigujeme – máme dnes kvalitnejšie röntgeny, tým pádom presnejší a kvalitnejší obraz, čo nám tiež výrazne pomáha skrátiť trvanie výkonu a robiť ho bezpečnejšie.

Po deviatich rokoch od operácie
https://lekarskenoviny.sk/index.php/2020/12/07/po-deviatich-rokoch-od-operacie//

pripravil
Peter Valo

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď