Naše prvé artroskopie kolena -

Prvá artroskopia kolena na Slovensku sa uskutočnila 8. januára 1985 na košickej traumatológii artroskopom firmy Storz. Po zakúpení artroskopu značky Dyonics sa artroskopie rozbehli naplno. Do Košíc chodili na zaškolenie traumatológovia a ortopédi z celého Slovenska.

V roku 2001 pre časopis Plus 7 dní v rubrike Zdravie vyspovedala redaktorka Renáta Gešvantnerová ortopéda Karola Gottschala (v tom čase z Trenčianskych Teplíc) a pridala rebríček najlepších artroskopických pracovísk. Vymenovala ňom súkromné chirurgické centrá a štátne ortopedické oddelenia v Bratislave, Trenčianskych Tepliciach, Martine, Ružomberku, Prešove a v Banskej Bystrici.

V ďalšom čísle opravil doktor Gottschal jej hodnotenia s tým, že na Slovensku je množstvo odborníkov, ktorí pracujú neúnavne, anonymne s najlepším vedomím a svedomím. Zároveň dodal, že: „najväčšia zásluha na rozvoji artroskopie na Slovensku patrí profesorovi Látalovi z traumatológie Dérerovej nemocnice v Bratislave.” Všetka česť skvelým výsledkom profesora Juraja Látala, ale akurát o tom, že sa to všetko začalo v Košiciach neobjavilo ani slovo.

Prvé záznamy o artroskopiách sú z Japonska, odkiaľ sa rýchlo rozšírili do sveta. V osemdesiatych rokoch nastal výrazný vzostup artroskopickej techniky. Hlavne u reumatológov. Vo Francúzsku mali veľmi dobré výsledky Henri Dorfmann a Thierry Boyer. Cez optiku bolo vidieť situáciu v kolene, ktorá sa nedala porovnať s tou, ktorú sme videli pri otvorenej operácii kolena.

Progres v technike bol vo vizualizácii, v inštrumentoch, postupne pribudol shaver, coblator, nastala zlepšená indikácia v patológii kĺbov, úrazové a mechanické problémy sa vyjasnili. Artroskopom sa dajú prezrieť všetky kĺby od veľkých až po tie malé. Táto technika umožnila zlepšenie poznatkov neznámych, alebo málo známych problémov v kĺboch.

Artroskopia je v poslednom období exkluzívnym liečením najmä meniskov, väzov, vnútrokĺbnych zlomenín a rotátorovej manžety ramena. Všetky prekážky v kĺboch sú veľmi dobre viditeľné. Táto technika je málo agresívna, bez výrazných problémov a komplikácií. Veľmi radi ju využívajú traumatológovia, ortopédi i chirurgovia. Reumatológovia sú dobre informovaní o stave mäkkých štruktúr v kĺboch.

Začalo sa to v Tunise

Tridsaťpäťročný košický traumatológ Milo Klíma nastúpil 13. decembra 1981 na ortopedicko-traumatologickú kliniku v Univerzitnej nemocnici v tuniskom Sfaxe. Úrazy nie sú ľahká robota. Pri ich riešení treba často použiť silu, preto sa tam arabskí doktori nehrnuli. Čo slovenský lekár zvládol za hodinu, trvalo miestnemu doktorovi sedem. Klinika v Tunise mala štyri operačné sály. Počas pôsobenia v Tunise odoperoval Milo Klíma skoro 3 000 pacientov.

Zažil tu aj dramatické situácie, keď v krajine vypukla vzbura, pretože zdražel chlieb, olej a cestoviny. Ľudia vypaľovali domy a rabovali obchody. Na Silvestra sa doktor Klíma dozvedel, že začnú voziť ranených zo Zarzisu a z juhu Tuniska, kde sa to všetko začalo. Milo Klíma viezol do školy deti učupené pod sedadlami. Po šiestich dňoch prezident Burgiba prikázal znížiť ceny týchto základných potravín. Situácia sa upokojila, ale Milo ďalej operoval a ošetroval veľa pacientov aj so strelnými poraneniami.

Všednú robotu oživilo, keď na operačke uvidel reumatológa profesora Selamiho, ako sa cez artroskop Olympus pozerá do kolena. Prístroj, ktorý Selami využíval na kontrolu vnútornej výstelky kolena a odber vzoriek tkaniva na histologické vyšetrenie, ponúkal však aj možnosti pre zákroky vo vnútri kolena. Selami si všimol jeho záujem. Opýtal sa ho, či ten prístroj pozná a dodal: „Používajte ho a robte artroskopické operácie.”

U profesora Hansa Glinza

V univerzitnej knižnici nenašiel o artroskopii kolena žiadnu literatúru. V tom čase neexistovali mobily ani internet. Bolo treba vymyslieť postup. Milovi Klímovi pomohol priateľ doktor Juraj Banský, ktorý emigroval do Švajčiarska. Poslal mu dokumentáciu od profesora Hansa Glinza. Ocitol sa v situácii svojho primára profesora Bauera, keď začínal s revolučnou AO metódou pri riešení zlomenín.

Doktor Klíma v praxi rýchlo zistil, čo všetko sa bez veľkého “rezania” dá zoperovať v kolene. Zvykol si na akváriový efekt, kde sa to, čo je vpredu, javilo, ako by bolo vzadu, a naopak. Postupne zoperoval dvestopäťdesiat pacientov.

V roku 1983 pri ceste na dovolenku sa zastavil v Zürichu. V univerzitnej nemocnici u profesora Glinza asistoval pri niekoľkých artroskopiách. Profesor sa ho opýtal:
“Koľko artroskopií máte za sebou?”
Aby tých dvestopäťdesiat nebolo málo, slovenský lekár zvýšil ich počet na štyristo.
„To máte veľmi málo, až ich budete mať tisíc, potom budete môcť povedať, že to viete robiť,” usmial sa profesor.
Endoskopická metóda sa doktorovi Klímovi zapáčila. Telefonoval s primárom Bauerom, ktorý sľúbil, že takýto prístroj košická nemocnica kúpi.

Tak sa dostal do Košíc prvý artroskop Storz

Bol to nemotorný aparát. Obraz sa nepremietal na obrazovku, ale operatér pozeral do okulára a druhou rukou ovládal inštrument. S ním urobili 8. januára 1985, na základe inštrukcií doktora Klímu, košickí lekári Oliver Tomáš a Zoltán Sidor prvú slovenskú artroskopiu.

Po návrate z Tuniska v roku 1986 sa doktor Klíma pričinil o to, že objednali z USA prístroj DYONICS s lepšou optikou a televíznou obrazovkou. Zafinancovali ho Slovenská poisťovňa a Inžinierske stavby Košice. V roku 1992 ho dopravili do colného skladu v Bratislave. Košická nemocnica potrebovala zariadiť jeho vydanie.

Došlo však k obštrukciám. Ministrom financií bol inžinier Tóth. Ani takáto osobná známosť nepomohla, aby ho získali za pôvodnú sumu. Cena sa z 900 000 vyšplhala na 1 200 000 Sk. 28. apríla 1993 s ním vykonal doktor Klíma, za asistencie doktora Tomáša a sestry Maliarovej, prvú operáciu. Primár Bauer sa staval k tejto novinke veľmi pozitívne. Neskôr s ním urobili viac než dvetisíc artroskopií kolena, na ktorých sa postupne podieľalo dvadsaťosem lekárov. Dĺžka hospitalizácie sa skrátila na jeden až dva dni.

Postupne pribúdali aj ďalšie artroskopické prístroje iných značiek, a artroskopických operácií nielen kolena, ale aj ramena a členka pribúdalo. Milo Klíma začal s artroskopiou v Košiciach s asistentmi Jozefom Kubašovským, Richardom Rašim a Ištvánom Mitróm. Teraz pracuje s dvomi mladými traumatológmi Martinom Paulom a Radoslavom Hrehom, ktorí urobia okolo 500 artroskopií ročne.