Prínosy oftalmológa profesora Zoltána Oláha -

Profesor Oláh pri bežnom vyšetrení pacienta.

Založil histopatologické pracovisko so zameraním na štúdium nádorov a experimentálnu chirurgiu oka a zaviedol najnovšie mikrochirurgické operácie oka, využitie foto- a laserkoagulácie, ďalej β-blokátorov v liečbe vnútroočných nádorov a patria mu aj ďalšie priority v slovenskej oftalmológii.

Špecializoval sa na oftalmológiu

Po promócii bol odb. asistentom na Anatomickom ústave LF UK v Bratislave. V roku 1957 prešiel ako odb. asistent na Katedru oftalmológie LF UK v Bratislave, kde atestáciou I. a II. stupňa získal aj odbornosť z oftalmológie. Ako externý ašpirant obhájil kandidátsku dizertačnú prácu na LF Karlovej univerzity v Prahe: „Štúdium priebehu včasných štádií reaktívnych zmien skléry po perforačnom poranení“.

V roku 1969 habilitoval prácou zameranou na malígne melanómy uveálneho traktu oka a následne zastával funkciu docenta oftalmológie (1969–1981). Pred celoštátnou komisiou v r. 1979 obhájil experimentálnu prácu „Problém hojenia a šitia rán v oku“ a získal vedeckú hodnosť „Doktor lekárskych vied“. V rokoch 1968–74 zastával aj funkciu prednostu Očnej kliniky LF UK v Martine. V r. 1976 ho menovali za Vedúceho Katedry oftalmológie LF UK a Očnej kliniky FN v Bratislave.

V roku 1979 inauguroval pred Vedeckou radou LF UK v Bratislave a prezident Republiky ho menoval riadnym profesorom oftalmológie (1981). Funkciu vedúceho opustil v r. 1997 pre vekovú hranicu. V rokoch 1997 až 2007 pôsobil ako profesor oftalmológie na Klinike oftalmológie LF UK v Bratislave a od roku 2007 je na tejto klinike emeritným profesorom. Je členom Slovenskej oftalmologickej spoločnosti, kde zastával rôzne funkcie, vrátane predsedu.

Bol členom Európskej výskumnej oftalmologickej spoločnosti (EVER). Bol zvolený za člena-korešpondenta Oftalmologickej spoločnosti NDR a bol členom redakčných rád odborných časopisov. Absolvoval dlhodobé študijné pobyty na špičkových oftalmologických pracoviskách v zahraničí a aktívne sa zúčastňoval na medzinárodných kongresoch a sympóziách. Zvlášť sa angažoval už od začiatku do tvorby a využitia výpočtovej techniky v očnom lekárstve v ČSSR a aplikoval aj v klinickej praxi.

Viedol riešiteľské kolektívy niekoľkých výskumných úloh (so zameraním na mikrochirurgické postupy, ako aj problémy výpočtovej techniky v oftalmológii). Venoval sa aj možnosti prestupu liekov do oka. Na domácich a zahraničných fórach predniesol vyše 450 prednášok a publikoval 261 odborných článkov.

Je autorom alebo spoluautorom niekoľkých učebníc pre vysoké i stredné školy (vrátane slovenskej učebnice Očného lekárstva, ktorá vyšla v dvoch vydaniach). Okrem toho je autorom, resp. spoluautorom ďalších vyše 20 knižných publikácií a monografií. Za publikáciu „Lasery v medicíne“ v r. 1981 získal „Čestné uznanie“ Slov. literárneho fondu. Pri príležitosti 70.-tych narodenín mu Slov. lekárska spoločnosť za celoživotné dielo odovzdala najvyššie vyznamenanie: „Čestnú cenu akad. T. R. Niederlanda“ a v r. 2017 ho Slov. lekárska spoločnosť zaradila do „Dvorany slávy slovenskej medicíny“.

Rozširovanie poznatkov a nové operačné postupy

Túžba po poznaní a znalosť jazykov umožnili MUDr. Oláhovi účasť na dlhodobých študijných pobytoch na očných klinikách v zahraničí: opakovane v Maďarsku (Debrecín a Budapešť), v NDR (Halle/Saale a Berlín), v NSR (Mníchov), vo Francúzsku (Paríž), vo vtedajšom ZSSR (Odessa, Kyjev a Moskva), v Poľsku (Poznaň) a Švajčiarsko (Neuchatel).

Z pobytov v zahraničí neprinášal domov len najnovšie poznatky a metodické postupy, ale vždy využil vlastné skromné možnosti na získanie nových nástrojov, (ktoré u nás v tom čase neboli, resp. boli len improvizované) a potom ich využíval v klinickej praxi. V rámci pobytov sa sústredil najmä na štúdium technologických problémov mikrochirurgie a šitia rán v oku, riešenie nádorov oka a aj na problémy liečby odlúpenia sietnice a získané skúsenosti potom doma uplatnil. Spomeňme aspoň niekoľko z nich.

Z pobytu v Maďarsku priniesol techniku zvláštnej prípravy šicieho materiálu, operácie odlúpenia sietnice a starostlivosť o deti so škúlením. Pri polročnom pôsobení na svetoznámom Filatovovom ústave v Odese si osvojil špeciálne techniky keratoplastiky, mikrochirurgické postupy pri poraneniach oka, ako aj riešenie nádorových ochorení oka.

Zvláštnou časťou štúdií boli aj postupy pri rekonštrukcii nevytvorených odtokových ciest z oka u detí s vrodeným glaukómom, keď stav bez liečby viedol ku strate zraku. Prof. Oláhom zavedené nové postupy zachránili zrak u mnohých postihnutých detí. Zároveň si tam osvojil „zadnú bandáž skléry“ – postup aplikovateľný pri mimoriadne vysokej myopii. Pri ňom sa na zadný povrch oka pripevnil pás skléry od darcu na upevnenie skléry a pri hojení sa zníži hodnota krátkozrakosti.

Z mnohých jeden príklad: na kliniku rodičia priviedli asi desaťročné dievčatko, ktoré aj s okuliarmi (vpravo vyše – 50 D a vľavo – 30 D) videlo len asi na pol metra, t. j. bola „prakticky slepá“. Posielali ju do slepeckého ústavu v Levoči. Po zadnej bandáži skléry došlo k výraznému poklesu hodnôt (vpravo na – 30 D a vľavo na – 20 D) so zlepšením zraku (vpravo na 10% a vľavo na 35% normy) mohla navštevovať školu pre slabozraké deti v Bratislave a pripraviť sa do života ako ostatné deti.

Začiatkom 70-tych rokov operácie vo vnútri oka boli ešte raritné

Aj v tejto oblasti si prof. Oláh udomácnil nové postupy naštudované napr. pri pobyte na Filatovovom ústave: na Očnú kliniku v Bratislave prišiel asi 40-ročný rušňovodič s nádorom vráskovca a dúhovky. Dovtedy boli tieto oči bez výnimky odstránené. Aplikovaním nového postupu sa nádor v kombinácii tzv. lamelárnou sklerektómiou vcelku odstránil, bez vybratia oka a pacientovi sa vrátila aj normálna schopnosť videnia.

Tento fakt opakovane overovali aj na centrálnom Železničnom zdravotnom ústave v Prahe. Pacient ďalej pracoval ako rušňovodič až do odchodu do penzie. Zhrnutie použitého postupu ako možnú variantu operácie nádorov oka publikoval docent Oláh v západonemeckom časopise Klinische Monatsblätter für Augenheilkunde v čase, keď prijatie článku z „Východného bloku“ bolo dosť vzácne.

Bol pri zavádzaní umelých šošoviek

Z mnohých mikrochirurgických postupov zavedených na základe poznatkov z pobytov v zahraničí spomenieme problém implantácie umelých šošoviek do oka. Ich objaviteľom bol anglický prof. Riedly, ktorý zistil skutočnosť, že úlomky plexiskla z roztrieštených kabín lietadiel nevyvolali v oku u pilotov počas vojny negatívnu reakciu a z toho materiálu zhotovil prvé umelé šošovky.

Pri svojom pobyte na špičkovo vybavenom pracovisku prof. Fjodorova v Moskve si prof. Oláh osvojil prácu s novým typom umelej šošovky. Prof. Fjodorov na princípe šošoviek prof. Riedlyho vyvinul vlastné (z toho istého materiálu) a začal ich aplikovať. Jeho postupy využili a v B. Bystrici i Bratislave sme začali v 80-tych rokov 20. stor. implantovať umelé šošovky do oka. Vzhľadom na výbornú znášanlivosť týchto šošoviek pominul zákaz implantovania, ktorý pre zlé výsledky s našimi šošovkami odsúhlasilo v r. 1960 prezídium Čsl. oftalmolog. spoločnosti.

Uvádzame príklad výsledku implantácie umelej šošovky: pacienta asi 75-ročného priviedli vyše 50-ročný syn a 28-ročný vnuk so slovami:
„Prosím vás, len sa o neho postarajte, je to chudáčik“.
Pacient totiž už nemohol čítať, ani sám chodiť, čiže bol „prakticky slepý“. Klinicky mal obojstranný sivý zákal šošovky, iné poruchy v očiach nemal (videl svetlo, farby a lokalizoval aj smer svetla). Dva dni po nekomplikovanej operácii prvého oka pri vizite pacient prehlásil: „Jéj, pán doktor, veď ja vás vidím“.

V ten deň pred návštevou sa rodina pýtala – ako sa má náš starký? V tej chvíli sa objavil starý pán prichádzajúci po chodbe, načo syn neveriacky prehlásil: „To nie je možné“.

Keď ich pacient zbadal, pozrel sa na syna a prehlásil
„Jano, ako si za posledné roky, čo som ťa nevidel, ostarol!“
O štyri mesiace mu prof. Oláh na jeho vrchovatú spokojnosť operoval s rovnakým výsledkom aj druhé oko.

Ako prvý zaviedol počítače do klinickej praxe oftalmológie

V rokoch 1980–90 viedol celoštátny výskum v zmysle zhotovenia programu a zavedenia výpočtovej techniky s počítačmi SM 52/11 do oftalmológie. Boli to veľké skriňové počítače, zhotovené v spolupráci v rámci RVHP.
Prvé programy boli tvorené pre oblasť katarakty, glaukómu, strabizmu, traumatológiu a ambulantnú prácu. Program prebrali aj do Výskumného ústavu traumatológie v Brne. Programy boli originálne a v tom čase popri programoch z Anglicka boli aj druhé na svete. Profesor Oláh prednášal o výsledkoch a prvých skúsenostiach na svetovom kongrese v Ríme (1998).

Nie všetko išlo hladko, resp. nie všetko sa podarilo

Prof. Oláh v spolupráci s doc. Veselovským, vedúcim Fyziolog. ústavu PriFa UK, sa za posledných desať rokov dvadsiateho storočia venoval dôležitému problému efektivity kombinácie niektorých aminokyselín s anti-glaukomatikmi na vnútroočný tlak.

Keď bol začiatkom 90-tych rokov uverejnený tzv. „Nórsky program“ na financovanie výskumu, prof. Oláh prihlásil projekt výskumu zameraného na sledovanie prestupu liekov do vnútroočných štruktúr. Ako jeden z mála projektov zo Slovenska tento námet v Nórsku prijali. Na daný výskum bola vyhradená hodnota 15 mil. korún a bol plánovaný v spolupráci s niekoľkými teoretickými ústavmi LF UK a Fyziologickým ústavom Prírodovedeckej fakulty UK.

Nóri financovanie podmienili tým, že naša strana prispeje sumou 1 mil. korún. Vtedajší rektor súhlasil, ale uviedol, že túto sumu môže schváliť len dekanát LF UK. Dekan LF odkázal profesora Oláha na tajomníčku a prodekana pre výskum fakulty, ktorí mali realizovať potrebnú administratívu.

Zrejme pre nepochopenie nesúhlasili, pričom sa vyjadrili:
„vy ste už starý, vy môžete počas riešenia aj zomrieť”,
a preto nemôžete byť garantom programu (prof. Oláh mal vtedy 63 rokov). Program v Nórsku schválili vyslovene v spojení s menom prof. Oláha, na základe ním publikovaných odborných výsledkov.

V Európskej centrále vo Viedni náš zástupca túto skutočnosť komentoval s počudovaním slovami:
„Preboha, čo ste to v tej Bratislave urobili“.
Žiaľ, výsledkom bola skutočnosť, že všetky predbežné prípravy, ako aj plánovanie špecializovaných prístrojov, ktoré by viedli k zlepšeniu starostlivosti o zrak, neboli realizované.