Janka Jaďuďová žila zdravým životom mladého človeka. Na základnej škole hrávala volejbal, hádzanú a basketbal. V športovaní pokračovala aj na Strednej odbornej pedagogickej škole. Choroby sa jej vyhýbali. V poslednom ročníku sa pripravovala na maturitu a snívala o vysokoškolskom štúdiu. Po čase zistila, že má na ľavej strane sánky hrčku ako hrášok.
Necítila nijakú bolesť. Ani zvonka nič nebolo vidno. Akurát si tú hrčku vedela nahmatať. Po čase už aj videla, že sa jej to nejako zväčšuje. Najprv to bolo ako fazuľka a potom ako slivka. Stále jej to nedeformovalo tvár. Ani spolužiaci si nič nevšimli, kým ich na to neupozornila. Vtedy netušila, že sa u nej rozbieha veľmi vážne ochorenie a bude musieť podstúpiť zložitú operáciu.
Janka bola darkyňou krvi. Pred odberom upozornila lekárku na svoj problém. Tá jej odporučila:
„Radšej by ste s tým mali ísť na vyšetrenie k obvodnému lekárovi.“
Nuž zašla k obvoďákovi. Ten sám nevedel posúdiť, o čo by mohlo ísť, preto ju poslal k zubárovi a ku otorinolaryngológovi. Zubár ju poslal do Zvolena na röntgen a odporučil, aby s výsledkom zašla za jeho zvolenským kolegom. Keď vyhodnotil snímku, poslal Janku na ambulanciu maxilofaciálnej chirurgie v Rooseveltovej nemocnici.
Vyšetrenia v Banskej Bystrici
V Banskej Bystrici urobili cétečko s kontrastom. Potrebovali zistiť, či je to cysta alebo nádor, ktorý bude treba vyoperovať. Po vyhodnotení nálezu sa jej priateľsky predstavili primár Slávik, doktori Adam Stebel a Dorota Štorcelová. Pokojne jej vysvetlili, že to nie je cysta, ale nádor. Najprv musia odobrať vzorku a potom sa uvidí, čo budú musieť urobiť ďalej.
Pre mladú pacientku to bola šokujúca informácia, ale z lekárov sálala akási dobrá energia. Na nič sa nehrali. Pokojne jej vysvetlili všetko, čo vedeli o jej diagnóze. Urobili to tak, aby to pochopila a zároveň v nej posilnili nádej, že jej problém dokážu vyriešiť.
Osemnásteho marca ju pozvali na odber vzorky. Položili ju na kreslo. Pripravili si inštrumenty. Predstavil sa jej chirurg Juraj Abelovský. Zakryli ju plastovou pláštenkou, v ktorej bol len otvor na ústa. Janka bola pri plnom vedomí. Po injekcii cítila, že jej meravie polovica tváre. Počula upokojujúci hlas doktora Abelovského, ktorý jej rozprával, čo práve robí, čo bude nasledovať a koľko to bude trvať.
Keď zistil, že ju to zabolelo, dal pridať liek proti bolesti. Napokon rýchlo zašil operačnú ranu. Všetko to trvalo asi hodinu. Po odbere brala dva dni antibiotiká. Bolo treba čakať na nález z histológie. Upozornili ju, aby sa pripravila na to najhoršie. V krajnom prípade môže ísť o veľkú operáciu, pri ktorej nádor vyberú, a potom bude nasledovať chemoterapia alebo aj ožarovanie. Doma trpezlivo čakala na výsledky. Vydýchla si, keď sa dozvedela, že je to nezhubný nádor v kosti.
Veľká operácia
Predoperačné vyšetrenia absolvovala v Rooseveltovej nemocnici. Pred operáciou jej primár Slávik vysvetlil, že jej zo sánky vyberú nádor aj s lemom zdravého kostného tkaniva. Vyoperované miesto nahradia štepom
z bedrovej kosti. Po operácii nebude môcť mesiac – dva hrýzť, aby sa pospájaná sánka nezlomila.
Môže sa stať, že nejaký čas nebude môcť hovoriť, lebo bude mať
v hrdle zavedenú hadičku, ktorou jej budú podávať stravu. Primár sa jej javil ako príjemný človek. Spomína, že sa ešte nestretla s takým láskavým prístupom.
Ráno 24. marca ju pripravili na operáciu. Bála sa, nikdy predtým sa neocitla s vážnejším problémom v nemocnici. Poznala riziká, možnosti komplikácií, ale istota, ktorá vyžarovala z lekárov, v nej upevnila vieru, že sa to v nijakom prípade nemôže skončiť zle.
Sestrička ju priviedla na operačnú sálu.
Anestéziologička sa jej opýtala: „Odkiaľ ste?“
„Od Krupiny,“ odvetila. To je posledné, čo si pamätá.
Prebrala sa na jiske. Počula rozhovor sestričiek. Cítila strašnú únavu. Chcelo sa jej spať. Klipkala očami. Uvidela biele svetlo, potom svoje opuchnuté ruky a nejaké hadičky. Sestrička jej dala do ruky „pípatko“ aby ju mohla privolať.
Keď sa opäť prebudila, stáli nad ňou primár Slávik a doktor Abelovský. Hovorili, že to dopadlo dobre, že jej nebudú musieť dávať nijakú hadičku a môže pokojne rozprávať. Ubezpečili ju, že môže byť pokojná. Rodičom zatelefonovali, že je všetko v poriadku.
„Ako sa cítite?” spýtal sa jej.
„Dobre,“ odvetila.
Potešili ju prívetiví lekári a príjemné sestričky
Na druhý deň po operácii ju chceli posadiť. Pocítila prudkú bolesť v pravej strane panvovej kosti. Sadla si len s maximálnym vypätím. Po chvíli zistila, že keď sa trochu uvoľní, pohyby idú ľahšie. Na jiske strávila tri dni. Odtiaľ ju previezli na oddelenie, kde jej postupne odpájali drény. Na ďalší deň s pomocou sestričiek vstala. Každý nový pohyb jej dodával chuť do života. So sestričkami sa zoznámila po zákroku, keď jej brali vzorku z nádoru. Už vtedy medzi nimi vznikol kamarátsky vzťah.
Pomáhala im skladať gázy. Teraz jej sestrička Anička posťahovala z internetu filmy, aby si ich mohla pozerať na notebooku. Na ôsmy deň odchádzala domov s pomocou nemeckých bariel. V sánke už necítila nijakú bolesť. Po týždni prišla na prvú kontrolu.
V tom čase začala strašiť korona. Doktor Slávik jej povedal, že ak nemá ťažkosti, nemusí prísť na kontrolu v máji. Koncom mája už doma chodila sama. Pri ďalšej kontrole v júli jej dali urobiť RTG sánky, skontrolovali zhryz, otváranie úst a citlivosť pery. Prekontrolovali jazvu po operácii panvy. Necítila hornú časť stehna. Predpísali jej lieky na zvýšenie citlivosti nohy. V auguste sa všetko opakovalo bez röntgenu.
Užíva už len B vitamín
Citlivosť stehenného svalu sa zlepšovala. Ešte to nebolo, ako bývalo predtým, ale už sa odvážila obuť si kolieskové korčule. Na bicykli sa vybrala s rodinou alebo s priateľom z Dolného Badína do Čabradského Vrbovku.
Pre pandémiu korona vírusu sa v Jankinej škole nevyučovalo. Maturitné vysvedčenia vystavili podľa priemeru známok. V tom mala smolu, lebo na vysokú tiež prijímali na základe spriemerovania. Keď ju neprijali, nastúpila do práce v materskej škole v Čabradskom Vrbovku. Uvažuje o tom, že sa znovu prihlási na vysokú školu.
Čítajte ďalej rozhovor s lekárom:
Prínosy maxilofaciálnej chirurgie
https://lekarskenoviny.sk/index.php/2020/12/22/prinosy-maxilofacialnej-chirurgie/
pripravil
Peter Valo