Štefan Pčola sa roky venoval profesionálne cyklotrialu. Mal štyridsaťsedem rokov a bol v plnej kondícii. Plánoval, že sa na bicykli vyškriabe na Kriváň. Odrazu jeho plány nemilosrdne zničila diagnóza Covid-19. Bol v plnej kondícii. Spočiatku si myslel, že všetko prebehne hladko ako v mnohých prípadoch, o ktorých počul. Namiesto toho zažil hotové peklo. Patrí medzi tých, ktorých hrobárovi z lopaty stiahli na covidovom oddelení Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie.
S cyklotrialom sa stretol ako chalan. Najprv hrával basketbal, ale potom ho nadchlo vystrájanie na bicykli. Keď zistil, že vo Zväzarme majú cyklotrialový krúžok, tak sa tam prihlásil. V roku 1993 vznikla samostatná slovenská reprezentácia a pretekári začali cestovať na medzinárodné súťaže.
Majster sveta
Štefan na svojich prvých majstrovstvách sveta obsadil ôsme miesto. V ďalších rokoch skočil druhý alebo tretí. Súťaž prebiehala tak ako vo Formule 1, kde o víťazovi rozhodujú body nazbierané pri viacerých Veľkých cenách. Tri preteky bývali v Európe a jeden v Japonsku. V roku 1997 mu práve tam ušiel o vlások majstrovský titul.
Povedal si, že o rok sa musí dostať na najvyššie miesto na stupni víťazov. Tomuto cieľu podriadil všetko. Tvrdo trénoval. S klapkami na očiach sa vybral za svojím cieľom. V pohode, uvoľnene a bez nervozity absolvoval preteky vo Francúzsku, Španielsku a na Slovensku. Na pretekoch v Európe ho sprevádzal otec. Na finále do Japonska cestoval s reprezentáciou bez svojho najlepšieho sprievodcu a na záverečných pretekoch si z krajiny vychádzajúceho slnka priniesol celkové víťazstvo.
Zažil krásny pocit, keď hrali slovenskú hymnu. Pri príchode so zlatou medailou ho pred ich bytovkou vítali nadšení ľudia s transparentom a rodičia, ku ktorým pociťoval vďačnosť, lebo bez ich podpory by špičkové úspechy nedosiahol. Na mieste s ním urobila rozhovor popradská Mestská televízia. V roku 2006 sa rozlúčil so súťažnou kariérou ziskom titulu majstra Európy v profi kategórii Master. Bola to veľkolepá rozlúčka.
Zachoval si pevnú vôľu
Pre mnohých pripadá cyklotrial adrenalínový a nebezpečný. Stále posúval hranicu v tréningu. Pre Štefana bol každý tréning a preteky novou skúškou. Hovorieval:
„Človek skúša. Tisíckrát spadne a ide sa ďalej. Nie je dôležité, že spadnete, ale to, že sa postavíte a idete ďalej.”
Počas náročnej pretekárskej kariéry neutrpel okrem nejakých odrenín, otrasu mozgu a zlomeného palca nijaký vážnejší úraz. Aj ten palec si nezlomil na bicykli, ale v telocvični. Tréning bol pre neho posúvaním hranice možného. Najhoršie sa doráňal po skončení kariéry, keď si hlava myslela, že si môže dovoliť to, čo predtým, ale telo už na to nemalo.
Počas posledného letu do Japonska cestoval s mladým Singapurčanom. Bol to trialový nadšenec. Štefan mu radil, ako na to nielen ako športovec, ale aj organizátor a promotér športu. Neskôr s potešením zistil, že sa vypracoval na šéfa singapurskeho trialu. Vtedy si uvedomil, že nestačí len vyhrávať, ale treba svoje skúsenosti odovzdať mladým. Dnes je prezidentom Slovenského cyklotrialu. Trénuje malé decká, medzi ktorými je partnerkin syn Peťko.
Zaumienil si, že vyjde na bicykli na Slavkovský štít. Zmienil sa o tom pred priateľom, filmárom Paľom Barabášom, ktorý mu v úvode rozhovoru povedal:
„Števo, Slavkovský je len kopec. Ty musíš vyjsť na Kriváň.”
Nuž, začal s prípravou na tento husársky kúsok. Prvému pokusu zabránili zranenia. Pred štyrmi rokmi len tak v šľapkách vyskakoval na kopčekoch a zlomil si kľúčnu kosť. Po Majstrovstvá sveta v Blansku si liečil ďalšiu zlomenú claviculu a vlani si uhnal natrhnutý krížny väz v kolene.
Športovec a šoumen
Cyklotrialista je športovec, ale aj šoumen. Už počas športovej kariéry vystupoval Štefan so svojou bikeshow na mnohých kultúrno–spoločenských a športových akciách. Pri jeho niektorých akrobatických kúskoch divákom tuhla krv v žilách. Na bicykli dokázal preskočiť dvadsať ľudí, skočiť bungee jumping, rútiť sa sto kilometrovou rýchlosťou v bobovej dráhe alebo preskakovať horiace autá.
Na zadnom kolese bicykla dokázal prejsť štyridsať a pol kilometra, čím vytvoril svetový rekord. Keď ho chcel neskôr prekonať, sponzori mu sľúbili za každý prejdený kilometer finančnú prémiu. Rekord síce nepadol, ale Štefan venoval „zárobok“ telesne postihnutým detským športovcom. Stále je prezidentom Slovenskej cyklotrialovej únie a po posledných komunálnych voľbách vykonáva funkciu viceprimátora mesta Poprad a poslanca v Prešovskom samosprávnom kraji.
Veľkolepý plán mu prekazil COVID-19
Štefan zabudol na zranenia, cítil sa byť pri sile a pokračoval v príprave na zdolanie Kriváňa. Začiatkom novembra sa blížilo mestské zastupiteľstvo, ktoré malo prebiehať formou online konferencie. Svedomite si pripravoval materiály, pričom zašiel za riaditeľom mestského podniku. S rúškami na tvárach debatovali v jeho kancelárii. Sňali si ich len počas krátkeho popíjania kávy.
O pár dní mu direktor zatelefonoval, že je pozitívny na COVID-19. V tom čase Štefana prekvapila svalová únava, akú pociťoval po najnáročnejších športových výkonoch. Nevedel to pochopiť, pretože nič také v tých dňoch nerobil. Po direktorovom telefonáte sa vybral na antigénový test, pri ktorom sa zistilo, že je pozitívny. Ovládol ho pocit viny, že sa priateľ nakazil od neho.
Napokon nik nevie, ako to bolo a mohlo sa to stať aj naopak alebo niekde inde. Cítil sa ako čierna chorá ovca. Akoby sa za to hanbil. Okamžite stopol všetky kontakty a nešiel do práce. Mal obavy o partnerku so synom, s ktorými žil v jednej domácnosti. Odľahlo mu, keď testy potvrdili, že sú negatívni.
O pár dní sa mu prudko zvýšili teploty
Prvé dni bojoval s horúčkami nad 40 stupňov. Liečil sa podomácky Paralenom, Novalginom a obetavá partnerka mu dávala studené zábaly. Vysoká horúčka a problémy s dýchaním mu odčerpávali sily. Zatelefonoval primárovi Ivanovi Solovičovi do Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie. Predpísal mu Isoprinosine, expektorans a Azitromycín. Stav sa nezlepšil.
Pre veľké potenie mu partnerka aj desaťkrát prezliekala prádlo. Modlil sa, aby sa náhodou neprevalil na bok. Po každom pohybe nasledoval nekonečný zničujúci záchvat kašľa. Kdesi počul, že pri covide pacient prestáva cítiť vône a chute. Tie mu však ostali spolu s chuťou do jedla. Posledné dni sa brutálne trápil. Znovu zatelefonoval doktorovi Solovičovi.
„Príďte na röntgen,“ znela odpoveď.
Do nemocnice sa dopotácal celkom vyčerpaný.
„Mali by sme vás hospitalizovať,“ povedal lekár.
„Netreba, doliečim sa doma,“ preľakol sa Štefan. Však len čo si primár prezrel výsledok z počítačovej tomografie, zavelil, že musí ostať tu. Vie, že mu napichali infúzie a nasadili remdesivir.
Pomaly sa stav zlepšil, teploty klesli pod 38 stupňov a po dvoch týždňoch sa konečne vyspal. Nivočila ho slabosť, keď chcel ísť sám na toaletu. Sestrička sa ponúkla, že mu pomôže. Odmietol. Po pár krokoch zistil, že to nejde. Musela ho podopierať a nazad ho doviezla na vozíčku. Odrazu pochopil, že musí veľkolepý výstup na Kriváň zameniť za novú výzvu: dôjsť na WC a späť po svojich.
Vo verejnosti sa presadzuje názor, že COVID-19 ohrozuje najmä starých a vážne chorých ľudí. Príbeh štyridsaťsedemročného Štefana Pčolu je dôkazom, že to nie je pravda. Objavili sa aj informácie, že choroba nenapáda ľudí s krvnou skupinou 0. Syn aj partnerka, ktorí
s ním žili v spoločnej domácnosti a oba testy im vyšli negatívne
a majú krvnú skupinu A Rh pozitív, kým Štefan A2 Rh poz.
Aj pri druhom teste z krvi zistili, že je negatívna a má silnú imunitu, rovnako ako syn. Všetci traja neboli očkovaní proti chrípke ani pneumónii. Kolega mal len dva dni zvýšenú teplotu a vyliečil sa doma.
Štefan sa po dvoch týždňoch vrátil z nemocnice domov. S vďačnosťou spomína na obetavý tím lekárov a sestier primára Ivana Soloviča, ktorí ho vrátili do života.
Znovu absolvuje online konferencie mestského zastupiteľstva a opäť sa vracia k svojmu športovému snu, že raz vyjde na bicykli na Kriváň. Veľmi sa teší na vianočné sviatky v kruhu rodiny spoločne s Luckou, Peťkom a aj so svojou dcérkou Sofinkou. Návrat do života považuje za najväčší dar. Jeho tohtoročné Vianoce budú mať tú pravú rodinnú atmosféru.
Čítajte ďalej rozhovor s lekárom:
S primárom z covidového oddelenia
https://lekarskenoviny.sk/index.php/2020/12/27/s-primarom-z-covidoveho-oddelenia/
pripravil
Peter Valo
