S primárom z covidového oddelenia -

Doc. MUDr. Ivan Solovič, CSc. (16. 11. 1966 v Bratislave)
Je synom dramatika Jána Soloviča. Štúdium medicíny ukončil v roku 1991 na LF UK v Bratislave. Po promócii nastúpil do Odborného liečebného ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb, v súčasnosti Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch. Postupne pracoval v pozícii sekundárneho lekára, primára, námestníka riaditeľa pre liečebnopreventívnu starostlivosť, riaditeľa a ordinára pre multirezistentnú tuberkulózu. Je expertom Svetovej zdravotníckej organizácie pre tuberkulózu, pedagógom, ktorý prednáša nielen o boji s tuberkulózou, ale zasväcuje budúcich lekárov a sestry do tajov vnútorného a sociálneho lekárstva. V súčasnosti pôsobí ako primár prvého oddelenia pneumológie a ftizeológie NÚTaPCH Vyšné Hágy, ktoré lieči okrem tuberkulóznych pacientov aj tých s covidom.

Ako sa Vám javí príbeh pacienta Štefana Pčolu? V akom stave prišiel? Aká liečba bola nasadená a v akom stave odišiel?

Je to celkom reálny príbeh. Žiaľ, ambulantná liečba v jeho prípade nemala dostatočný efekt. Bolo ho nutné prijať na hospitalizáciu. Stav bol veľmi vážny. Prvé dni mal problém postaviť sa pri posteli a bez pomoci sestier prejsť na mobilné WC. Liečbu toleroval dobre možno aj vďaka tomu, že nemal pridružené iné ochorenia.

Bol typom snaživého pacienta, s fyzioterapeutom usilovne rehabilitoval od prvého dňa, keď to bolo možné. Mal podávanú liečbu v zmysle štandardných diagnostických a terapeutických postupov, akú vyžadoval jeho zdravotný stav, vrátane aktuálnej antibiotickej, antivirotickej liečby a kortikoterapie, aké si vyžadoval jeho stav, vrátane fyzioterapeutickej terapie. Skrátka, lieky a respiračná fyzioterapia ho postavili na nohy. Domov odchádzal vo výrazne zlepšenom stave.

Na liečbu COVID-19 ste prešli z tuberkulózy. V čom to bola nová skúsenosť?

Takmer celý profesionálny život sa venujem respiračným infekciám. Ťažisko je v liečbe tuberkulózy ako jedného zo známych vážnych infekčných ochorení. Aj v prípade covidu ide o infekciu respiračného systému. Niektoré znaky pri tuberkulóze a SARS-CoV-2 sú rovnaké, v niečom sú však rozdielne.

Kým tuberkulóza má prevažne pomalý nástup ochorenia, rozvoj príznakov a pomalú progresiu, ochorenie vyvolané infekciou covid má pomerne rýchly nástup a v priebehu krátkej doby, rádovo niekoľko hodín, sa stav pacienta vie výrazne zhoršiť. Na druhej strane, aj zlepšenie klinického stavu prebieha podstatne rýchlejšie ako pri starej klasickej bakteriálnej infekcii vyvolanej tuberkulóznou mykobaktériou. Mimoriadne dôležitá je kvalitná respiračná fyzioterapia.

Pľúca pacienta pri prijatí a pri prepustení.

Majú podľa vás očkovania proti tuberkulóze, chrípke a pneumónii vplyv na priebeh ochorení?

Myslím si, že tieto očkovania majú vplyv na vývoj tejto choroby. V Holandsku a v Austrálii, čo nie sú krajiny, kde boli ľudia plošne zaočkovaní proti tuberkulóze, robia štúdie, ktoré sa zaoberajú vplyvom týchto očkovaní na vývoj a priebeh covidovej infekcie. Teraz tu doočkovávajú a zároveň robia spomínaný výskum.

Výsledky budú známe v priebehu roka-dvoch a tieto tvrdenia potvrdia alebo vyvrátia. Mal som pacientov, ktorí boli očkovaní a nemali ťažké stavy. Podľa môjho názoru majú spomínané očkovania vplyv na ochorenie. Však pri pacientoch s pokročilým diabetom, chronickou obštrukčnou chorobou pľúc a iných ťažkých chronických ochoreniach môže byť táto choroba smrteľnou.

Pri nich je ťažko odhadnúť, ako by bolo ochorenie prebiehalo. Nedá sa však očakávať, že človek očkovaný proti pneumónii je imúnny proti COVID-19. To platí aj pre očkovanie proti pneumokokovej pneumónii. Je veľká pravdepodobnosť, že priebeh choroby nebude taký, aby bol smrteľný.

Často sa hovorí, že je to choroba starých a chorých. Aká je vaša osobná skúsenosť?

Náš najmladší pacient mal tridsaťjeden rokov. Bol to veľmi ťažký stav a dokonca musel byť napojený na umelú ventiláciu. Prežil. Vekový priemer našich doterajších pacientov sa pohybuje medzi päťdesiat a šesťdesiat rokov. Teda, nedá sa povedať, že je to choroba len starých a chorých. K trinástemu decembru sme mali osemdesiatdva pacientov s diagnózou COVID-19. Z nich ôsmi umreli, štyria sú na are, desiatich máme na lôžku a šesťdesiati odišli do domácej starostlivosti.

Čo si myslíte o testoch a vakcináciách?

Zatiaľ to vyzerá tak, že vakcinácia bude jedinou šancou na zastavenie infekcie. Som zástancom testovania. To však nestačí. Treba zabezpečiť trasovanie, to znamená vysledovať kontakty od testovanej osoby a aby tí, ktorí boli pozitívne testovaní dodržiavali svoju izoláciu, čiže karanténu.

Z vlastnej praxe môžem povedať, že niektorí pacienti, ktorí boli v jednom odbernom mieste testovaní ako pozitívni na covid a boli bez príznakov, nechceli tomu uveriť a utekali na ďalšie odberné mobilné miesto, aby dokázali, že je to chybné. Doposiaľ som nemal pacienta, u ktorého by bol antigén pozitívny a PCR negatívny.

Ak je niekto na antigénnych testoch pozitívny, treba zisťovať, s kým bol v kontakte a kde. Keď sa to podarilo zvládnuť v prvej vlne, mali by sme to zvládnuť aj v druhej. Nezatajovať kontakty a sledovať, či sa pacient riadne došetrí. Ľudia chápu, že ak je niekto covid pozitívny, je to vlastne stigma. To je taká slovenská špecialita. Hanbia sa za to a nechcú, aby sa to o nich vedelo. Je to presne ten istý problém ako pri tuberkulóznom pacientovi.

Pri tuberkulóze zavážil názor, že je to choroba asociálov a bezdomovcov. Rodina sa hanbí za človeka, ktorý bol pozitívny na covid. Pritom to je ochorenie, ktoré môže postihnúť hocikoho z nás. Je to závažné ochorenie, v mnohom podobné chrípke. Tú sme roky akceptovali. Mali sme ju každý rok, ale nebol taký priebeh ako pri covide. Mám skúsenosti, že trinásti sedeli na porade a jeden bol nakazený – zatajil to kolegom. Popíjali kávu bez rúšok a z tých trinástich bolo odrazu deväť nakazených. Toto je chybné. Okrem vakcinácie zatiaľ nie je momentálne známa iná ochrana. Ak dôjde k vakcinácii, budem medzi prvými, kto sa dá vakcinovať.

Darí sa vám udržať zdravotnícky personál mimo ohrozenia? Aké opatrenia ste prijali?

To je problém. Ťažko povedať, či sa nakazíme od pacienta, alebo kolega od kolegu medzi sebou pri výmene služieb alebo niekde mimo nemocnice. Robíme všetky opatrenia, aby sme minimalizovali riziko nákazy. Pri pľúcnych pacientoch, ktorí prídu na špecializovanú ambulanciu, sa pacienti testujú, ale pri iných ambulanciách môže objednaný pacient radšej zatajiť svoje ťažkosti, len aby sa k lekárovi dostal na termín.

Apelujem na to, aby sa ľudia nehanbili povedať, že majú nejaké ťažkosti. Radšej byť dvakrát testovaný ako infikovaný a nevedieť o tom. Musíme sa naučiť akceptovať túto chorobu, ktorá môže postihnúť kohokoľvek. Nik nie je imúnny ani stopercentne chránený. Ťažko niekto môže žiť v rezervácii a jesť presterilizovanú stravu. To je utópia. Nastúpim do výťahu v bytovke. Nie všetci majú poriadne nasadené rúška a dodržujú hygienu rúk. Pozrime sa na realitu, nákupné strediská praskajú vo švíkoch. Uvidíme, aký stav bude na Vianoce. Prajem všetkým, aby sme mali pokojné vianočné sviatky. Či bude v nemocniciach pokoj, záleží aj od toho, ako sa budeme správať.