Profesor MUDr. Michal Šeliga -

Profesor Šeliga bol prvým univerzitným profesorom – Slovákom na novozriadenej Lekárskej fakulte UK v Bratislave.

Narodil sa 27. októbra 1881 v Spišskej Teplici pri Poprade. Po absolvovaní stredoškolských štúdií v Satu Mare sa venoval štúdiu lekárstva v Kluži, kde bol členom Spolku slovenských vysokoškolských študentov „Salaš“. V roku 1908 prestúpil na Lekársku fakultu v Budapešti, kde bol v roku 1910 promovaný. V tomto meste zostáva nakrátko pracovať na internej a psychiatrickej klinike, odkiaľ prechádza na Kliniku pôrodníctva a gynekológie k profesorovi Bársonyimu.

Tu získava bohaté klinické skúsenosti predovšetkým z pôrodníctva, ktoré ide ďalej rozširovať do Berlína k profesorovi Bummovi, požívajúcemu vynikajúcu medzinárodnú povesť. Po dvojročnom pôsobení v Berlíne sa vracia na Slovensko do Košíc, kde sa v roku 1913 stáva asistentom na Babskej škole, odkiaľ po roku odchádza do nemocnice v Novom Meste pod Šiatrom, aby sa zdokonalil v chirurgickej práci.

Prišla prvá svetová vojna a v Trenčíne sa uvoľňuje primariát na pôrodnícko-gynekologickom oddelení, ktorý preberá Dr. Šeliga v júli 1914. Stal sa tiež primárom interného oddelenia po tom, ako jeho predchodca odišiel na front. Profesor Šeliga pracuje vo dne v noci a snaží sa nemocnicu aj napriek neuveriteľne ťažkým vojnovým pomerom udržať na veľmi solídnej odbornej úrovni. Jeho výnimočné organizačné schopnosti si všimnú župní funkcionári a ustanovujú ho do funkcie riaditeľa Župnej nemocnice v Trenčíne.

Profesor Šeliga bol výnimočným slovenským vlastencom. Láska k národu, pracovné nadšenie, nevšedná odvaha a idealizmus v poprevratovej dobe ho viedli k tomu, že v roku 1918 ponúka svoje kvalifikované služby osobne ministrovi pre správu Slovenska MUDr. Vavrovi Šrobárovi. Ten si nenašiel čas, aby ho prijal. Napriek tomu opúšťa výnosné postavenie primára v Trenčíne.

Zanecháva skvelú bezproblémovú budúcnosť a vedomý si dôležitosti prospešnej práce pre národ vstupuje opäť na Babskú školu v Košiciach. Má sľúbené miesto riaditeľa, pretože na túto funkciu má najväčšie odborné a organizačné schopnosti, ale opäť zasahuje Dr. Šrobár a sľúbené miesto mu ruší. Ako neraz v minulosti, ani teraz sa nedal Šeliga zlomiť a s nesmiernou odvahou sa prihlásil do výberového konania u prof. Müllera, prednostu pôrodníckej kliniky v Bratislave.

Vďaka svojím výborným skúsenostiam je na kliniku okamžite prijatý a stáva sa najobľúbenejším asistentom prof. Müllera. Spoločne sa im podarí vybudovať jednu z najlepších pôrodníckych kliník v celej Č-SR.

V roku 1923 Šeliga habilituje a o tri roky je menovaný mimoriadnym profesorom. V roku 1931 sa ako päťdesiatnik stáva aj riadnym profesorom. Profesor Gustáv Müller bol v roku 1925 menovaný prednostom gynekologicko-pôrodníckej kliniky a riaditeľom tamojšej Zemskej pôrodnice v Brne. Bez najmenšieho zaváhania odovzdal kliniku svojmu najlepšiemu spolupracovníkovi Dr. Šeligovi, vtedy už habilitovanému docentovi.

Šeliga viedol kliniku úspešne až do roku 1945. Okrem funkcie prednostu kliniky od roku 1926 zastával aj funkciu riaditeľa Štátneho ústavu pre vzdelávanie a výcvik pôrodných asistentiek v Bratislave.

Profesor Šeliga dal klinike okrem odborných kvalít aj slovenského ducha. Je o ňom známe, že so samozrejmosťou si vyberal za asistentov väčšinou schopných slovenských lekárov. Na klinike vládlo vysokokvalitné organizované pracovné ovzdušie a používala sa slovenčina. Tak sa profesor Šeliga stal tvorcom prvej skutočne slovenskej kliniky na Univerzite Komenského.

Prednášková a publikačná činnosť prof. Šeligu sa začala už v roku 1922 a jeho prínos bol veľmi cenený. Publikoval okolo 50 vedeckých prác a predniesol vyše 130 referátov na domácich aj zahraničných vedeckých kongresoch. Jeho vedecko-výskumná činnosť bola zameraná na detailné rozpracovanie anatomicko-klinických rozborov vzácnych prípadov, ktoré sa vyskytli na jeho klinike. Jeho najobľúbenejšou témou bola extrauterinná gravidita, na ktorú menil dovtedajšie názory a stavia ich na novú základňu.

O etiológii mimomaternicovej tehotnosti píše obšírne aj v monografii, v ktorej zastáva moderné stanovisko, že príčinou ektopického ulepenia vajíčka sú rezíduá vo forme funkcionálnych porúch po zápaloch. Tejto problematike sa venuje aj jeho habilitačná práca Anatomické známky intersticionárnej tehotnosti. Rieši v nej ďalej otázky patogenézy, kliniky a terapie tejto patologickej jednotky.

Ďalším metodickým okruhom jeho odborného záujmu boli vývojové chyby ženských pohlavných orgánov. Ide napríklad o popis vzniku a liečby zdvojenej maternice a pošvy. Operačná liečba je obsahom ďalších jeho prác o nádoroch vaječníkov a maternice. Zaoberal sa aj problematikou výtoku z rodidiel a jeho liečbou, nepravidelnými gynekologickými krvácaniami a problematikou cudzieho telieska v dutine brušnej a v močovom mechúri.

Profesor Šeliga pristupoval k operačnému zákroku až po zrelej úvahe a hoci operoval rád, v operačných indikáciách bol neobyčajne prísny. Pri operačných výkonoch bol známy svojou intuíciou, ktorá mu pomáhala vyriešiť aj tie najkomplikovanejšie operačné situácie, spôsobom zodpovedajúcim konkrétnemu prípadu. Možno by som si dovolil povedať, že skôr ako o intuíciu išlo v jeho prípade o výnimočné odborné znalosti a dlhodobú chirurgickú prax.

Profesor Šeliga pokladal svoje učiteľské povinnosti za najdôležitejšiu súčasť svojej práce. Prednášal s nevšednou svedomitosťou a záujmom na pôde univerzity, aj v Ústave pre vzdelávanie a výcvik pôrodných asistentiek. Poslucháčov si získal svojou majstrovskou a vtipnou formou. Jeho výrazy boli pregnantné a dokázal zrozumiteľne podať „aj tie najintímnejšie úseky ženského tela“. Jeho prednášky boli zároveň citlivým seizmografom najnovších udalostí a objavov v gynekológii a pôrodníctve. Profesor zachránil mnohým ženám život nepriamo aj tým, že pôrodné asistentky vyučoval zodpovedne a prísne.

Pri svojom ťažkom a vyčerpávajúcom povolaní lekára aktívne vedecky pracuje až do svojej smrti 28. februára 1945. Vyškolil desiatky primárov a gynekologických odborníkov a stovky vynikajúcich pôrodných asistentiek. V rokoch 1938-1939 bol rektorom Slovenskej univerzity. Okrem mimoriadnej stopy v odborníkoch a nasledovníkoch sa po ňom zachovala aj „Medaila univ. prof. MUDr. Michala Šeligu, rektora Slovenskej univerzity“.