Ako ďalej po druholíniovej terapii kolorektálneho karcinómu

ONKOLÓGIA

MUDr. Tomáš Šálek
Národný onkologický ústav, Bratislava

Zhubné nádory hrubého čreva a konečníka patria svojou početnosťou medzi najzávažnejšie druhy onkologických ochorení. V roku 2012 sa celosvetovo odhadoval počet novodiagnostikovaných ochorení na 746 000 prípadov u mužov a 614 000 u žien, čo predstavovalo spolu približne 9,7% z celkového počtu 14 068 000 odhadovaných prípadov zhubných nádorov spolu u oboch pohlaví.

Karcinómy hrubého čreva a konečníka sa tak dostali na tretie miesto vo výskyte všetkých zhubných nádorov u mužov (za karcinómom pľúc a prostaty, s výnimkou nemelanómových nádorov kože), a dokonca na druhé miesto u žien (po nádoroch prsníka, s výnimkou nemelanómových nádorov kože). Celosvetovo sa mortalita v roku 2012 odhadovala na 374 000 prípadov u mužov a 320 000 u žien, čo je spolu približne 8,5% zo všetkých úmrtí na onkologické ochorenia. Globálne sa najvyššie hodnoty incidencie odhadujú v niektorých krajinách Európy, v Austrálii, na Novom Zélande a v Severnej Amerike.

Na Slovensku bolo v roku 2009 diagnostikovaných 3 846 nových prípadov a v roku 2013 na toto ochorenie zomrelo 2 078 ľudí. U slovenských žien je druhou najčastejšou malignitou (na prvom mieste je rakovina prsníkov). U mužov na Slovensku je na 3. mieste, po rakovine prostaty a rakovine pľúc. Je badateľný stúpajúci trend incidencie a posun do nižších vekových skupín. V súčasnosti má incidencia nádorov kolorekta stúpajúci trend aj v krajinách západnej Azie (Kuvajt a Izrael) a vo východnej Európe (Slovenská republika, Maďarsko, Česká republika.)

V kontraste s narastajúcou incidenciou sa v mnohých vyspelých krajinách pozoruje pokles mortality, pravdepodobne aj vďaka zavedenému skríningu ochorenia, redukcii prevalencie známych rizikových faktorov a zlepšeným možnostiam liečby. Väčšina pacientov je diagnostikovaná vo včasnom štádiu (štádium I až III) a uvedení pacienti sú vhodní na kuratívnu liečbu. Avšak 25% novodiagnostikovaných prípadov CRC je už metastatických. U zostávajúcich prípadoch dochádza približne v 50% v priebehu času k vzniku metastatickej formy ochorenia. Miery prežívania v prípade metastatickej choroby (IV. štádium) sú pomerne nepriaznivé – približne len 11% pacientov je nažive v 5-tom roku ochorenia.

Chirurgia bola a stále aj zostáva základným kameňom terapie kolorektálneho karcinómu. Na výsledky chirurgickej liečby má vplyv veľa faktorov a nepochybne k nim patrí i samotný chirurg. Zásadnou otázkou súčasnosti je, či lepšou chirurgickou technikou a taktikou je možné zlepšiť prežívanie pacientov s kolorektálnym karcinómom. Výsledky nedávajú dôvod k veľkému optimizmu, zvlášť, ak si uvedomíme, že sa do prežívania operovaných pacientov premietajú aj ďalšie faktory, ako sú pokroky v diagnostike, zlepšenie perioperačnej starostlivosti a pokroky v rádioterapii a v chemoterapii/systémovej terapii.

Chemoterapia/systémová terapia je indikovaná pre približne 30%-40% pacientov, ktorí recidivujú po operácii formou lokálnej recidívy, resp. vzdialených metastáz a pre cca 30% pacientov, ktorí majú už v čase stanovenia diagnózy metastatické ochorenie. To znamená, že skoro u 60% pacientov je v priebehu ochorenia indikovaná aplikácia systémovej protinádorovej liečby.

Úplné začiatky chemoterapie kolorektálneho karcinómu siahajú až do polovice minulého storočia, kedy Heidelberger a spolupracovníci nasyntetizovali preparát 5-fluorouracil (5FU). Ďalej nasledovali irinotekan, oxaliplatina,kapecitabín a moderné, tzv. cielené terapie-blokátory VEGF (bevacizumab, aflibercept), EGFR (cetuximab,panitumumab), multikinázový inhibítor regorafenib a fluorovaný pyrimidín TAS 102.

S uvedením novších preparátov a s lepším pochopením biomarkerov, ktoré pomáhajú identifikovať pacientov, ktorí by mohli mať najlepší benefit z príslušnej liečby, došlo v priebehu posledných 15 rokov k významnému zlepšeniu miery prežívania. Avšak naďalej pretrváva potreba účinných preparátov pre situácie, kedy sa ochorenie stane refraktérnym na štandardnú liečbu. Uvedená potreba je ešte výraznejšia v neskorších líniách, kedy je k dispozícii menej efektívnych liečebných možností.

Po nedávnom schválení trifluridín/tipiracilu (TAS 102) FDA je teraz pre pacientov s ochorením refraktérnym na dostupné preparáty k dispozícii ďalšia možnosť liečby v 3./4. línii. Uvedený preparát sa stal aj súčasťou NCCN odporúčaní u tejto populácie pacientov. TAS-102 je perorálna kombinácia antineoplastického nukleozidového analógu založeného na tymidíne – trifluridínu a inhibítora tymidínfosforylázy – tipiracilhydrochloridu.

TAS 102 má sľubnú účinnosť s manežovateľným bezpečnostným profilom u pacientov s metastatickým kolorektálnym karcinómom, ktorí sú refraktérni alebo netolerujú štandardnú chemoterapiu. TAS-102 preukázal klinicky relevantné zlepšenie OS a PFS v porovnaní s placebom u pacientov s mCRC refraktérnym/netolerujúcich štandardnú liečbu. Regorafenib je ďalším preparátom, ktorý sa stal dostupným pre liečbu už predliečeného kolorektálneho karcinómu v priebehu posledného obdobia.

Regorafenib (Stivarga® tablety) bol schválený FDA na liečbu pacientov s metastatickým kolorektálnym karcinómom, ktorí už boli predliečení fluoropyrimidínmi , chemoterapiou na báze oxaliplatiny a irinotekanu, s anti-VEGF terapiou a v prípade KRAS divokého typu, s anti-EGFR terapiou. FDA schválenie bolo založené na výsledkoch medzinárodnej randomizovanej štúdie, do ktorej boli zaradení pacienti s už liečeným metastatickým kolorektálnym karcinómom. Štatisticky významné predĺženie celkového prežívania bolo pozorované u pacientov na ramene s regorafenibom v porovnaní voči ramenu s placebom.

Pokiaľ ide o schválené liečby tretej a štvrtej línie, oba trifluridín/tipiracil a regorafenib boli hodnotené vo veľkých, dobre realizovaných štúdiách fázy II a III. Na základe zistení účinnosti je liečba buď trifluridínom/tipiracilom alebo regorafenibom vhodnou prvou voľbou nad druhú líniu. Preto je pri výbere liečby pravdepodobne rozhodujúci stav výkonnosti pacienta a bezpečnostné profily u každého z preparátov.

Trifluidín/tipiracil je prevažne spojený s hematologickou toxicitou, zatiaľ čo regorafenib je spojený s hand/foot syndrómom, hypertenziou a hepatálnou toxicitou. Po druhej línii terapie je udržanie kvality života dôležitý terapeutický cieľ a klinickými štúdiami ako i kumulovanými dátami bolo potvrdené, že kvalita života sa u liečených pacientov nezhoršila v porovnaní s placebom. Musíme však konštatovať, že stále existuje neuspokojená potreba nových terapií na rozšírenie momentálne dostupných stratégií systémovej terapie kolorektálneho karcinómu.

Článok v PDF   •   Abstrakt   •   Scopus   •   PubMed   •   Študovňa Google



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

V zmysle § 8 ods. 5 písm. b/ zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame potvrdzujem, že som osoba oprávnená predpisovať lieky a osoba oprávnená vydávať lieky - odborník.

Potvrdzujem, že som si vedomý/á rizík a právnych následkov, ktorým sa vystavujem po vstupe do elektronického rozhrania Lekárskych novín, určených výhradne pre lekárov a iných medicínskych odborníkov.

Vyjadrujem súhlas so spracovaním mojich osobných údajov v zmysle §11 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.