PNEUMOLÓGIA – IMUNOALERGOLÓGIA
Február 2021 / str. 38–42 / Ročník II.
MUDr. Peter Čandík, PhD., MPH1, MUDr. Dušan Rybár1, doc. MUDr. František Sabol, PhD. MPH.3, MUDr. Adrián Kolesár, PhD.3, MUDr. Stanislav Saladiak1, MUDr. Štefan Imrecze1, MUDr. Janka Beňová1, MUDr. Katarína Galková PhD.2, doc. MUDr. Pavol Török, CSc.1,2
1KAIM a 3KSCH VÚSCH a.s. a UPJŠ, LF, Košice; 2KKDUM, UKF, Nitra
Anotácia
Úlohou tradičnej oxygenoterapie je zvyšovať frakciu alveolárneho O2 a sekundárne zlepšiť oxygenáciu arteriálnej krvi. V posledných 2 desaťročiach sa vyvíjali systémy, ktorými sa podával dýchací plyn s definovanou FiO2 cez tesniacu nazálnu kanylu, pričom tento bol dokonale ohrievaný na 35–37°C a zvlhčovaný na 100% relatívnej vlhkosti. Tieto aplikácie boli vykonávané hlavne u novorodencov s poruchami ventilácie. High Flow Nasal Ventilation (HFloNV) s prietokom plynov 40–60 l/min sa začal aplikovať aj u dospelých, relatívne dobre tesniacou binazálnou kanylou ohriatym a zvlhčeným plynom na 100% R.V. pri 37°C. Prietok plynu kanylou vytvára pretlak v nosohltane, ktorý generuje dynamický pozitívny tlak na konci výdychu (PEEP). Ten je lepšie tolerovaný ako klasické CPAP aplikované nazálne, alebo maskou. Schopnosť HFloNV kontinuálne vymývať CO2 z nazofaryngu a horných dýchacích ciest je potenciálne vysokým prínosom tejto metódy ventilačnej podpory. Metóda ventilačnej podpory HFloNV, sa začala používať u pacientov s hypoxickým respiračným zlyhávaním (ARDS I št, pľúcna fibróza, CHOPCH, pneumónie, pľúcny edém, kardiochirurgické výkony s respiračnou insuficienciou, postextubačné respiračné zlyhávanie, morbídna obezita, do-not-intubate pacienti- terminálne ochorenia). Niektoré publikácie ale naznačujú, že nekritická aplikácia HFloNV môže viesť k zlyhaniu metodiky a predĺženiu následnej intubácie, prípadne k zvýšeniu 30-dňovej mortality. Výsledky naznačujú, že sa jedná o vcelku perspektívnu metódu ventilačnej podpory, ktorá v určitých prípadoch môže spoľahlivo nahradiť neinvazívnu ventiláciu maskou (NIV).
Kľúčové slová:
oxygenoterapia, vysoký prietok kyslíka, nosná ventilácia vysokým prietokom plynov, respiračná nedostatočnosť.
High flow ventilatory support applied nasally – High flow nasal ventilation (HFloNV) Review article
Abstract
The aim of traditional oxygenotherapy is to increase the fraction of alveolar oxygen and thus improve the oxygenation of arterial blood. In the recent 20 years there were systems developed that applied breathing gas with a certain set FiO2 through sealed nasal cannula while being heated to 35–37°C and humidified to 100% of relative humidity. This way of application has been mainly used in newborns with ventilation disorders. High Flow Nasal Ventilation (HFloNV) has also been started to be applied in adults through sealed binasal cannula to deliver 37°C heated and 100% humidified gas. Gas flow (40–60 l/min) through cannula generates overpressure in nasopharynx, which subsequently produces dynamic positive endexpiratory pressure (PEEP). That is better tolerated than classic CPAP applied nasally or by facemask. The high potential benefit of this ventilatory support is the ability of HFloNV to continually remove CO2 from nasopharynx and upper airways. HFloNV ventilatory support has been introduced in patients with hypoxic respiratory failure (ARDS 1. level, lung fibrosis, COPD, pneumonia, lung edema, cardiac surgery with respiratory insuficiency, postextubation respiratory insuficiency, morbidly obese patients, do-not-intubate terminal patients). However some papers have already shown that liberal application of HFloNV may lead to its failure and subsequent prolonged intubation and controlled ventilation and possibly to increased 30-day mortality in some patients. The results have shown that HFloNV might be a perspective method of ventilatory support that is able to reliably replace noninvasive mask ventilation in some cases.
Key words:
oxygenotherapy, high flow oxygen, high flow nasal ventilation, respiratory insufficiency.
Úvod
Tradičná oxygenoterapia, ktorej úlohou je zvyšovať frakciu alveolárneho O2 a sekundárne zlepšiť oxygenáciu arteriálnej krvi spočíva v aplikácii plynu s definovanou koncentráciou kyslíka, alebo čistého kyslíka zvyčajne nazálnymi kanylami, maskami, Venturiho injektorom s maskou, kyslíkovým stanom a podobnými technickými zariadeniami. Vo väčšine prípadov sa jedná o nezvlhčený, alebo nedokonale zvlhčený plyn (kyslík). Prietok, ktorý sa aplikuje sa pohybuje rádovo od 1 do 15 l/min. Tieto systémy sú v princípe úplne otvorené voči okolitej atmosfére. Aplikovaná frakcia kyslíka závisí od ventilačnej aktivity pacienta a aplikovaného prietoku plynu s nastavenou FiO2.(1)
V posledných 2 desaťročiach sa vyvíjali systémy, ktorými sa podával dýchací plyn s definovanou FiO2 cez tesniacu nazálnu kanylu, pričom tento bol dokonale ohrievaný na 35–37°C a zvlhčovaný na 100% relatívnej vlhkosti. Spočiatku sa aplikovala HFloNV u novorodencov a nedonosených detí hlavne v postextubačnej perióde, pri respiračnom distress syndróme (RDS) ako alternatíva continuous positive airway pressure (CPAP). HFloNV sa aplikovala relatívne dobre tesniacou binazálnou kanylou ohriatym a zvlhčeným plynom.(1)
Prietok plynu kanylou vytváral pretlak v nosohltane, ktorý generoval pozitívny tlak na konci výdychu (PEEP). Ten bol lepšie tolerovaný ako klasické CPAP aplikované nazálne, alebo maskou. Prietok plynov, ktorý sa aplikuje pri HFloNV sa pohybuje od 6 l/min u nedonosených detí do 60 l/min u dospelých. Synonymá používané pre HFloNV sú napr. High-Flow Nasal Oxygen, High-Flow Therapy, Humidified High Flow Nasal Cannula Oxygen, a podobne.
Na Obr. 1 je znázornený základný princíp technického zariadenia, ktoré pozostáva zo zdroja plynu s prietokomerom a miešačom kyslíka,(1) z ohrievača/zvlhčovača,(2) hadice inspiračnej vetvy(3) a nazálnej kanyly.(4) Teplota plynu sa reguluje tak, aby pri vstupe do binazálnej kanyly(4) mala teplotu najmenej 36°C a 100% r. v. Prietokomer a miešač umožňujú podávať prietok od 0 do 60 l/min. pri nastavenom FiO2 od 0,21 do 1,0 (t. j. 21–100% O2).(1) Všeobecnými už dokumentovanými, ale aj predpokladanými benefitmi, ako aj predpokladaný mechanizmus ich pôsobenia počas HFloNV sú v Tab. 1.
Komfort pacienta a zvlhčovanie plynov
Tradičné metódy aplikácie O2 terapie či už maskou, binazálnou kanylou (kyslíkové okuliare), Venturiho maskou a podobne vedú vo väčšine prípadov k nedostatočnému, alebo aj k žiadnemu zvlhčovaniu dýchacieho plynu. Nedostatočné zvlhčovanie a ohrievanie plynu, ktorý pacient dýcha vedie k nedostatočnému zvlhčeniu – vysušovaniu slizníc, zhoršeniu, či až zastaveniu mukociliárneho transportu, zväčšovaniu počtu atelektáz, a výraznej redukcii komfortu pacienta a jeho tolerancie zariadenia.
Pri prietoku do 15 l/min sa obyčajne používajú prebublávacie zvlhčovače (pri izbovej teplote), ktoré nie sú schopné a ani fyzikálne nie je možné adekvátne zvlhčovať dýchací plyn. Dyskomfort pacienta a neželané komplikácie sú očakávateľným následkom takejto oxygenoterapie. Použitie systému HFloNV pre aplikáciu oxygenoterapie relatívne nízkymi prietokmi O2 do 15–20 l/min je zvyčajne pacientom tolerované s podstatne väčším komfortom už aj z pohľadu zvlhčenia a ohriatia dýchacieho plynu. Adekvátne zvlhčovanie slizníc dýchacích ciest zlepšuje schopnosť ich očisťovania od hlienov.(1) Pri vysokých prietokoch plynu (40–60 l/min) je požiadavka primeraného zvlhčovania a ohrievania dýchacieho plynu nevyhnutnosťou.
U respiračne insuficientného pacienta, ktorého stav viedol k postupnému vyčerpaniu dýchacích svalov, je zahustenie sekrétov v dýchacích cestách spojené s neschopnosťou vykašliavať fatálny a povedie k respiračnému zlyhaniu. V prípade používania HFloNV pre ventilačnú podporu je zabezpečená adekvátna hydratácia dýchacích ciest a aplikácia plynu o teplote blízkej teplote telesného jadra (35–38°C) pri 100% R. V. To podstatne zlepšuje mobilizáciu sekrétov pri bronchiektáziách, bronchiolitídach, CHOPCH, bronchitíde, bronchopneumónii a ďalších afekciách.(2)
Dýchanie suchého a studeného plynu vedie k nutnosti jeho ohrievania v organizme a teda kladie nároky na tvorbu energie. Okrem toho adekvátne zvlhčenie plynu vedie k odparovaniu vody z dýchacích ciest, čo ochladzuje ich povrch a taktiež si vyžiada dodávku tepelnej energie. Energetické nároky na organizmus a samozrejme aj spotreba kyslíka sa zvyšujú už len týmto základným fyzikálnym mechanizmom. Studený dýchací plyn vedie k bronchokonstrikcii a zvýšeniu rezistencie dýchacích ciest a tým nepriamo k stúpaniu ventilačnej práce. Je možné suponovať, že teplý a vlhký dýchací plyn môže mať okrem už spomínaných benefitov aj „energiu šetriaci účinok“.(2)
Stabilita FiO2
Pri aplikácii nízkych prietokov nazálnym katétrom, ale aj maskou či Venturiho maskou dochádza počas spontánnej ventilácie, v závislosti od inspiračného prietoku plynov, k prisávaniu okolitého vzduchu cez ústa, či okolo nehermetických nosových kanýl do dýchacích ciest (miešanie s dýchacím plynom) (Obr. 2).
Inspiračný prietok (Qi) je závislý od centrálnej regulácie dýchania a môže dosahovať rozdiely medzi jednotlivými pacientmi rádovo až 100%. Nazálny katéter (O2 okuliare) nie sú tesné, a preto jednak ústami, ako aj okolo katétra sa nasáva počas inspíria okolitý vzduch. Jeho prietok je podstatne vyšší ako prietok O2 okuliarmi (Qin). Teda v tomto prípade, kedy je Qin O2=2 l/min a stredná hodnota Qi=20 l/min, bude výsledné FiO2 0,28. Znamená to, že výsledná hodnota FiO2 sa môže meniť zmenou aktivity spontánnej ventilácie v rádoch 100% od očakávanej.
Pri aplikácii HFloNV je prietok plynov kanylou vysoký (Qin=60 l/min) a zvyčajne je vyšší ako maximálny prietok plynov v inspíriu. V tomto prípade sa žiaden objem vzduchu počas spontánneho inspíria z okolitej atmosféry neprisáva do dýchacieho plynu. Nastavená hodnota FiO2 = hodnote v dýchacích cestách.(2) Z vyššie uvedeného je zrejmé, že aplikácia HFloNV je z hľadiska stability aplikovaného O2 podstatne precíznejšia. Môžu nastať situácie, kedy Qi prekročí Qin tečúce do kanyly. V tomto prípade bude FiO2 v dýchacích cestách rádovo o niekoľko percent nižšie. Takáto klinická situácia je skôr vzácnosťou. Príklad interface medzi pacientom a ventilátorom sú na Obr. 3 a 4. (Foto: Török, 2016)
Zmeny v účinnosti ventilácie
Schopnosť HFloNV kontinuálne vymývať CO2 z nazofaryngu a horných dýchacích ciest je potenciálnym vysokým prínosom tejto metódy ventilačnej podpory. Principiálne sa vymývanie CO2 podobá na tzv. TGI- tracheal gas insufflation, alebo na metodiku Continuous flow ventilatory support,(4,5,6) kedy kontinuálny prietok plynov vháňame do trachey nazotracheálnou kanylou.
Vymývanie CO2 z koncovoexspiračnej frakcie exspirovaného objemu, podobne zvýšenie koncentrácie O2 vedie k virtuálnemu zmenšeniu anatomického mŕtveho priestoru (VDaw), zníženiu PACO2 a zvýšeniu PAO2. Zmenšenie VDaw vedie nepriamo pri rovnakej výmene plynov, t. j. dychového objemu (VT) k zvýšeniu alveolárnej ventilácie (VA).(4,5) Znamená to, že pri nezmenenej ventilačnej práci dokážeme zvýšiť alveolárnu výmenu plynov. Na konci nazálnej kanyly vzniká u dospelých pacientov turbulentný prietok, ktorý zlepšuje vymývanie CO2.
Dynamický PEEP efekt
Viaceré práce dokazujú, že u novorodencov pri aplikácii HFloNV dochádza k vzostupu tlaku v hypofaryngu, v priemere na hodnoty aplikované pri CPAP. Bolo dokázané, že pri aplikácii HFloNV u dospelých dochádza k vzniku PEEP v hypofaryngu. Je len pochopiteľné, že tento pozitívny tlak sa prenáša do dolných dýchacích ciest a alveolárnych kompartmentov. PEEP, ktorý vzniká, je priamo úmerný prietoku Qin binazálnou kanylou. Pritom, ak sú ústa zatvorené, je vznikajúci PEEP signifikantne vyšší, ako pri otvorených ústach.
Pretlak v hypofaryngu je dynamický, t. j. vzniká interakciou protismerného prietoku plynu Qin binazálnou kanylou a prietoku plynu dýchacími cestami počas spontánneho exspíria. Podobne sa tlak znižuje pri rôznosmernom toku plynov počas inspíria.
Pri aplikácii prietokov Qin používaných v klinike, t. j. 40–60 l/min, vytvorený dynamický PEEP sa pohybuje rádovo okolo hodnôt 4–6 cm H2O. PEEP môže pozitívne vplývať na kolabujúce bronchoalveolárne jednotky rôznej etiológie, zvyšovať „pneumatický tlak” v alveoloch podporujúci absorpciu edémovej tekutiny, podobne môže pozitívne pôsobiť ako protiváha auto PEEP (PEEPi) u pacientov s CHOPCH. PEEP môže znižovať inspiračnú ventilačnú prácu. Vplyv na celú ventilačnú prácu môže mať aj neutrálny účinok, čo zatiaľ nebolo úplne objasnené.(2,3)
Na Obr. 5 je modelový príklad zmien tlaku v hypofaryngu počas aplikácie HFloNV 40–60 l/min pri spontánnom dýchaní. Tlak v hypofaryngu kolíše v závislosti od dychového cyklu. Stredný tlak v hypofaryngu je závislý hlavne na prietoku plynov binazálnou HFloNV kanylou.
Účinok na ventiláciu „ventilačný vzorec”
Účinky u zdravých dobrovoľníkov sa pri HFloNV prejavili znížením dychovej frekvencie a zvýšením VT pri nezmenenej minútovej ventilácii (MV). Dychový objem a celkový objem pľúc sa zvyšuje aj u pacientov s vysokým body mass indexom (BMI). Tlakové účinky podobné CPAP, ako aj zvýšenie objemu VT a pľúcnych objemov, zlepšuje oxygenáciu u pacientov s edémom pľúc. Otvorenie alveolárnych kompartmentov môže mať pozitívny vplyv u pacientov so zápalovými ochoreniami pľúcneho parenchýmu, ako aj pri iných patologických stavoch vedúcich k nestabilite alveolárnej geometrie.(7)
Overené a predpokladané možnosti aplikácie HFloNV v klinike
Hypoxemické respiračné zlyhávanie
Pomerne typickou je respiračná nedostatočnosť u pacientov podrobujúcich sa endoskopickým vyšetreniam (bronchoskopia, gastroskopia), kedy môže dochádzať k hypoxémii. Podobne k hypoxémii môže dochádzať pri obtiažnej intubácii.(7,8) Bolo dokázané, že aplikácia HFloNV znižuje veľkosť hypoxémie, ako aj príznaky dušnosti a to štatisticky významne. Okrem eliminácie rizík hypoxémie vedie k úprave oxygenácie arteriálnej krvi.
Kardiogénny pľúcny edém (EP)
V mnohých prípadoch akútneho edému pľúc, hlavne v skorých štádiách EP, kedy pacient trpí intenzívnou dušnosťou a hypoxémiou môže aplikácia HFloNV výrazne prispieť k úprave hypoxémie bez nutnosti aplikovať neinvazívnu ventiláciu maskou, CPAP a podobne. V situáciách, kedy je EP spojený aj s výraznou hyperkapniou nie je pravdepodobne vhodné aplikovať HFloNV.
Pooperačné aplikácie HFloNV
V pooperačnom období, hlavne po extubácii, dochádza pomerne často k hypoxemickým poruchám ventilácie, ktoré sú spôsobené viacerými faktormi.
Jednak sú to faktory pľúcne:
- poruchy pľúc po OP výkonoch na samotnom orgáne, vplyvy mimotelového obehu, vplyvy základného ochorenia pľúc, rozvoj nepriameho poškodenia (sepsa, ARDS I. št.) a pod.
Faktory mimopľúcne
- poruchy mechanicko-pneumatické, napr. závažná obezita, operácie v oblasti horného brucha, ileus a podobne;
- neadekvátne tíšenie bolesti, respiračná desynchronizácia;
- pooperačné problémy pri nervosvalových poruchách a pod.;
- obehové zlyhávanie, hyperhydratácia, edém pľúc a pod.
Vo všetkých vyššie uvedených prípadoch je možné použiť HFloNV.(8,6) Benefit potvrdený aj štatisticky je dokumentovaný hlavne u pacientov s extrémnou obezitou, u pacientov po kardiochirurgických operáciách, u pacientov s torakoabdominálnou desynchróniou. Vo vyššie uvedených, ako aj ďalších prípadoch bolo nutné aplikovať NIV, alebo intubovať pacientov a ventilovať v podstatne menšom počte, ako v kontrolných skupinách. Výborným pomocníkom môže byť pri bronchoskopiách u neintubovaných pacientov, prípadne u pacientov na NIV maskou.(8)
Pacienti v stave Do-not-Intubate
Jednou z možných indikácií HFloNV sú pacienti, u ktorých prebieha paliatívna starostlivosť, kedy intubácia a umelá ventilácia nemá šancu zvrátiť progresiu základného ochorenia. V mnohých prípadoch (niektorí autori popisujú vyše 80%) môže HFloNV byť účinnou alternatívou NIV. HFloNV môže výrazne zlepšiť oxygenáciu a tak výrazne skvalitniť paliatívnu starostlivosť, ako jeden z faktorov uľahčujúcich mnohoraké utrpenie pacienta.(10)
Najprv nadšenie, ale pozor!
Objavujú sa publikácie, ktoré upozorňujú na prílišný optimizmus pri aplikácii HFloNV. Upozorňujú hlavne na skutočnosti, že aplikácia HFloNV, ktorá zlyháva postupne, vedie k nekritickému predlžovaniu času aplikácie HFloNV. Ak pacient pri zlyhávaní HFloNV bol včas intubovaný do (24–48 hodín), zvyšuje sa jeho potenciálne prežívanie oproti pacientom, ktorí pri zlyhaní HFloNV boli intubovaní viac ako po 48 hod. Výsledky sú štatisticky významné, jednak v nevyhnutnej dĺžke UVP po intubácii a jednak pri vyhodnotení 30-dňovej mortality, ktorá je v skupine neskorej intubácie štatisticky významne vyššia.(9)
Záver
Vzhľadom na mnohé dokázané benefity HFloNV v porovnaní s klasickou oxygenoterapiou, ktorá je najčastejšie používaná na korekciu hypoxémie, je možné konštatovať, že HFloNV prináša nový prístup k riešeniu hlavne hypoxického respiračného zlyhávania.
Metodiku je možné principiálne aplikovať od nedonosených detí po obéznych dospelých. Komfort počas aplikácie bezpochyby zvyšuje adekvátne zvlhčovanie a ohrievanie dýchacích plynov, ako aj interface medzi ventilátorom a pacientom. Zlepšenie oxygenácie, zmenšenie dychovej práce, zníženie až eliminácia pocitu dušnosti hlavne vo veľkej skupine dospelých pacientov vedie k ďalšiemu rozširovaniu tejto metódy ventilačnej podpory.
Je ale potrebné spomenúť, že existujú dôkazy, ktoré hovoria o skutočnosti, že neadekvátne aplikácie HFloNV môžu viesť k neskorším komplikáciám a v porovnaní s umelou ventiláciou pľúc (UVP) aplikovanou ET kanylou, alebo NIV a to aj k zvýšenej 30-dňovej mortalite. Široké používanie metodiky HFloNV nás ešte len čaká. Predpokladám, že prichádza fáza nekritického optimizmu a používania metodiky ako v 80-tych rokoch vysokofrekvenčnej ventilácie. Potom príde fáza zatratenia a nakoniec inteligentného využívania.
Skôr než začneme nekriticky aplikovať metodiku, ktorú nám technológia ponúka odporúčame zvážiť jej aplikáciu u každého pacienta individuálne na základe vyhodnotenia patofyziológie, kliniky, laboratórnych výsledkov a základného ochorenia pacienta.
Obrázok 1 – Oxygenoterapia.
Tabuľka 1 – Mechanizmus pôsobenia a benefity HFloNV.
| Pôsobenie a jeho mechanizmus | Benefit |
| Ľahko upevniteľné mäkké nostily – nazálne kanyly | Komfort pacienta |
| Zvlhčovanie a ohrievanie | Komfort pacienta |
| Zvýšenie obsahu vody v hliene | Zlepšenie odstraňovania hlienov, zníženie rizika poškodenia slizníc |
| Zníženie metabolickej záťaže dýchania. Zníženie energie potrebnej pri zvlhčovaní- odparovaní vody v dých. cest. | Zníženie ventilačnej (s ventiláciou spojenej) práce |
| Vysoký prietok O2 nosom | Zníženie dosávaného vzduchu ústami, zlepšenie presnosti aplikovaného FiO2 |
| Vymývanie mŕtveho priestoru nasopharyngu | Zlepšenie účinnosti dýchania a dodávky O2 (PAO2) zníženie PACO2 |
| PEEP | Otvorenie alveolov, aj ako protiváha PEEPi pri CHOPCH a potenciálne zníženie ventilačnej práce. |
Obrázok 2 – Proces aplikácie kyslíka.
Obrázok 3 – Interface medzi ventilátorom a pacientom – binazálna silikónová kanyla.
Obrázok 4 – Pripojenie pacienta k ventilátoru – celkový pohľad (servoventilátor AURA-V- Chirana medical s.r.o., Slovensko).
Obrázok 5 – Zmeny tlaku v hypofaryngu počas aplikácie HFloNV.
Tabuľka 2 – Predpokladané a potvrdené aplikačné možnosti HFloNV.
| Potenciálna aplikácia | Benefit |
| Hypoxemické respiračné zlyhávanie | Zlepšenie oxygenácie pri endoskópii. Obťažná intubácia, obezita. |
| ARDS | Len v prvom štádiu na začiatku prejavov |
| Pľúcna fibróza/CHOPCH | Pri prevažne hypoxickom zlyhávaní |
| Pneumónie | Zlepšenie oxygenácie |
| Pľúcny edém | Zlepšenie oxygenácie, úprava dyspnoe |
| Pooperačné aplikácie | Zlepšenie oxygenácie |
| Hrudné a vaskulárne výkony, bronchoskopia | Zlepšenie torakoabdominálnej synchrónnosti dýchania, úprava hypoxie |
| Kardiochirurgické výkony | Zmnoženie pľúcnej vody, ľahšie prekonanie postextubačného obdobia |
| Postextubačné ťažkosti | Zlepšenie oxygenácie a ventilácie, zlepšenie komfortu, jednoduchý interface |
| Do-not-intubate pacienti | Zlepšenie oxygenácie a dýchacej mechaniky |
Referencie:
- Ministry of Health
Humidified High Flow Nasal Cannula Oxygen Guideline for Metropolitan Paediatric Wards and EDs.
NSW 73 Miller Street North Sydney NSW 2060, Locked Mail Bag 961 North Sydney NSW 2059, 2016.
Článok v PDF - Sztrymf B • Messika J • Bertrand F • et al.
Beneficial effects of humidified high flow nasal oxygen in critical care patients: a prospective pilot study.
Intensive Care Med. 2011; 11: 1780–1786.
Zobraziť článok • Študovňa Google - Sztrymf B • Messika J • Mayot T • Lenglet H • Dreyfuss D • Ricard JD.
Impact of high-flow nasal cannula oxygen therapy on intensive care unit patients with acute respiratory failure: a prospective observational study.
J Crit Care. 2012; 3: 9–13.
Zobraziť článok • Študovňa Google - Török P • Čandík P • Šalantay J • Májek M • Kolník J.
Continuous flow ventilatory support (CFVS) clinical experience.
General Reanimatology. 2006; 4: 67–75.
Zobraziť článok • Článok v PDF • Študovňa Google - Török P • Čandík P • Šalantay J • Májek M • Kolník J.
Continuous flow ventilatory support (CFVS) theoretical base.
General Reanimatology. 2006; 4: 13–21.
Zobraziť článok • Článok v PDF • Študovňa Google - Lenglet H • Sztrymf B • Leroy C • Brun P • Dreyfuss D • Ricard JD.
Humidified high flow nasal oxygen during respiratory failure in the emergency department: feasibility and efficacy.
Respir Care. 2012; 11: 1873–1878.
Zobraziť článok • Článok v PDF • Študovňa Google - Spoletini G • Alotaibi M • Blasi F • Hill S.
Heated Humidified High-Flow Nasal Oxygen in Adults. Mechanisms of Action and Clinical Implications.
Chest, 2015. http://journal.publications.chestnet.org/ on 11/05/2016
Zobraziť článok • Študovňa Google - Peters SG • Holets SR • Gay PC.
High-flow nasal cannula therapy in do-not-intubate patients with hypoxemic respiratory distress.
Respir. Care. 2013; 4: 597–600.
Zobraziť článok • Článok v PDF • Študovňa Google - Byung Ju Kang • Younsuck Koh • Chae-Man Lim • Jin Won Huh • Seunghee Baek • Myongja Han • Hyun-Suk Seo • Hee Jung Suh • Ga Jin Seo • Eun Young Kim • Sang-Bum Hong.
Failure of high-flow nasal cannula therapy may delay intubation and increase mortality.
Intensive Care medicine. 2015; 4: 623–632.
Zobraziť článok • Článok v PDF • Študovňa Google - Lacroix G • Legodec J • D’Aranda E • Esnault P • Romanat PE • Goutorbe P.
Is non-invasive ventilation the best ventilatory support for ‘do not intubate’ patients?
Crit Care. 2012; 4: 442–445.
Zobraziť článok • Článok v PDF • Študovňa Google