Prešiel sotva pár krokov, teraz sa usmieva pri prechádzke -

S doktorom Michálkom sa vrátili k detailom operácie.

Paľo Rožník sa venoval turistike. Lekára nepotreboval dovtedy, kým ho pred dvoma rokmi nezaskočila silná chrípka. S ťažkosťami ju ustál popri strašných zimniciach. Chrípka po pár dňoch síce ustúpila, ale odvtedy to s jeho zdravím šlo dole kopcom. Keď predtým absolvoval dlhé túry po okolí, odrazu nevládal vyjsť ani na Brezinu.

Po roku sotva chodil. Pred spaním ho nivočili kruté bolesti na hrudi. Lieky nezaberali. V najhoršom zatelefonovala jeho neter, ktorá robí neurologičku v Nemecku, doktorovi kardiológovi Michálkovi z bratislavského CINRE. Prijali ho hneď na druhý deň. Vzápätí absolvoval v priebehu januára a začiatkom marca dve operácie a dnes ho môžete stretnúť, ako sa prechádza po ulici.

Ako dieťa obdivoval rádio. Otec mu tvrdil, že tá skrinka hrá preto, lebo sú v nej ukrytí malí muzikanti. Paľo rozobral rádio a zistil, že tam nijakí malí ľudkovia nie sú. Elektrika ho začala baviť. Po maturite na strednej škole si urobil elektrotechnickú priemyslovku v Košiciach. Vypracoval sa na konštruktéra. Tridsať rokov zarezával v špičkovej vojenskej firme Konštrukta. K muzike mal blízko.

Na základnej škole ho riaditeľ Hečko, ktorý vychoval niekoľko generácií hudobníkov, získal pre muziku. Roky hrával na klarinete v trenčianskej Váholanke. S manželkou sa tešia zo štyroch detí. Zdravého chlapa choroba zaskočila. Nemohol vyjsť z domu na studený vzduch.

Keď si líhal do postele, prepadli ho bolesti na hrudníku, ktoré trvali od pol do trištvrte hodiny. Jeho obvodný lekár ho posielal na röntgen. Nezistilo sa nič. Ani cétéčko, na ktoré ho poslali kardiológovia, neprezradilo nič vážneho. Až keď ho jeden z nich posadil na rotopéd, zistil, že sa už pri miernom zvyšovaní záťaže cíti zle. Do karty napísal, že neznáša záťaž. Poslali ho na vyšetrenie do bratislavského kardiocentra. Po ambulantnom zhodnotení v septembri dostal termín hospitalizácie na október, ale kvôli problémom s covidom vyšetrenie odložili na január.

Stav sa zhoršil, keď to najmenej čakal

Minuloročného Silvestra chceli osláviť s manželkou sami v pokoji pri televízore. Nič ho nerozčúlilo, nič alkoholického nevypil, keď nastúpili neznesiteľné bolesti, ktoré ho nivočili vyše hodiny. Pocítil neznesiteľnú ťažobu. Akoby mu niečo sedelo na prsiach. Manželka chcela volať sanitku, ale Paľo oponoval, že mu rajónny kardiológ povedal, že tú treba volať až keby mu to začalo strieľať do ruky a nejako to ešte vydrží.

Po Silvestri už nemohol nič

Všetko musel nechať na syna. Po sviatkoch volal do kardiocentra, či by ho predsa nezobrali skôr, lebo sa to veľmi zhoršilo a ak by sa malo vyšetrenie ešte raz odkladať, asi to neprežije. Objednali ho hneď na druhý deň. Nastúpil 6. januára. Štyri dni absolvoval vyšetrenia. Výsledok: Zistili, že má na srdci upchaté cievy, ale konzílium sa rozhodlo, že v jeho prípade sú kardiochirurgický aj intervenčný zákrok príliš rizikové. Nasadili konzervatívnu liečbu. Pridali mu Preductal a Corvaton forte.

Po návrate domov sa napriek novým liekom jeho stav rapídne zhoršoval. Ležať nemohol. Už mohol len sedieť. Po záchvate s ťažkosťami prešiel na záchod.

Jeho neter, lekárka pôsobiaca v Nemecku, zatelefonovala do CINRE doktorovi Michálkovi. Odtiaľ Pavlovi Rožníkovi oznámili, aby hneď prišiel. Musel predtým absolvovať test na covid, ktorý s ťažkosťami prežil. Našťastie sa v dlhom rade našli dobrí ľudia, ktorí ho pustili dopredu. V CINRE strávil tri dni. Pri prijatí mu zobrali krv. Denne ho vyšetrovali na EKG a pripravovali na zákrok.

Zacítil, ako mu sestrička napichla do ľavej ruky kanylu na kontrastnú látku. On, elekrotechnik, sa ocitol na operačnej sále. Prekvapili ho ramená prístrojov a obrovská obrazovka. Do pravej ruky mu nastriekali dezinfekciu. Potom už cítil len mierny postupujúci tlak na hrudi. Proti tomu, čo prežíval každý večer, to nebolo nič. Na obrazovke uzrel stromček žíl. Počul lekárov, ktorí hovorili nejaké čísla a potom spomínali akési stenty. Operácia trvala trištvrte hodiny. Po nej sa cítil slabý. Dostával infúzie, aby sa lepšie vyplavila kontrastná látka.

„To je váš záchranca,” povedal mu doktor Michálek a predstavil invazívneho kardiológa Michala Rezeka. Ten mu vysvetlil, ako prebiehala operácia. Dozvedel sa, že mu do ciev na ľavej strane srdca zaviedli šesť špiráliek, ktorými sa po roztiahnutí opravili zúžené cievy. Po vizite mu povedali, že si ho pre náročnosť výkonu ešte deň nechajú. Odrazu sám šiel na WC.

Domov ho priviezla sanitka. Keď si večer ľahol, obávaný záchvat sa nedostavil. Konečne sa poriadne vyspal. Týždeň sa cítil byť slabší, ale postupne sa jeho stav začal výrazne zlepšovať. Odvážil sa vyjsť z domu. Záchvaty sa stratili. Postupne začal chodiť na prechádzky, bežné aktivity zvládal bez problémov. Bol šťastný, keď pomaly prešiel dvesto metrov, neskôr aj kilometer.

MUDr. Michálek a MUDr. Rezek s pacientom na operačnej sále.

Na druhú operáciu ho naplánovali začiatkom marca. Už nepociťoval strach. Po polhodine ho zo sály odviezli na izbu. Opäť musel veľa piť, aby sa odstránila z krvi kontrastná látka. Na druhý deň pred obedom som mu zatelefonoval, že sa prídem na neho pozrieť. Oznámil mi, že je už doma v Trenčíne. Je ešte poslabší, ale necíti nijaké bolesti. Pomaly začne chodiť na svoje obľúbené prechádzky. Verí, že znovu vyšliape nielen na Brezinu, ale vráti sa aj k svojej obľúbenej turistike.

Čítajte ďalej rozhovor s lekármi: