Madagaskar zasiahla epidémia najmä ekonomicky -

Volám sa Rosie (Růžena) Beandapa a na Madagaskare žijem už od roku 1997. S manželom, ktorý je Malgaš, vlastne len polovičný, pretože jeho otec bol Číňan, vlastníme dve lekárne v meste Toamasina (francúzsky názov Tamatave). Okrem toho vlastním aj cestovnú agentúru. Celý minulý rok sme prežili s covidom na Madagaskare podobne ako celý svet.

Tamatave je druhé najväčšie mesto Madagaskaru, nachádza sa tu významný prístav a považuje sa za hlavné mesto malgašského kmeňa Betsimisaraka.

Na začiatku to bolo pomerne náročné a niekedy som si pripadala ako telefónny dispečer, telefóny vyzváňali celý deň. Ľudia sa totiž obávali, či bude dostatok liekov a ostatného materiálu. Predzásobovali sa nielen liekmi, ale aj rúškami, dezinfekčným gélom, bezdotykovými teplomermi. Tých sme pred epidémiou predali tak 1–2 kusy ročne, teraz to boli desiatky teplomerov mesačne. Okrem pacientov telefonovali aj rôzne firmy, podniky a asociácie, takže sa v priebehu niekoľkých dní stal z bežne dostupných vecí nedostatkový tovar.

Rušné ulice mesta Toamasina (fran. Tamatave).

Madagaskar je charakteristický komplikovanou dopravou a nízkym štandardom cestnej siete.

Bežný život ľudí sa napriek pandémii zásadne nezmenil. Až koncom marca 2021 vyhlásil na 15 dní mimoriadnu situáciu kvôli hrozivému nárastu prípadov ochorenia na Covid-19, vrátane veľkého počtu úmrtí.

Hygienické opatrenia

Veľkým problémom pre nás bolo, ako vyriešiť naše fungovanie, keby ochoreli zamestnanci. Preto sme sa hneď snažili plniť všetky opatrenia, mali sme k dispozícii gély, rúška, udržiavali sme v lekárňach minimum pacientov a dodržiavali bezpečnú vzdialenosť. Pred lekáreň sme umiestnili zásobník s vodou a mydlom, aby si každý, kto chcel vstúpiť do lekárne, mohol najskôr umyť ruky.

Samozrejme, u pacientov sme vyžadovali aj rúško. Našťastie sa po istej dobe situácia ukľudnila, ľudia si zvykli nielen na opatrenia, ale aj na nedostatok niektorých liekov. Rok ubehol vďaka výnimočnému stavu naozaj rýchlo. Najviac mi však vadilo, že som sa nedostala do Českej republiky a moje deti, ktoré študujú vo Francúzsku, nemohli prísť domov.

Prvé prípady už začiatkom roka

O turistickom ruchu sa nedá ani baviť, pretože momentálne žiadny neexistuje. Niekoľko stoviek kolegov bolo nútených uzavrieť svoje podniky. Mnoho z nich dokonca Madagaskar opustilo. Má to obrovský dopad na ekonomiku, pretože cestovný ruch prináša na ostrove druhé najvyššie devízové príjmy a poskytuje zamestnanie nezanedbateľnému počtu obyvateľov.

O epidémii COVID-19, ktorá vypukla v Európe vo februári 2020, sa už na Madagaskare vedelo niekoľko týždňov, hranice však boli oficiálne uzavreté až 21. marca 2020. V Tamatave sa už v decembri 2019 a v januári 2020 objavila zvláštna chrípka, sprevádzaná silným kašľom a respiračnými problémami, ktorá si v niekoľkých prípadoch vyžiadala až evakuáciu na ostrov Reunion.

V televízii na Madagaskare pravidelne informujú o počtoch nových prípadov a úmrtí. Spoľahlivosť týchto štatistík je však obmedzená možnosťami testovania a spoľahlivosťou diagnostických metód.

Konzultovala som tento problém s niekoľkými lekármi a spoločne sme dospeli k záveru, že už v tej dobe mohlo ísť o COVID-19. Medzi Čínou a Madagaskarom vládnu čulé obchodné a kultúrne vzťahy. V tom období ale nikto žiadne testy nerobil. Po vypuknutí epidémie bol prezidentom Madagaskaru vyhlásený výnimočný stav, ktorý mal trvať iba pár dní, ale napokon sa skončil až v októbri.

Malgašský lockdown

Situácia v Európe a na Madagaskare sa vôbec nedá porovnávať, nech už ide o ekonomiku, zdravotníctvo, sociálnu a kultúrnu oblasť. U nás podstatná časť populácie žije zo dňa na deň a nemôže si dovoliť nakúpiť zásoby a prežiť prípadný lockdown. Ten sa ani nekonal.

V prvom období bolo povolené sa voľne pohybovať, samozrejme s rúškami a dopoludnia. Na poludnie sa všetky obchody a trhoviská museli uzavrieť a otvorené ostali len lekárne a zdravotnícke zariadenia. V mestách boli vytvorené policajné hliadky a zátarasy, ktoré kontrolovali prípadných oneskorencov a hriešnikov. Zdravotníci a lekárnický personál museli mať špeciálne preukazy s povolením na voľný pohyb.

Pestrá strava Malgašom zabezpečuje dostatok vitamínov a minerálov. Zároveň je medzi obyvateľmi obezita skôr výnimočná a vyskytuje sa najmä medzi obyvateľmi miest.

Kravy, po malgašsky zebu, sú nielen zdrojom mlieka a mäsa, ale slúžia najmä ako dobrá investícia a vyhľadávaný obchodný artikel. Mäso je skôr výnimočnou zložkou malgašského jedálnička.

Lekáreň v Tamatave, ktorú spolu s manželom prevádzkuje autorka článku.

Cestná sieť výrazne spomaľuje a obmedzuje mobilitu obyvateľov na Madagaskare. V čase epidémie je to skôr výhoda.

V Tamatave sa dokonca pohyboval po uliciach transportér plný vojakov, ktorí kontrolovali plnenie nariadení. Celkovo bolo v meste umiestených asi 500 ozbrojených mužov. Vďaka zahraničnej pomoci boli zriadené a z časti vybavené covidové centrá, kam sa zvážali chorí. Smutné je, že sa podstatná časť financií a materiálnej pomoci stratila niekde medzi vládou a pacientami. Niekdajší minister zdravotníctva Prof. Ahmad na tieto praktiky poukázal a z vlády musel odísť, podobne ako niekoľkí iní lekári.

Liečba covidu

Minulý rok prišiel prezident so zázračným liekom, odvarom z paliny (artemisia). Palina výrazne pomáha pri liečbe malárie, ale pri covide nepomáha. Tento liek z tradičnej medicíny bol zaradený do oficiálneho protokolu liečby covidu, klinické testy sa robili za pochodu. Liek sa samozrejme neosvedčil, aj keď mu ľudia dosť verili a boli hrdí na to, že to bude Madagaskar, ktorý zachráni svet pred pandémiou. Oficiálny protokol liečby kopíruje protokol Prof. Raoulta z Marseille, v ktorom kombinuje hydroxychlorochín s azitromycínom a ostatnými podpornými prípravkami.

Život s covidom

Priebeh epidémie sa výrazne líšil v mestách a v regiónoch, každý bol zasiahnutý rozdielne. Pre Malgašov bolo asi najťažšie nariadenie, ktoré sa týkalo pochovávania zomrelých. Je spojené s kultúrnymi zvykmi a obyčajmi, ktoré sú stále silne zakorenené a prísne dodržiavané, podľa ktorých musia byť zosnulí pochovaní v rodinnej hrobke. Inak sa každodenný život v priebehu epidémie veľmi nezmenil.

Je pravda, že platili prísne nariadenia a bdelo sa nad ich dodržiavaním. V uličkách miest, kam policajti a vojaci nechodili, však život plynul svojou obvyklou cestou, bary a trhoviská boli otvorené aj napriek zákazom aspoň dovtedy, kým ľudia mali peniaze.

Vzhľadom na uzavretie nadnárodnej spoločnosti Ambatovy a ďalších významných podnikov sa zásadne zmenil kurz národnej meny. Z pôvodného stavu 3 900 ariarov za 1 euro sa dostal až na 4 900 ariarov/1 euro, a to len v priebehu niekoľkých mesiacov. Štát niekoľkokrát vo veľkých mestách rozdával prídely ryže, oleja a iných potravín. Je pochopiteľné, že to nestačilo. Dopad ekonomickej krízy je obrovský a Madagaskar bude na spamätanie sa potrebovať veľmi dlhý čas.

Štát nepomáhal

My lekárnici sme to vôbec nemali ľahké, tržby klesli takmer na polovicu, ale napriek tomu sme dodržiavali všetky hygienické a prevádzkové opatrenia, dokonca sme zabezpečili aj dopravu zamestnancov. Štát nám ničím nepomohol, naopak, mali sme nariadené maximálne ceny liekov, ktoré sme nesmeli prekročiť. Situácia bola dosť vážna, väčšina liekov je totiž dovážaná a ich ceny kvôli nárastu ceny eura rástli do takej výšky, že sme niekedy pracovali so stratou.

Našťastie, prísne nariadenia začali fungovať a postupne sa doba povolenia k pohybu predlžovala a dávala ľuďom šancu na prácu a zárobok. Madagaskar, podobne ako iné rozvojové krajiny, rozhodne nie je pripravený na takéto epidémie. Aspekty, vďaka ktorým malgašská populácia nezažila pandémiu ako v Európe, je niekoľko:

pomerne nízky priemerný vek,
vysoko vyvinutý imunitný systém,
používanie tradičnej liečby, inhalácia Ravintsara, teda gáfrovníka lekárskeho (Cinnamomum camphora), niaouli (Melaleuca quinquenervia) a rôznych druhov eukalyptu,
nekvalitná cestná sieť, komplikovaná doprava a z toho vyplývajúce prekážky v mobilite obyvateľstva.

Ako to však naozaj je s epidémiou, koľko ľudí ochorelo a koľko na ňu zomrelo, nikto presne nevie. Netestuje sa a tak vlastne covid neexistuje. Od začiatku pandémie bolo vykonaných okolo 130 000 testov na 25 miliónov obyvateľov, zomrelo celkovo 300 ľudí. V októbri 2020 bolo otvorené medzinárodné letisko na ostrove Nosy Be, ktorý je najznámejšou turistickou destináciou pre bohatú svetovú klientelu. Myslím, že to nebol úplne šťastný krok. Dnes, teda 9. marca 2021, sme predali 50 balení azitromycínu, v meste Tamatave je 18 lekární.

Rosie Beandapa

_FOTO:
_{autorka, archív Združenia Mórica Beňovského.}

Kazaň je mesto, kadiaľ kráčala ruská história

Kazaň je ôsme najľudnatejšie mesto Ruskej federácie. V roku 2009 si mesto kúpilo značku tretia stalica – hlavné mesto Ruska. Významné centrum priemyselnej výroby predovšetkým v odvetví vojenského a civilného letectva Tupolev a automobilizmu – nákladné vozy Kamaz.

Čítajte ďalej…