Funkčné zmeny v mozgu kávičkárov -

Nová štúdia poskytuje jedinečný pohľad na zmeny funkčnej konektivity, ku ktorým dochádza v mozgu u pravidelných konzumentov kávy.

Nová štúdia bola publikovaná v časopise Molecular Psychiatry a podporená Inštitútom pre vedecké informácie o káve (ISIC).

Keď boli pravidelní konzumenti kávy v pokoji, mali znížený stupeň konektivity v dvoch oblastiach mozgu (známych ako pravý precuneus a pravá insula). Efektom bolo zlepšenie kontroly pohybu a bdelosti (pomáhalo im to lepšie reagovať na podnety), v porovnaní s osobami, ktoré nepijú kávu.

Schémy účinnejšieho prepojenia sa našli aj v iných oblastiach mozgu (vrátane mozočku a medzi talamom a mozočkom), čo tiež znamenalo napríklad zlepšenú kontrolu pohybu u pravidelných konzumentov kávy v porovnaní s „nekávičkármi“.

Medzi ďalšie zistenia patrilo zvýšenie dynamickej aktivity pozorované v niekoľkých cerebelárnych a subkortikálnych oblastiach mozgu u pravidelných konzumentov kávy, s čím je spojená zvýšená pozornosť, bdelosť, vzrušenie a zlepšené učenie a pamäť. Zjednodušene povedané, tieto zmeny znamenajú zlepšenú schopnosť sústrediť sa.

Je zaujímavé, že zmeny funkčnej konektivity pozorované u pravidelných konzumentov kávy v tomto výskume sa vyskytli aj u „nekávičkárov“ hneď po tom, ako si dali šálku kávy. To teda naznačuje, že káva môže tieto zmeny spôsobiť v krátkom čase a že tieto účinky vyvoláva práve káva.

uskutočnil tím pod vedením profesora Nuna Sousu z lekárskej fakulty Universidade do Minho v Portugalsku. Vedci použili zobrazovanie pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI) na porovnanie konektivity a štruktúry mozgu u 31 pravidelných konzumentov kávy (ktorí pijú kávu každý deň) a 24 osôb, ktoré kávu nepijú. Účastníci boli pri testoch v pokoji, pri plnení úlohy a po konzumácii šálky kávy.

„Toto je prvýkrát, čo bol vplyv pravidelného pitia kávy na mozgovú sieť skúmaný takto podrobne,“ konštatuje profesor Sousa. „Použitím technológie fMRI sme boli schopní v reálnom čase sledovať vplyv kávy na funkčné prepojenie a štruktúru mozgu a rozdiely medzi pravidelnými konzumentmi kávy a tými, čo ju nepijú. Tieto zistenia – aspoň čiastočne – pomohli poskytnúť mechanistický pohľad na niektoré z účinkov kávy pozorovaných v doterajších výskumoch, ako napríklad zlepšená kontrola pohybu, zvýšená bdelosť a priaznivý vplyv na učenie a pamäť.

Účinok kofeínu a kávy na duševný výkon bol doteraz predmetom rozsiahleho výskumu, pričom sa preukázali účinky v zmysle zlepšenia pozornosti, bdelosti a vzrušenia, kontroly pohybu, učenia a pamäte. Nové zistenia dopĺňajú výskum v tejto oblasti a poskytujú náhľad na štrukturálne zmeny, ktoré sú v pozadí týchto účinkov, uzatvára server globenewswire.com.

Zdroj: Pravda.sk – prevzaté

Foto: Pixabay