Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky

Ministerstvo financií Slovenskej republiky začiatkom marca 2021 prostredníctvom medzirezortného pripomienkového konania sprístupnilo verejnosti Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky na roky 2021–2027. Materiál vypracovávalo v spolupráci s ostatnými ministerstvami a inými ústrednými orgánmi štátnej správy od mája 2020 a podľa ním zverejnených informácií k nemu obdržalo 2529 pripomienok. Dokument mal byť zároveň 30. apríla 2021 zaslaný na záverečné posúdenie Európskej komisii.

Znamená to, že vďaka finančným prostriedkom EÚ, ktoré budú Slovenskej republike poskytnuté na základe Plánu obnovy a odolnosti v prípade, že bude EÚ schválený, by sa mali na Slovensku podporiť také reformy a investície, ktoré umožnia opätovne začať dobiehať životnú úroveň priemeru EÚ. V rámci tohto programu obnovy a odolnosti by mali na Slovensko v rokoch 2021 až 2027 prísť finančné prostriedky EÚ v celkovej hodnote 6 575 mil. €. Plán obnovy a odolnosti vznikol ako reakcia EÚ na silný pokles ekonomík členských štátov v dôsledku pandémie.

Keďže vieme, že slovenské zdravotníctvo začalo byť v kríze už oveľa skôr – podľa našich odborných odhadov – s istotou najmenej 10–15 rokov pred pandémiou – pandémia iba naplno odhalila a zvýraznila už dávno predtým existujúce štrukturálne, kapacitné, organizačné, riadiace a iné problémy, takže je možné už samotný fakt, že je tu príležitosť finančnej injekcie, s ktorou sa pred cca vyše rokom nedalo vôbec počítať, považovať za veľmi povzbudzujúci.

Slovenské zdravotníctvo by tak malo byť z celkového objemu financií Plánu obnovy a odolnosti v rokoch 2021–2027 podporené sumou 1 533 mil. €. Uvedené dáva nádej, že je tu šanca vyriešiť aspoň tie dlhodobo sa vlečúce najpálčivejšie problémy slovenského zdravotníctva, ktoré trápia slovenských pacientov, ale aj zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa o pacientov starajú.

V tejto súvislosti dúfame, že sa nám podarí poučiť z predchádzajúcich programovacích období a neopakovať staré chyby. Hoci počiatok celého procesu prípravy dokumentu – pokiaľ ide o komunikáciu jeho obsahu s reprezentantmi inštitúcií zastupujúcimi odbornú verejnosť bol tak trochu – jemne povedané – rozpačitý. Mnohé z pripomienkujúcich subjektov, rôznych inštitúcií a organizácií, ktoré zastupujú odborníkov pôsobiacich v praxi, ministerstvu financií v zaslaných pripomienkach vyčítalo, že predstaveniu konkrétneho plánu v rámci MPK nepredchádzala žiadna verejná informačná kampaň a už vôbec nie v dostatočnom časovom predstihu, pracovné konzultácie so zástupcami inštitúcií odbornej verejnosti boli len čiastkové a nie k celému plánu a programovým súvislostiam a podobne.

Školenia o tom, ako má vyzerať a uskutočňuje sa participatívny proces zapojenia odbornej verejnosti do prípravy koncepčných, plánovacích, strategických a iných obdobných dokumentov pred ich predložením do MPK pre niektorých štátnych zamestnancov, by iste mohli byť nápomocné. Aspoň do tej miery, aby sa potrebné návyky z participatívnej formy tvorby politík a strategických dokumentov vybudovali alebo obnovili aspoň do procesného a obsahového štandardu, ktorý bol obvyklý pred rokom 2006.

Jednoducho povedané – tvorba verejného dokumentu neprebehla spôsobom, aký je všade inde vo svete štandardný – teda verejne. Takže hoci priority na budúce programovacie obdobie boli opätovne stanovované hlavne na základe najlepšieho vedomia a svedomia príslušných pracovníkov ministerstiev, plán obnovy a odolnosti je už len vďaka tomu, že uzrel svetlo sveta a je napísaný, veľkou šancou pre slovenské zdravotníctvo dobehnúť a napraviť aspoň niečo z rokmi zameškaného. A nielen preto, aby sa celkove zlepšila zdravotná situácia nielen pre konkrétneho pacienta, ale ide aj o podmienky práce pre zdravotníckych pracovníkov.

Už len keby sa podarilo zrealizovať iba to, čo je v ňom – síce slabo vybalansované a nepochybne s dierami, o ktorých sa ešte neskôr zmienime – ale skutočne naplánované, mohol by to byť vo výsledku napokon prínos. Pritom sa treba správať skutočne zodpovedne, spravodlivo a empaticky nielen k vlastnej, ale aj k ďalším generáciám, keďže poskytnuté prostriedky Európskej únii neskôr vrátime. S čím sa teda v plánovanom objeme 1 533 mil. € pre slovenské zdravotníctvo na roky 2021–2027 počíta?

  • 1163 mil. € do ústavnej a akútnej zdravotnej starostlivosti,
  • 265 mil. € do dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti
  • 105 mil. € do starostlivosti o duševné zdravie.

Z plánovaných 1163 mil. € do ústavnej a akútnej zdravotnej starostlivosti má ísť
a) na investičné projekty

  • 58 mil. € na projektovú prípravu a projektové riadenie investícií,
  • 998 mil. € na výstavbu, rekonštrukciu a vybavenie novej siete nemocníc,
  • 41 mil. € na digitalizáciu v zdravotníctve,
  • 55 mil. € na výstavbu a obnovu staníc záchrannej zdravotnej služby a obnovu vozového parku,
  • 11 mil. € na podporu otvárania ambulancií primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v nedostatkových oblastiach.

b) do reforiem: optimalizácia siete nemocníc, centralizácia riadenia nemocníc, optimalizácia siete akútnej zdravotnej starostlivosti a nového definovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti a do reformy poskytovania všeobecnej starostlivosti o dospelých a deti a dorast.

Z plánovaných 265 mil. € do dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti
a) na investičné projekty:

  • 20 mil. € do rozšírenia a obnovy kapacít paliatívnej starostlivosti,
  • 32 mil. € do rozšírenia a obnovy kapacít následnej a ošetrovateľskej starostlivosti,
  • 193 mil. € do rozšírenia a tvorby kapacít komunitnej sociálnej starostlivosti.

b) do reforiem: reforma integrácie a financovania dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti, reforma posudkovej činnosti a reforma dohľadu nad sociálnou starostlivosťou.

Z plánovaných 105 mil. € do starostlivosti o duševné zdravie
a) na investičné projekty

  • 75 mil. € do tvorby detenčných a komunitných zariadení, vytvorenia psychosociálnych centier a dobudovania psychiatrických stacionárov a špecializovaných centier pre poruchy autistického spektra,
  • 8 mil. € do modernizácie diagnostických metód,
  • 1 mil. € do obnovy materiálno-technického vybavenia,
  • 11 mil. € do humanizácie oddelení ústavnej starostlivosti,
  • 7 mil. € do vzdelávania personálu,
  • 1 mil. € do národnej linky podpory duševného zdravia.

b) do reforiem: koordinácia medzirezortnej spolupráce a regulácie (2 mil. €), rozvoj akútne poddimenzovaných oblastí, koncepty pre modernejšiu liečbu a modernizácia vzdelávania personálu.

Napriek mnohým nesporne pozitívnym atribútom, ktoré vnímame hlavne v zdravotníckom komponente č. 12 týkajúcom sa rozvoja starostlivosti o duševné zdravie, ktoré keby sa podarilo v naplánovanom období naplniť, mohlo by sa podariť veľa dobrého a nového, v určitých častiach ostatných zdravotníckych komponentov plánu obnovy a odolnosti akoby ministerstvo vychádzalo z už prekonaných predpokladov. Pritom bolo na ne upozorňované organizáciami zastupujúcimi zdravotníckych profesionálov v praxi už v uplynulom programovacom období a niektoré kľúčové oblasti, od ktorých závisí celkový úspech zdravotníctva ako keby ešte stále nevnímalo alebo ich opomínalo. Za všetky spomeňme len niektoré:

Nie je možné uskutočňovať reformu siete nemocníc bez súčasne uskutočňovanej reformy zdravotníckych zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Ide o spojené nádoby. Zmeny v jednej oblasti automaticky predpokladajú úpravy v druhej. Na konkrétnom príklade uvádzame, že ak sa pri úprave siete nemocníc skráti štandardný pobyt v nemocnici, tzv. lôžkodeň, čo sa dôvodne predpokladá, tak je potrebné súčasne zabezpečiť, kto a za akých podmienok (súčasné podmienky už dnes sú nevyhovujúce) sa bude o pacienta profesionálne starať po jeho prepustení z nemocnice do domácej starostlivosti tak, aby kontinuita kvalifikovaného poskytovania zdravotnej starostlivosti bola zachovaná.

Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov rovnako ako Slovenská lekárska komora MZ SR, na túto skutočnosť už MZ SR upozorňovali pri pripomienkovaní dokumentu o reforme siete zariadení ústavnej bývalej vlády SR. Napriek tomu sa v pláne obnovy a reziliencie uvažuje iba s reformou siete nemocníc a pokiaľ ide o ambulantnú zdravotnú starostlivosť, plán počíta iba so zvyšovaním počtu všeobecných lekárov pre deti a dorast a všeobecných lekárov pre dospelých, čo je veľmi skreslené vnímanie skutočných potrieb pacientov a aj demografických možností na reprodukciu a regeneráciu kapacít pracovnej sily lekárov v slovenskom prostredí.

Pokiaľ ide o primárnu ambulantnú zdravotnú starostlivosť, nielen miestna znalosť Slovenska, ale aj zahraničné dokumenty (Panel expertov EÚ pre efektívne spôsoby investovania do zdravia) už od roku 2014 Slovensku odporúčajú, že je potrebné zabezpečenie dôrazu na poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Nielen prostredníctvom zvyšovania počtu lekárov primárnej zdravotnej starostlivosti, ale hlavne prostredníctvom tvorby multiprofesionálnych tímov primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Multiprofesionálny tím primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti má pozostávať nie iba z lekárov a viacerých sestier, ale aj ďalších zdravotníckych profesionálov, ako sú výživoví poradcovia, fyzioterapeuti, poradenskí alebo klinickí psychológovia, klinickí logopédi, liečební pedagógovia, verejní zdravotníci, laboratórni diagnostici a ďalší.

Na to je potrebná nová zákonná definícia primárnej ambulantnej, ale aj sekundárnej a následnej zdravotnej starostlivosti, vrátane zabezpečenia a financovania tímovej spolupráce, novej štruktúry a kapacít multiprofesionálneho tímu primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, rovnako ako aj Slovenská lekárska komora – niekedy spoločne, niekedy aj samostatne – od roku 2014 opakovane minimálne raz ročne požadovali zapracovanie novej úpravy definície primárnej ambulantnej starostlivosti do zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v týchto intenciách. Tiež úpravu normatívov všeobecnej a špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti nielen v podobe úpravy minimálnej, ale aj v podobe zadefinovania optimálnej siete poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorá dnes chýba.

Napriek tomu plán obnovy a reziliencie finančnú, organizačnú a koordinačnú podporu vzniku ambulantných multiprofesionálnych tímov primárnej zdravotnej starostlivosti neuvádza. Opätovne sa sústreďuje len na zvyšovanie počtu lekárov, pritom je v tejto sfére potrebné zvyšovať aj počty ostatných zdravotníckych profesionálov. Dúfajme teda, že multiprofesionálne ambulantné tímy primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti budú môcť aj tak vzniknúť s dostatočnou finančnou podporou.

Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov pritom tiež opakovane niekoľko rokov presadzuje výraznejšie zapojenie absolventov odboru verejné zdravotníctvo do primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, a to nielen na líniovej komunitnej ambulantnej úrovni. Je potrebná tvorba pracovných miest verejných zdravotníkov, ktorí by sa venovali prevencii populačného výskytu (t. j. nie iba v individuálnej zdravotnej starostlivosti, ale v hromadnej populačnej prevencii) infekčných a chronických neinfekčných ochorení na danom území obcí a miest, okresov, v rôznych prirodzených regiónoch a vyšších územných celkoch alebo v krajoch.

Celkove možno v tejto súvislosti konštatovať, že v pláne obnovy je len veľmi ťažko možné identifikovať (ak vôbec), aké prostriedky budú v nasledujúcom období venované do populačných vzdelávacích podujatí, besied, seminárov a ďalších na školách, u zamestnávateľov a podobne, aby sa zvyšovalo zdravotné uvedomenie obyvateľstva, zvyšovala zdravotná gramotnosť a zlepšovala prevencia chronických neinfekčných ochorení, ako je prevencia obezity a nadváhy, inaktivity, kognitívnych deficitov, nadužívania liekov a podobne. Dokument Plán obnovy a reziliencie uplatnenie absolventov tohto univerzitného zdravotníckeho študijného odboru opätovne opomína.

Rovnako by okrem existujúcich zdravotníckych povolaní na podporu ich činnosti mali vzniknúť ďalšie nové zdravotnícke povolania a pracovné pozície, ako napríklad zdravotnícky dokumentarista, koordinátor spolupráce tímu ambulantnej starostlivosti, sestra case-manažérka, regionálny koordinátor ochrany a podpory zdravia, koordinátor spolupráce tímov ambulantnej starostlivosti a koordinátor spolupráce ambulantnej a primárnej sféry, koordinátor výkonu poradenstva, ochrany a podpory zdravia a zdravotnej starostlivosti na danom území, iniciátor funkčného prepájania a integrácie, regionálny zdravotnícky plánovač, poradca zdravia, kouč alebo facilitátor spolupráce tímu, zdravotnícky mediátor, stratég, facilitátor, supervízor, funkčný analytik atď.

Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov navrhovala uvedené v období minulých rokov zapracovať do katalógu pracovných činností vykonávaných vo verejnej službe. SKIZP je presvedčená, že zavedenie týchto pracovných pozícií zdravotníckych pracovníkov by nielen napomohlo rozloženiu pracovnej záťaže zdravotníckych pracovníkov vo vybraných zdravotníckych povolaniach, ale aj samotnej spomínanej štrukturálnej a procesnej modernizácii slovenského zdravotníctva.

Napokon to, že Slovenská republika má zaviesť lepšie rozdelenie úloh medzi lekármi a inými zdravotníckymi pracovníkmi ako nástroj na podporu rozvoja primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, investovanie do všeobecnej populačnej primárnej prevencie uskutočňovanej prostredníctvom populačných vzdelávacích programov a inými nástrojmi nefarmakologickej intervencie, a potrebnú celkovú zvýšenú pozornosť poradenstvu a ochrane a podpore zdravia ako integrálnej súčasti primárnej zdravotnej starostlivosti a zatraktívnenie výkonu zdravotníckych povolaní na území Slovenska, Slovenskej republike odporúčala v roku 2019 aj Európska komisia v dokumente Slovensko – Zdravotný profil krajiny 2019. EÚ konštatovala, že toto je ňou identifikovaná cesta ako výraznejšie zlepšiť celkové výsledkové ukazovatele zdravia obyvateľstva SR.

Za kľúčové však Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov považuje – na čo opakovane pri rôznych príležitostiach a na rôznych rokovaniach regulátorov na najvyššej úrovni upozorňuje už takisto niekoľko rokov – a to sú investície do ľudí a starostlivosť o kvalifikovanú pracovnú silu v zdravotníctve. A nejde iba o zjednodušené vnímanie v podobe investovania do vzdelávania, na čo bola problematika redukovaná v období posledných 15 rokov a výsledkom čoho je súčasný nelichotivý stav zdravotníctva.

Máme v zdravotníctve vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí pracujú v hrozných pracovných podmienkach. Nielen materiálno-technických. V minulosti sme boli svedkami rôznych ojedinelých pokusov o riešenie situácie, z ktorých ani jeden nebol dostatočne systémový a tým ani nemohol byť účinný natoľko, aby dlhodobo riešil celkovú situáciu. Za všetky spomeňme len zvýšenie platov lekárov a sestier, zavedenie tzv. platového automatu zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v štátnych organizáciách, zvýšenie počtu prijímaných študentov na odbor všeobecného lekárstva, zmena osnov študijných programov na ďalšiu prípravu lekárov pre všeobecnú primárnu ambulantnú zdravotnú starostlivosť, prísľub vlády SR z programového vyhlásenia z roku 2020 prispieť zdravotníckym pracovníkom na ich vzdelávanie zavedením odpočítateľnej položky z dane za ich vlastné výdavky na celoživotné vzdelávanie, ktorý sa zatiaľ ešte stále nerealizoval…

Pritom multifaktoriálnej podmienenosti situácie a teda aj požiadavke súčasného prijímania opatrení na podporu odbornej pracovnej sily v slovenskom zdravotníctve sme sa zaoberali v osobitnom článku pred niekoľkými rokmi.

Snaha vlády SR o nariaďovanie „pracovnej povinnosti zdravotníckym pracovníkom“ po skončení núdzového stavu z obavy z odlevu profesionálov z prostredia zdravotníctva po tzv. období COVID-19 pandémie svedčí o tom, že reprezentanti štátu si síce uvedomujú nezastupiteľnú úlohu zdravotníckych pracovníkov v ochrane a podpore zdravia a zdravotnej starostlivosti, ale jej zabezpečenie „uchopujú akoby z nesprávneho konca“. Pritom už aj Európska komisia Slovenskej republike v spomínanom dokumente Zdravotný profil krajiny z roku 2019 jednoznačne odporúčala zaviesť motivačné mechanizmy – teda rozumej naozaj motivačné a nie reštriktívne ako je tento bezprostredne vyššie spomínaný – na zatraktívnenie výkonu zdravotníckeho povolania na Slovensku.

Len pre úplnosť uveďme spoločnú reakciu Slovenskej lekárskej komory a Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, ktorá mala podobu žiadosti o zavedenie výsluhových dôchodkov zdravotníckych pracovníkov. Ak armáda potrebuje na zabezpečenie zvládnutia pandémie ďalšiu „zdravotnícku“ armádu, pracujúcu v prakticky rovnako ťažkých podmienkach – bez nároku na odpočinok, regeneráciu atď., je táto požiadavka komôr a to nielen vo vzťahu k lekárom a sestrám, ale aj vo vzťahu k ostatným zdravotníckym povolaniam pracujúcim s porovnateľnou zodpovednosťou a v rovnakom pracovnom nasadení plne legitímna.

Napokon, zabezpečovali plynulý chod zdravotníctva nielen počas pandémie rovnako ako lekári a sestry a napriek tomu bývajú opomínaní (ako napríklad laboratórni diagnostici, klinickí fyzici atď.) Jednorazová odmena z rozpočtu vlády SR za pôsobenie v I. a II. vlne pandémie, ku ktorej sa napokon niektoré zdravotnícke povolania ani vôbec nedostali, je len slabou náplasťou, ak nie výsmechom do tváre zdravotníkov, za vykonanie nikým iným nezastupiteľnej práce, na ktorej výsledky a kvalitu sa všetci spoliehali. Nie je žiadnym tajomstvom, že po období pandémie ešte viac zdravotníckych pracovníkov pracujúcich na Slovensku v porovnaní s predchádzajúcim obdobím pred rokom 2020, kedy sa o tom len šepkalo, spadá už do skupiny pracovníkov na hranici alebo vykazujúcich syndróm vyhorenia, alebo už za hranicou vyčerpania, so symptómami poškodenia vlastného zdravia a bez akýchkoľvek vyhliadok na možnosť regenerácie a rekondície.

Pred rokom 1989 mali zdravotnícki pracovníci aspoň pri potrebe poskytovania zdravotnej starostlivosti zabezpečenú prirodzenú prednosť pri potrebe poskytovania zdravotnej starostlivosti pred ostatnými pacientmi na základe členstva v stavovských organizáciách, aby sa mohli čo najskôr začať starať o ďalších. Kto sa stará o tých, čo sa starajú (zdravotníckych pracovníkov)? Kto sa stará, aby sa predišlo syndrómu vyhorenia a poškodeniam zdravia u zdravotníckych pracovníkov, ktoré sú výsledkom dlhodobého preťaženia? Kto vykonáva skríning a dlhodobo a systematicky zabezpečuje preventívne opatrenia a programy, aby pracovná sila pôsobiaca v zdravotníctve mohla zostať plnohodnotne k dispozícii a zdravá?

Mohli by sme vymenovať ďalšie námety a návrhy, ktoré by mohli byť nápomocné a keby sa stretla dobrovoľná profesijná stavovská platforma Konzorcium zdravotníckych komôr, ktorú založili stavovské organizácie v zdravotníctve na podporu spoločných záujmov zdravotníckych pracovníkov rôznych profesií ešte v roku 2007, možno by sme našli možných opatrení na zlepšenie situácie v oblasti pracovnej sily ešte oveľa viac. Preto Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov v rámci medzirezortného pripomienkového konania k Plánu obnovy a reziliencie SR uplatnila 3 zásadné, ale o to naliehavejšie a najdôležitejšie kľúčové požiadavky na jeho doplnenie a to: Vypracovanie a zabezpečenie dlhodobej, strednodobej a krátkodobej národnej stratégie starostlivosti o kvalifikovaný personál v zdravotníctve.

Aj s jej regionálnymi rozpracovaniami a zabezpečenie systému dlhodobého, strednodobého a krátkodobého štrukturálneho aj kapacitného zabezpečenia jej implementácie na národnej aj regionálnych úrovniach. Všetky zo spomínaných návrhov, ako aj určite ešte ďalšie, ktoré sme nespomenuli a ktoré by vzišli zo spoločnej diskusie stavovských organizácií, ktoré zastupujú zdravotníckych pracovníkov pôsobiacich v praxi tak, aby to najviac zodpovedalo skutočným motivačným potrebám a mechanizmom účinným pre zotrvanie vo výkone povolania na Slovensku a ochranu pred preťažovaním, diskrimináciou v porovnaní s inými povolaniami v systéme národného hospodárstva, atď. pri súčasnom zabezpečení prípadne zvyšovaní kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti a ochrany a podpory zdravia obyvateľstvu by do takéhoto komplexného dokumentu mohli byť zahrnuté.

Tvorbu systematizovaných pracovných miest zdravotníckych pracovníkov vo všetkých zdravotníckych povolaniach zo štátneho rozpočtu alebo iných relevantných zdrojov ako je napríklad Plán obnovy a reziliencie a stabilizácia kvalifikovaného personálu zdravotníckych pracovníkov z ďalších zdrojov. Odôvodnenie: Zdravotné poisťovne ani MZ SR za 25 rokov doposiaľ neimplementovali žiadny mechanizmus na tvorbu pracovných miest na pokrytie zdravotných potrieb obyvateľstva Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide aktuálnu kontraktačnú politiku zdravotných poisťovní, tak tá skôr podporuje zánik už existujúcich pracovných miest, čoho výsledkom je súčasná situácia nedostatočných kapacít. Je potrebné urýchlene vytvoriť potrebné pracovné miesta na pokrytie aktuálnych, ale aj očakávaných potrieb obyvateľstva v súvislosti so spotrebou zdravotnej starostlivosti a ochranu a podporu zdravia. A to nielen v oblasti infekčných aj chronických neinfekčných ochorení. Oprávneným príjemcom príspevku by mali byť: zamestnávatelia, ktorí sú poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti alebo ochrany a podpory zdravia, tam, kde ide o samostatný výkon zdravotníckeho povolania na základe povolenia – samosprávny kraj príslušný na vydanie povolenia, tam, kde ide o samostatný výkon zdravotníckeho povolania na základe licencie – príslušná stavovská organizácia.

Zreálnenie cien v zdravotníctve a vytvorenie mechanizmov viaczdrojového financovania zdravotnej starostlivosti a zabezpečenie mechanizmov na naplnenie zásady, že v zdravotníctve nesmie byť rozhodujúca najnižšia cena, ale vyvážený pomer medzi cenou a kvalitou.

Veríme, že napriek tomu, že sa uvedené Ministerstvu zdravotníctva SR už pre krátkosť času nepodarilo do Plánu obnovy a reziliencie SR presadiť, nájde spôsob a financie, ako tieto námety na zlepšenie situácie v rezorte zdravotníctva zapracovať a zrealizovať čo najskôr a čo najlepšie tak, aby poskytovaná zdravotná starostlivosť mohla byť stále kvalitná, dostupná a bezpečná nielen pre pacientov, ale aj pre zdravotníckych pracovníkov. Aby sa tým stal slovenský zdravotnícky systém skutočne obnovený a odolný, dostatočne pripravený čeliť ďalším očakávaným, ale aj prípadným neočakávaným výzvam, ako bola napríklad táto s COVID-19.

pripravila
PhDr. Kvetoslava Kotrbová, PhD., MPH

Autorka je viceprezidentkou Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov pre legislatívu a inovácie.



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *