Vyhlásenie Ligy za duševné zdravie ku kauze poslanca NR SR Jána Heráka |

V priebehu posledného týždňa vyvolalo pozornosť obvinenie poslanca Jána Heráka zo sexuálneho zneužitia maloletej osoby. K jeho obvineniu sa vyjadrili viacerí poslanci, medzi nimi aj jeho stranícka kolegyňa, psychologička PhDr. Katarína Hatráková. V rozhovore pre Denník N povedala, že pri násilí na deťoch, v rodinách a v intímnom vzťahu sa podľa nej nedá hovoriť o striktnom rozdelení obete a páchateľa.

Liga za duševné zdravie a ďalší podpísaní odborníci z oblasti duševného zdravia a výskumníci venujúci sa problematike sexuálneho zneužívania s týmto tvrdením zásadne nesúhlasia. Dieťa je vždy obeť. Dokonca aj v domácom a intímnom partnerskom násilí je násilník plne zodpovedný za svoje správanie, a to aj v prípade, že na svoju obranu uvádza niečo ako „provokáciu“ zo strany obete. Neexistujú okolnosti ani správanie, ktoré by z páchateľa sexuálneho zneužívania alebo domáceho násilia robilo obeť.

Reagujeme tiež na to, že mnohí poslanci NR SR v prípade obvineného Heráka apelujú na prezumpciu neviny, hoci rovnakú váhu má aj prezumpcia statusu obete.

Vo všeobecnosti prevláda presvedčenie, že zločin sa stal iba vtedy, ak sa preukáže. História je však plná zločinov, ktoré neboli nikdy ohlásené ani trestnoprávne riešené. Navyše, ani trestnoprávne postupy nie sú zárukou toho, že spravodlivosti bude učinené zadosť. Nemusí sa totiž nájsť dostatok dôkazov, môže dôjsť k nenapraviteľným procesným chybám alebo k akémukoľvek zlyhaniu ľudského faktora pri vyšetrovaní, čo negatívne ovplyvní výsledok procesu.

V záujme adekvátnej podpory obetí si treba uvedomiť, že vymyslené obvinenia zo sexuálneho zneužívania sú veľmi zriedkavé. Podľa zahraničných výskumov sa krivé, vykonštruované obvinenia zo sexuálneho zneužívania vyskytujú iba v 2 – 12 percentách formálne oznámených prípadov.

Dôležitou prevenciou sekundárnej viktimizácie, nielen pri oneskorených odhaleniach, resp. oznámeniach sexuálneho zneužívania, je dôsledné rešpektovanie princípu prezumpcie statusu obete. Podľa tohto princípu „osoba by sa mala považovať za obeť bez ohľadu na skutočnosť, či bol páchateľ identifikovaný, zaistený, stíhaný alebo odsúdený, a bez ohľadu na rodinný vzťah medzi nimi“ (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/ EÚ, bod 19). Princíp prezumpcie statusu obete je zakotvený aj v slovenskej legislatíve v § 3 odsek 1 Zákona 274/2018 o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V záujme ochrany obetí sexuálneho zneužívania v profesionálnom vzťahu je napríklad vo Veľkej Británii legislatívne upravené, že podozrivý alebo dokonca obvinený, ako je to v prípade poslanca Heráka, nesmie až do vyriešenia prípadu pokračovať v činnosti, pri ktorej vzniklo podozrenie zo zneužitia.

Liga za duševné zdravie by uvítala, keby poslanci NR SR namiesto zdôrazňovania „prezumpcie neviny“ svojho kolegu pripravili legislatívu, ktorá v záujme prevencie sexuálneho zneužívania aj pri zachovaní princípu prezumpcie neviny zabráni podozrivým osobám pokračovať v aktivite, kde k podozreniu došlo.

Pod vyhlásenie Ligy za duševné zdravie sa podpísali:

Mgr. Hana Ševčíková, klinická psychologička, psychoterapeutka

MUDr. Peter Breier, psychiater, psychoterapeut

Mgr. Hana Vojtová, klinická psychologička, psychoterapeutka

MUDr. Natália Kaščáková, psychiatrička, psychoterapeutka

Prof. MUDr. Jozef Hašto, PhD., psychiater, psychoterapeutdoc.

Mgr. Zuzana Dankulincova, PhD., klinická psychologička, psychoterapeutka

PhDr. Stanislava Segečová, klinická psychologička, psychoterapeutka, súdna znalkyňaprof.

Mgr. Andrea Madarasová Gecková PhD., klinická psychologička, psychoterapeutka

Mgr. Ľudmila Pokorná, klinická psychologička

Mgr. Jana Ashford, psychoterapeutka

Mgr. Miroslav Záhumenský, klinický psychológ