Pobyt v lese môže prinášať aj riziko -

Globálne otepľovanie, extrémne tropické horúčavy a suchá spôsobili okrem iných negatívnych následkov aj premnoženie lojníc v našich lesoch, pasienkoch, lúkach a na iných miestach v prírode.

Lojnica je dvokrídly hmyz – malá mucha, ktorá sa volá kuklorodka jelenia Lipoptena cervi, ľudovo lojnica, lietajúci kliešť, okrídlený kliešť, jelenia mucha, srnčia mucha, lietajúci pijak, otravná mucha; kloš jelení; deer ked (fly) atď. Živí sa krvou vysokej zveri (jelene, daniele), srnčej a inej srstnatej zveri, nuž a nepohrdne ani človekom. Z mladosti si pamätám, že premnožená bola iba na jeseň v čase jelenej ruje, ale v ostatných rokoch je jej výskyt hromadný už počas leta až do neskorej jesene.

Napáda človeka jednotlivo i vo veľkých rojoch, najmä v hustých kroviskách. Ukryté sú často aj medzi lupeňmi na spodnej strane klobúka niektorých plodníc húb, odkiaľ nie všetky pri manipulácii húfne vyletujú, takže môžeme si ich takto priniesť s hubami aj domov. Najčastejšie je to pri bedle vysokej Macrolepiota procera a muchotrávke červenkastej Amanita rubescens. Kuklorodka je veľká 2-5 mm, zalieza medzi vlasy a chlpy, aj pod šaty. Na koncoch končatín má háčikovité prsty, umožňujúce pevné prichytenie, ktoré sťažuje aj ich odstránenie z povrchu tela. Ich štípance sú obdobné ako komárie, ale našťastie, nie každá sa zabodne.

Zatiaľ nebol dokázaný prenos špecifických chorôb, ale určite môžu prenášať vírusové, bakteriálne (bartonelóza) či iné infekčné choroby, ktorými je postihnutý predchádzajúci hostiteľ. Inak by to bola mimoriadna rarita medzi krvou sa živiacim (hemotrofným) lietajúcim hmyzom, kam patria aj komáre, pakomáre, muchničky, ovady, ovadíky, bzikavky, bodavky a i. Najčastejšie sa vyskytujú po uštipnutí rôzne lokálne i systémové alergické reakcie, vrátane angioedému i anafylaktického šoku.

Tento rok už je to lojnicová kalamita, zaliezajú do očí, uší, nosa, až do intímnych miest. Návštevníci lesa, vrátane hubárov, by mali chodiť do lesa vo vhodnom ľahkom ochrannom oblečení, pracovnou obuvou, rukavicami, sieťovými ochrannými maskami a šatkami, s kvalitným repelentom, ktorý chráni aj pred inými hemotrofnými organizmami, najmä kliešťami napr. kliešť obyčajný Ixodes ricinus. K ľudovým spôsobom prevencie patrí zjedenie strúčika cesnaku, pekárskeho droždia (kvasníc) a i. Deti v kočíkoch treba chrániť jemnými ochrannými sieťkami.

Po príchode domov je potrebné sa celkovo prezrieť a osprchovať. To isté urobiť aj sprevádzajúcim domácim miláčikom. Spochybňovanie a podceňovanie rôznych zdravotných rizík sú smutnou kapitolou histórie ľudstva i aktuálneho pandemického koronavírusového obdobia, najmä pri nedostatočnej relevantnej informovanosti verejnosti. Žiaľ, uvedomenie si pravdivej reality, prichádza často už neskoro.

Používanie adrenalínovych pier – (auto)injektorov (u nás registrovaný EpiPen 0,3 mg a Jext 300 µg pre dospelých; EpiPen Jr a Jext 150 µg pre deti) sa dnes považuje za súčasť štandardného vybavenia do prírody u človeka s pozitívnou alergickou anamnézou. Injekcia sa aplikuje asi zo vzdialenosti 10 cm tak, že prudko zabodneme čierny koniec do vonkajšej strany stehna v 90-stupňovom uhle do svalu (intramuskulárne – i.m.). Ihlu treba podržať na mieste 10 sekúnd, potom autoinjektor vytiahneme. Miesto vpichu masírujeme 10 sekúnd. Opakovaná injekcia môže byť podaná v prípade potreby po 15 minútach.

Štípance ošetriť dezinfekčným prostriedkom, pri väčších zdravotných problémoch je potrebné navštíviť svojho ošetrujúceho lekára. Pri masívnej kuklorodkovej invázii domácich psov (lipoptenóza) je potrebné navštíviť i veterinárneho lekára, ktorý môže predpísať aj lokálne lieky s insekticídnym účinkom.

Záver: V rámci protiepidemických opatrení voči novej koronavírusovej chorobe (Covid-19) sa odporúča častý pobyt v prírode. Hemotrofný hmyz však môže byť významným etiopatogenetickým faktorom viacerých organovaskulárnych, alergických, toxických a infekčných chorôb, na čo treba myslieť ešte pred vstupom do lesa, zásadne s vhodným ochranným oblečením a vystrojením.

Literatúra

Bennett JE, Dolin R, Blaser MJ. Mandell, Douglas, and Bennett´s Principles and Practice of Infectiosus Diseases. Elseviers Books. Amsterdam. 2019: 4176. ISBN 0323482554.

Gavorník P. Otravy jedovatými hubami. Veda – Vydavateľstvo SAV. Bratislava 2002: 154. ISBN 80-224-0670-8

Gavorník P, Gubo G. Angioedém v klinickej praxi z pohľadu angiológa – internistu. Ateroskleróza 2019; 23 (3-4): 1356 – 1364.

Doc. MUDr. Peter Gavorník, CSc., PhD., mim. prof.; AS SLK
Prof. MUDr. Ľudovít Gašpar, PhD.; dekan FZV UCM Trnava-Piešťany
Prof. MUDr. Andrej Dukát, CSc., FRCP, FESC; LFUK-UNB

FOTO: David Mark z Pixabay