Príloha Lekárske noviny 6 / 2021 / str. 04–05 / Ročník IV.
MUDr. Ingrid Urbančíková, PhD., MPH
Detské infekčné oddelenie, Klinika detí a dorastu UPJŠ LF a DFN Košice
Pandémia COVID-19 v ostatných mesiacoch dočasne ovplyvnila výskyt niektorých infekčných ochorení nielen v detskej populácii. Išlo najmä o respiračné ochorenia, k poklesu ktorých došlo z dôvodu zavedenia protiepidemických opatrení v zmysle izolácie obyvateľstva, zníženia mobility, zatvorenia detských kolektívnych zariadení vrátane prerušenia školskej dochádzky, obmedzenia činnosti predškolských zariadení a záujmových aktivít.
Na druhej strane zmena spôsobu života s presunom športových aktivít do prírody priniesla nárast počtu prípadov kliešťovej encefalitídy v niektorých oblastiach Slovenska. Za predchádzajúci rok ešte nie sú spracované a publikované epidemiologické údaje o výskyte prenosných ochorení na Slovensku. V klinickej praxi však evidujeme prechodný pokles niektorých prenosných ochorení v populácii, súvisiaci s dlhotrvajúcimi prísnymi opatreniami najmä počas rizikových zimných mesiacov.
Chrípka
V roku 2019 bolo hlásených 177 815 prípadov chrípky a chrípke podobných ochorení s chorobnosťou 7 007,31/100 000 obyvateľov, pričom v čase vrcholiacej epidémie bola najvyššia chorobnosť vo vekovej skupine 0−5-ročných detí. Predchádzajúca chrípková sezóna 2019/2020 bola ovplyvnená protipandemickými opatreniami, ktoré prispeli k významnému zníženiu chorobnosti na akútne respiračné ochorenia vo všetkých vekových kategóriách. Všeobecne sa nepredpokladal epidemický výskyt chrípky v detskej populácii, skôr sa vyskytovali sporadické prípady v rodine alebo v práci. Na druhej strane sa v jeseni minulého roka zaznamenal vyšší záujem o očkovanie proti chrípke oproti iným rokom, najmä v rizikových skupinách osôb. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča každoročne očkovanie proti sezónnej chrípke, prioritne tehotným ženám, seniorom, deťom od 6 mesiacov do 5 rokov veku a osobám s chronickými ochoreniami.
Pertussis (čierny kašeľ)
Všeobecne najviac ohrozenou skupinou vznikom ochorenia sú novorodenci a neočkované alebo čiastočne očkované dojčatá, pre ktoré sú prameňom nákazy zvyčajne rodinní príslušníci alebo zdravotnícki pracovníci na špecializovaných novorodeneckých a pediatrických oddeleniach. Podľa výročnej správy Úradu verejného zdravotníctva SR bolo hlásených v priebehu roku 2019 celkovo 702 ochorení, chorobnosť bola 12,88/100 000 obyvateľov.
Výskyt ochorenia bol zaznamenaný u pacientov v každej vekovej skupine, pričom najvyššia vekovo špecifická chorobnosť bola zaznamenaná u detí do jedného roka veku (106,08), teda u dojčiat, ktoré nemali kompletné povinné očkovanie alebo neboli očkované vôbec. Celosvetovo je prevencii pertussis venovaná veľká pozornosť. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie dosiahlo 125 štátov minimálne 90% pokrytie tromi dávkami vakcíny DTP do roku 2019. Súčasné preventívne opatrenia zdôrazňujú potrebu očkovania žien vo fertilnom veku alebo v gravidite.
Významne sa podporuje aj očkovanie rodinných príslušníkov v rámci kontaktov s novorodencami. Perspektívnym preventívnym opatrením na Slovensku by mohlo byť zaradenie očkovania proti pertussis u osôb vo veku 30 rokov do očkovacieho kalendára, kedy sa realizuje prvé povinné preočkovanie dospelých. Cieľom týchto opatrení je nepriama ochrana novorodencov a malých dojčiat pred závažným priebehom tohto ochorenia.
Pneumokokové invazívne ochorenia
Epidemiologická situácia vo výskyte invazívnych pneumokokových ochorení sa vo svete výrazne zmenila vzhľadom na implementáciu očkovania detí konjugovanými pneumokokovými vakcínami do národných imunizačných programov jednotlivých krajín. Predovšetkým vo vekovej skupine 0−4-ročných detí došlo k výraznému poklesu prípadov invazívnych infekcií, akútnych zápalov stredoušia, ako aj nazofaryngeálneho nosičstva jednotlivých sérotypov pneumokokov. V ostatných rokoch sa vyskytujú na Slovensku prípady invazívnych pneumokokových ochorení častejšie u neočkovaných osôb, vrátane detí do 5 rokov veku. Okrem povinného očkovania dojčiat je očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam odporúčané pre zdravotne rizikové skupiny osôb, ako aj pre všetky osoby staršie ako 59 rokov.
Osýpky
V roku 2018 bolo v Slovenskej republike hlásených 565 prípadov osýpok, chorobnosť 10,38/100 000. Išlo o explozívne zvýšenie chorobnosti následkom epidemického výskytu tohto ochorenia vo východoslovenskom regióne, v okresoch Michalovce, Sobrance a Trebišov.
Na zavlečení osýpok do tohto regiónu sa podieľali importované prípady z Veľkej Británie. Najvyššia vekovo špecifická chorobnosť bola u 0-ročných detí (124 prípadov – chorobnosť 212,8) a v skupine 1−4-ročných detí (94 prípadov – chorobnosť 36,7). V roku 2019 bolo hlásených ešte 318 prípadov osýpok, chorobnosť 5,84/100 000. Ochorenia sa vyskytli v 4 krajoch (Bratislavskom 2x, Nitrianskom 1x, Prešovskom 155x a Košickom kraji 160x). Najvyššia vekovo špecifická chorobnosť bola vo vekovej skupine 0-ročných detí (143,72), čiže v neočkovanej skupine detí z dôvodu veku. Vyskytlo sa aj 35 ochorení ako nozokomiálnych nákaz v zdravotníckych zariadeniach u zdravotníckych pracovníkov, ale aj u pacientov.
Aj napriek dostupnej vakcíne proti osýpkam pretrvával výskyt ochorenia niekoľko mesiacov jednak z dôvodu vysokej nákazlivosti ochorenia, ale aj v dôsledku nekompletných údajov o absolvovaní očkovania u osôb žijúcich v týchto oblastiach. Aj v súčasnom období pandémie COVID-19 môže dôjsť k zavlečeniu iných prenosných ochorení na naše územie, tak ako v predchádzajúcich rokoch. Vznik lokálnych epidémií však bude závisieť od počtu neimúnnych osôb v danej oblasti.
Najväčšie problémy vo vzťahu k realizácii národného očkovacieho programu v ostatných rokoch spôsobovali pokles percenta zaočkovanosti osôb proti niektorých ochoreniam (najmä MMR vakcínou), nedodržiavanie termínov očkovania, ubúdanie imunity dospelých pri niektorých ochoreniach (osýpky, pertussis), antivakcinačné aktivity, migrácia a minoritné populácie. Na obmedzení očkovacích programov sa v predchádzajúcich mesiacoch podieľala aj pandémia COVID-19.
Ako sa uvedené časové obdobie prejavilo na zaočkovanosti populácie v oblasti povinného alebo odporúčaného očkovania bude zrejmé až z výsledkov kontroly očkovania, ktorá sa vykonáva k 31. augustu každého roka. K odkladu očkovania dochádzalo z rôznych dôvodov – karanténa, izolácia, prekonanie ochorenia COVID-19, obmedzenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
V súčasnom období uvoľňovania protipandemických opatrení je potrebné urýchlene skompletizovať zameškané povinné pravidelné, ako aj odporúčané očkovania. Pokiaľ sa v praxi vyskytli prípady odkladu povinného očkovania, u detí je odporúčané postupovať podľa Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 442/2019 Z. z., kde sú uvedené očkovacie postupy, ktoré sa vykonávajú v inom veku a inom intervale ako podľa schémy pravidelného povinného očkovania osôb v SR.
Stredoeurópska kliešťová encefalitída
V roku 2020 bol zaznamenaný najvyšší výskyt prípadov kliešťovej encefalitídy za ostatných 20 rokov, hlásených bolo 184 prípadov. V roku 2019 bolo hlásených 161 ochorení (chorobnosť 2,95/100 000). V predchádzajúcich rokoch sa ochorenie endemicky vyskytovalo najviac v Trenčianskom kraji, minulý rok bolo najviac prípadov v Banskobystrickom a Žilinskom kraji. Vyšší výskyt ochorenia v minulom roku súvisel jednak s dlhodobým trendom v dôsledku klimatických zmien, ale predovšetkým so zmenou voľnočasových aktivít počas obdobia protipandemických opatrení.
V našich podmienkach nie je zriedkavý ani alimentárny prenos ochorenia nepasterizovaným ovčím alebo kozím mliekom a mliečnymi výrobkami. Proti kliešťovej encefalitíde je dostupné účinné očkovanie, ktoré je odporúčané prioritne osobám žijúcim v endemických oblastiach. Optimálne je začať očkovanie pred sezónou kliešťov, avšak v ostatných rokoch je výskyt ochorenia z dôvodu miernejších zím a skoršieho nástupu jari takmer počas celého roka. Očkovanie je možné realizovať bez ohľadu na ročné obdobie.
Meningokokové invazívne ochorenia
V roku 2019 bolo v Slovenskej republike hlásených 35 invazívnych meningokokových ochorení, čo je chorobnosť 0,65/100 000 obyvateľov. Klinicky išlo najčastejšie o meningitídu (23x), hlásených bolo 5 prípadov meningokokcémie a jeden prípad Waterhouse-Friderichsenového syndrómu. Aj napriek nízkym počtom celkových potvrdených prípadov je smrtnosť ochorenia vysoká. Z uvedeného počtu bolo hlásených šesť úmrtí (smrtnosť 17,1 %), pričom 4 prípady boli deti vo veku 0−1 rok.
Závažnosť meningokokových infekcií spočíva v tom, že často nie sú správne a včas diagnostikované v rámci primárnej zdravotnej starostlivosti, pričom svojím fulminantným priebehom ovplyvňujú prognózu vyliečenia, ale aj prežitia pacienta. Účinnou ochranou proti meningokokovým infekciám je očkovanie, ktoré je odporúčané najmä dojčatám, adolescentom a osobám so zvýšeným zdravotným rizikom ochorenia alebo komplikácií.
Referencie:
- Epidemiologický Informačný systém SR.
Výročné správy.
www.epis.sk
Zobraziť článok - WHO.
Global immunization coverage 2019.
Výsledky VII. celoštátneho prieskumu v roku 2011. Bratislava, 2011
Zobraziť článok