ČO NÁM POVEDIA PROTILÁTKY PO COVIDE-19

Prítomnosť protilátok u neočkovaných nedáva možnosť posúdenia, kedy k infekcii došlo a či daná hladina protilátok zabezpečuje dostatočnú ochranu voči reinfekcii.

Diagnostické testy protilátok založené na pôvodnom proteíne S nehovoria prakticky nič o ochrane pred novými variantami vírusu.

SARS-CoV-2 je vírus, ktorý spôsobuje dominantne infekciu dýchacích ciest, šíri sa kvapôčkovou infekciou, ktorá má dlhú inkubačnú dobu od 3 do 7 dní až 2 týždňov a prenášajú ju aj asymptomatickí ľudia – tieto faktory sa podieľajú na masívnom a ťažko kontrolovateľnom pandemickom šírení tohto vírusu.

Vzhľadom na to sú pre dôkaz infekcie vírusom SARS-CoV-2 a posúdenie infekčnosti konkrétneho jedinca nevyhnutné priame diagnostické metódy, ktoré dokazujú prítomnosť vírusu v sekrétoch a epitelových bunkách dýchacích ciest. Zlatým štandardom dôkazu prítomnosti vírusu SARS-CoV-2 je metóda real-time RT-PCR, prípadne antigénového testovania so zohľadnením správnej indikácie, časovania a limitácií jednotlivých priamych diagnostických metód.

Prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie Miloš Jeseňák upozorňuje, že po prekonaní ochorenia COVID-19 sa tvoria rôzne druhy protilátok, tak proti proteínu N, ako aj S, a dodáva: „V súčasnosti je známe, že 10 až 24 % nakazených pacientov netvorí protilátky, najmä ak bol priebeh ochorenia mierny alebo asymtomatický. Podľa súčasných vedomostí vyšetrenie protilátok nie je indikátorom pre rozhodovanie sa pre očkovanie či podanie tretej dávky,“ upozorňuje profesor Jeseňák. Ako dodáva, stanovenie prognózy, resp. rizika re-infekcie u jednotlivca na základe vyšetrenia protilátok, nie je bežne ponúkanými testami možné – len niektoré testy vedia totiž stanoviť neutralizačné protilátky. Diagnostické testy protilátok založené na pôvodnom proteíne S nehovoria prakticky nič o ochrane pred novými variantami vírusu.

Predsedníčka Slovenskej spoločnosti klinickej mikrobiológie SLS Monika Czirfuszová uvádza, že dôkaz protilátok proti SARS-CoV-2 je doplnkovou metódou a tá môže byť použitá ako podporná metóda v kombinácii s metódami priameho dôkazu SARS-CoV-2. „Samotná prítomnosť protilátok proti SARS-CoV-2 u neočkovaného jedinca bez predchádzajúceho priameho dôkazu infekcie metódou real-time RT-PCR znamená iba pravdepodobný kontakt s vírusom SARS-CoV-2 pred zhruba viac ako dvomi týždňami, bez možnosti posúdenia, kedy k infekcii došlo, a či daná hladina protilátok zabezpečuje dostatočnú ochranu voči reinfekcii.“

Doktorka Monika Czirfuszová ďalej vysvetľuje: „Protilátková odpoveď na infekciu vírusom SARS-CoV-2 je súčasťou komplexnej imunitnej odpovede organizmu. Je do veľkej miery individuálna, podmienená interakciou imunogénnych súčastí mikroorganizmu a imunitných mechanizmov hostiteľa, ďalej tiež vekom či pridruženými ochoreniami hostiteľa a mnohými ďalšími faktormi. Okrem toho je známe, že ochrana získaná prekonaním infekcie COVID 19 časom slabne.“

Aj na základe týchto vedeckých faktov Ministerstvo zdravotníctva SR upozorňuje, že nárok na Digitálny COVID preukaz Európskej únie (EÚ) o prekonaní ochorenia COVID-19 vzniká iba po pozitívnom výsledku RT-PCR testu. To znamená, že test na protilátky nie je postačujúci na to, aby osoba získala Digitálny COVID preukaz Európskej únie (EÚ) o prekonaní ochorenia COVID-19, ktorý vydáva Národné centrum zdravotníckych informácií.

Zdroj: MZ SR, TS

Foto: kalhh z Pixabay