Slovenskému zdravotníctvu pomáha aj v 3. vlne pandémie COVID-19 niekoľko stoviek študentov Lekárskej fakulty UPJŠ -

Aj v tretej vlne pandémie COVID-19 pomáhajú študenti Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach zdravotníctvu. Aktuálne najviac ich vypomáha v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice, kde na základe dohôd o brigádnickej práci študentov pôsobí 198 medikov. Väčšina z nich pracuje na rôznych lôžkových oddeleniach, vrátane reprofilizovaných kovidových pracovísk, ďalší sú na triáži alebo v odberovom centre. Vo Veľkokapacitnom odberovom mieste univerzitnej nemocnice na Ipeľskej ulici pomáha aj 30 ďalších našich študentov 5. ročníka všeobecného lekárstva v týždenných blokoch bez nároku na odmenu.

V nemocnici AGEL Košice-Šaca v týchto dňoch brigádnicky pracuje deväť študentov Lekárskej fakulty UPJŠ a iní vypomáhajú v regionálnych nemocniciach a v mobilných odberových miestach v blízkosti svojho bydliska či v regionálnych nemocniciach. Ich presné počty nemáme k dispozícii, keďže tieto aktivity počas tretej vlny COVID-u nekoordinujú členovia Akademického senátu LF UPJŠ za študentskú časť, ako počas prvej a druhej vlny, ale realizujú sa na základe individuálnych výziev poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V týchto dňoch fakultu napríklad oslovila sieť polikliník Procare a nemocníc Svet zdravia s výzvou pre záujemcov o dobrovoľnícku činnosť pri manažované pacientov, asistencii pri testovaní, vakcinácii alebo telefonickom usmerňovaní pacientov v nemocniciach a poliklinikách vo Vranove nad Topľou, Michalovciach, Rožňave, Svidníku a ďalších – na ktorú bezprostredne zareagovalo už vyše desať našich študentov.

Okrem toho pôsobí 25 študentov našej fakulty v Intervenčnom tíme Ministerstva zdravotníctva SR. Ide o projekt, v rámci ktorého sú realizované výjazdy do zariadení sociálnych služieb pre seniorov, pre ľudí so zdravotným postihnutím, v zariadeniach krízovej intervencie a marginalizovaných komunitách. Poskytovaná pomoc zahŕňa predovšetkým skríning a monitoring zdravotného stavu, osvetovú činnosť zameranú na základné protiepidemické opatrenia, teda správne používanie osobných ochranných pomôcok, dodržiavanie izolácie a karantény a antigénové/PCR testovanie.

Podľa dekana Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach prof. MUDr. Daniela Pellu, PhD. pomáhajú študenti fakulty zdravotníctvu od začiatku pandémie viac ako kedykoľvek predtým kvôli potrebe byť osožní, ale aj získavať skúsenosti z praxe. „Je to pre študentov náročné obdobie, a to tak fyzicky, aj psychicky, pretože museli a musia zvládať dištančné či prezenčné štúdium medicíny a iných zdravotníckych odborov s pracovným výkonom počas víkendov či v nočných službách. Zvlášť na kovidových oddeleniach sú konfrontovaní so smutnou realitou a musia sa vysporiadať s krehkosťou ľudských životov,“ konštatuje dekan prof. MUDr. Daniel Pella, PhD.

Prečo naši študenti pomáhajú a čo pri svojej práci zažívajú?

„Cítim potrebu aj povinnosť byť nápomocný…“

„Pri takomto kontakte s praxou a realitou sa môžeme veľa naučiť a získať veľké skúsenosti….“

„Neviem si predstaviť, že by všetku tú prácu museli vykonávať zdravotníci z nemocníc, ktorí už pracujú na hranici svojich možností…“

„Je prirodzené, že keď môžem zadarmo získať vzdelanie a vedomosti, ktoré potrebujú druhí, tak im to rád takto vrátim…“

„Nad tichými telami ľudí v umelom spánku na OAIM kvôli kovidu si vždy kladiem otázku, prečo sa nedali zaočkovať a vybrali si tú ťažšiu cestu…“

V Intervenčnom tíme MZ SR od jeho zriadenia v októbri minulého roka pôsobilo už celkovo viac ako päťdesiat študentov Lekárskej fakulty UPJŠ a asi dvadsiati sú jeho stálou súčasťou, napríklad šiestačka Ester Tomajková, členka Akademického senátu LF UPJŠ za študentskú časť, ktorá pracuje aj na lôžkovom oddelení v UNLP a pomáha s očkovaním a testovaním. Ako sa jej darí zladiť náročné štúdium medicíny s týmito aktivitami a prečo to robí?

„Nemocnice využívali pomoc medikov aj mimo pandémie, je to pre nich užitočná pracovná sila pomáhajúca hlavne v nočných a víkendových službách na miestach ošetrovateľov. Takýto kontakt s praxou je osožný aj pre medikov po profesionálnej stránke, ale aj pre možnosť privyrobiť si popri štúdiu. Napríklad ja som pred príchodom COVID-u brigádovala na urologickej klinike, no s nástupom pandémie sa požiadavky na študentov znásobili a mnohí z nás bojovali a bojujú na viacerých frontoch a pacujú v zdravotníctve, koľko vládzu.

V prvom rade sme my študenti – členovia akademického senátu fakulty – začali na jar minulého roku koordinovať dobrovoľnícku a brigádnickú pomoc na triáži a v call centrách v nemocniciach a neskôr sme hľadali záujemcov o plošné testovanie a sami sme pri ňom aj pomáhali. Pomoc medikov sa aktuálne presunula hlavne do mobilných odberových miest a k lôžkam pacientov, pričom v súčasnosti už nie je koordinovaná centrálne našim akademickým senátom, ale organizujú si ju samé zdravotnícke zariadenia,“ hovorí Ester Tomajková. Podotýka, že pacienti sú v porovnaní s prvou a druhou vlnou pandémie citeľne nepríjemnejší a agresívnejší voči zdravotníkom, aj keď sa u niektorých nájdu i slová vďaky. „Je to samozrejme istá satisfakcia za našu prácu a vždy to poteší a povzbudí…“

Spolužiačkinu skúsenosť potvrdzuje aj štvrtáčka Kristína Vargovčíková, ktorá sa počas prvej vlny prihlásila na výpomoc do Východoslovenského onkologického ústavu v Košiciach a pomáhala tam dva mesiace, v druhej vlne pracovala na triáži v Detskej fakultnej nemocnici Košice a na Gynekologicko-pôrodníckom oddelení v UNLP, kde vypomáha aj teraz, popri ďalšej práci vo Veľkokapacitnom odberovom mieste univerzitnej nemocnice na Ipeľskej ulici.

„Prácu v zdravotníctve počas pandémie vnímam ako psychicky náročnú, keďže prichádzam do kontaktu s veľkým množstvom ľudí, ktorí nielenže nedôverujú vakcínam, ale často neveria ani faktu, že kovid existuje. Niektorí ľudia na nás neraz vykrikujú, že si hrozbu vírusu vymýšľame a či sa nemôžeme iba tváriť, že im robíme ten výter… Na druhej strane sú aj takí, čo sa poďakujú a poprajú pekný deň. Pre mňa je radosť hlavne práca s deťmi, a veľmi sa teším, keď ich presvedčím, že odber nie je nič hrozné a odchádzajú nakoniec s úsmevom,“ poznamenáva Kristína, podľa ktorej nie je ľahké skĺbiť prácu so školou, „ale keď si predstavím, že by študenti nechodili vypomáhať do zdravotníckych zariadení a na mobilné odberové miesta – a že by všetku tú prácu museli vykonávať zdravotníci z nemocníc, ktorí už pracujú na hranici svojich možností – tak som rada, že viem ja a moji spolužiaci aspoň takto pomôcť počas tejto situácie.“

Piatak Martin Fedor pracoval počas predošlých vĺn pandémie ako dobrovoľník pre Polikliniku Terasa pri triáži pacientov a na jednotke intenzívnej starostlivosti Kliniky úrazovej chirurgie v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice, ktorá sa pri nepriaznivej pandemickej situácii reprofilizuje na kovidové oddelenie anestéziológie a intenzívnej starostlivosti. Pomáhať druhým ho učí jeho viera a cíti povinnosť vrátiť iným to, čo sám dostal.

„Je prirodzené, že keď môžem zadarmo získať vzdelanie a vedomosti, ktoré potrebujú druhí, tak im to rád takto vrátim. To bol pre mňa aj dôvod, prečo som išiel študovať medicínu – aby som mohol pomáhať iným. A teraz mám skvelú príležitosť uskutočniť to aj s čiastkovými poznatkami študenta pri práci ošetrovateľa na kovidovom oddelení. Prirodzene, práca na kovidovom OAIM je náročná po všetkých stránkach a keď po noci prebdenej v službe a prepotenej v skafandri idete ráno do školy, učíte sa na skúšky a pomedzi to riešite zdravotné problémy svojich blízkych, nie je to jednoduché.

No stále mi príde to, čo robím, málo, keď vidím svojich kolegov v práci, či brata – lekára, na aký výkon idú… Najťažší zo všetkého je pohľad na slzy kolegov, ktorých som považoval za neoblomných – z ktorých niektorí sami ledva prežili, keď sa nakazili kovidom, alebo nemali oddych takmer dva roky a naozaj melú z posledného, zatiaľ si ich mnohí laici nepekne osočujú, keď ako lekári šíria pravdivé informácie. Je veľmi nepríjemné, že som sa stal svedkom toho, ako niektorí lekári a sestry stratili aj posledný kúsok citu a práca je pre nich už len mechanická povinnosť. Preto sa veľmi teším každej ústretovosti u širokej verejnosti, napríklad poriadne nasadenému respirátoru namiesto rúška pod nosom, čo prispieva k zvládnutiu situácie,“ konštatuje Martin.

Na kovidovom pracovisku OAIM, reprofilizovanom z traumatologickej JIS-ky pracuje aj ďalší študent, piatak Peter Orémus, ktorý taktiež na začiatku pandémie pomáhal na Poliklinike Terasa pri triáži pacientov, a neskôr pravidelne pri testovaní.

„Pár mesiacov od môjho nástupu za ošetrovateľa na JIS-Ku prišla pandémia a my sme boli hodení do divokej vody bez prípravného kurzu… Aj keď je to psychicky aj fyzicky vyčerpávajúce, pomáham tak ako mnohí iní medici, pretože cítim potrebu aj povinnosť byť nápomocný v zdravotníctve v takomto ťažkom a vyčerpávajúcom období, aké prevláda aj na Slovensku už dlhé mesiace. Myslím, že študenti sa pri takomto kontakte s praxou a realitou môžu aj ako pomocní pracovníci veľa naučiť a získať veľké skúsenosti. Potrebné je však dbať na psychohygienu, keďže úmrtnosť na ‚are‘ je vysoká a človek sa so smrťou a vlastnou bezradnosťou nevyrovnáva ľahko. Môžem povedať, že som tu prehodnotil svoj život a uvedomil si, aké je zdravie krehké a cenné,“ podotýka Peter, ktorý si nad tichými telami ľudí v umelom spánku, ktorí ležia kvôli COVID-u na umelej pľúcnej ventilácii, kladie vždy otázku, prečo sa nedali zaočkovať a vybrali si tú ťažšiu cestu – ale neodstáva na ňu odpoveď.

Študenti Lekárskej fakulty UPJŠ tiež robia pod hlavičkou Spolku medikov mesta Košice osvetu o ochorení COVID-19 na stredných školách a pomáhajú pod aj bezdomovcom a marginalizovaným skupinám.

Podľa piatačky Alexandry Dulákovej, ktorá v predošlých vlnách pandémie pomáhala pri triáži v Detskej fakultnej nemocnici a teraz je aktívna v projektoch Spolku medikov mesta Košice, predovšetkým v projekte „Homeless not hopeless“, v rámci ktorého medici poskytujú základnú zdravotnú starostlivosť a asistenciu bezdomovcom v rôznych útulniach, je ťažké jednoducho zodpovedať otázku, prečo medici popri ťažkom štúdiu pomáhajú rezortu zdravotníctva – pretože má na to každý tie svoje vlastné dôvody.

„Každého z nás k tomu priviedol iný životný príbeh, ale určite je v tom vnútorná potreba a ochota pomáhať ľuďom, aj uvedomovanie si aktuálneho stavu a vyťaženosti zdravotníctva, čo nás priviedlo k takému postoju v danej situácii. Jednoducho sú študenti v nemocniciach potrební a preto podávajú svoju pomocnú ruku. Pomoc jedného takmer nevidieť, ale stovky študentov je už v systéme cítiť. Je to pre nás škola života, pri kontakte s pacientmi získavame nové skúsenosti a prípravu na budúce povolanie, takže je to iste užitočná skúsenosť aj pre nás, medikov. Samozrejme, že práca s ľuďmi so sebou prináša rôzne situácie, pozitívne, ale aj negatívne. Vďaka tejto príležitosti som mala možnosť bližšie nahliadnuť do zdravotníckeho systému, spoznať nových ľudí, priučiť sa od starších a skúsenejších kolegov a to nie len ako zdravotník, ale aj ako človek,“ hovorí Saša.

Pomáhať by chceli aj zahraniční medici, prekážkou je jazyková bariéra

Evidujeme aj záujem zo strany zahraničných študentov o pomoc slovenskému zdravotníctvu počas ich štúdia, avšak podmienkou tejto práce je veľmi dobrá znalosť slovenčiny, čo mnohí nezvládajú – aj keď nášmu jazyku neraz dobre rozumejú, sami ním plynulo nehovoria. O niektorých študentoch však vieme, napríklad tretiačka Hima Kachroo pochádzajúca z Indie pôsobí v spomínanom Intervenčnom tíme MZ SR, pričom jej v prípade jazykových problémov pomáhajú spolužiaci.

Iní zahraniční študenti pomáhajú v čase mimo semestra vo svojich domovských krajinách, napríklad Ali Adel pracoval celé leto vo Švédsku na covidovom oddelení. „Bolo to celkom prirodzené rozhodnutie a rád by som pomáhal aj popri svojom štúdiu tu na Slovensku, keby mi to jazykové schopnosti dovolili. Štúdium medicíny ma veľmi napĺňa, som hrdým študentom Lekárskej fakulty UPJŠ a milujem mesto Košice, preto by som bol veľmi rád užitočným aj tu, keby sa naskytla takáto príležitosť,“ poznamenáva študent štvrtého ročníka všeobecného lekárstva na LF UPJŠ Ali Adel.

Zdroj, foto: UNLP, TS