Aktuálna kardiológia a technologické trendy -

MUDr. Jaroslav Januška, Ph.D.
Vyštudoval Lékařskou fakultu Univerzity J. E. Purkyně v Brne. Pôsobil na Internom oddelení Hornické nemocnice Karviná a Kardiochirurgické oddělení FN Ostrava a od roku 2004 pracuje v Kardiocentre Nemocnice AGEL Třinec-Podlesí. Pôsobil v Salamon Fakeeh Hospital (Jeddah, Kingdom of Saudi Arabia), absolvoval stáže a kurzy v South Tees Hospital Middlesbrough, England (1992), University Hospital Seattle, USA (1996) a Herzzentrum Bad Oeynhausen v Nemecku (1999). Doktor Januška je členom České kardiologické společnosti.

Trendy v kardiológii

Kardiovaskulárne ochorenia patria k najčastejším civilizačným ochoreniam v Európe. Na Slovensku sledujeme vyše 700 000 kardio pacientov, ich počet stúpol za posledných 10 rokov až o 50%. Ročne na toto ochorenie u nás zomrie až 24 000 ľudí. Aká je situácia v Čechách?

Situácia v Čechách aj na Slovensku kopíruje obidva trendy. Potešujúce je, že tieto počty dnes v Čechách tak dramaticky nenarastajú. Pravdepodobne to nie je tým, že by sme mali menej kardiovaskulárnych pacientov, dnes sú lepšie a skôr diagnostikovaní. Za posledných 5 rokov dokonca mierne klesá percento úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia v porovnaní s inými ochoreniami. Na druhej strane, populácia u nás starne a u starších pacientov sa prirodzene zvyšuje aj incidencia ochorenia srdca.

Čím to je, že sa sú dnes pacienti lepšie diagnostikovaní a ich počet sa stabilizoval?

V prvom rade je to lepšia informovanosť pacientov a veľmi dobrá práca obvodných lekárov. Vďaka preventívnym prehliadkam sa dnes pacienti včas dostávajú do diagnostického systému, ratifikujeme a liečime ich v nižšom veku. Takisto máme veľmi dobre vypracovaný systém diagnostiky pacientov s ischemickou chorobou srdca, s hypertenziou. Liečba sa začína oveľa skôr a je oveľa lepšie kontrolovaná ako 10 rokov dozadu. Navyše, na trh prichádzajú iné, lepšie lieky, ktoré nám umožňujú oveľa lepšie kontrolovať vysoký krvný tlak a fibriláciu siení.

Z ochorení dnes dominujú hypertenzné choroby, ischemické choroby a poruchy srdcového rytmu. Aký trend predpokladáte v najbližších rokoch?

Určite bude narastať počet ľudí so srdcovým zlyhaním. U časti pacientov po prekonanom infarkte dochádza časom k zhoršeniu funkcie ľavej komory, môže sa u nich objaviť dýchavičnosť, nedomykavosť chlopní a poruchy srdcového rytmu, tzv. fibrilácia siení. Potreba lekárskej intervencie sa preto bude zvyšovať, a to nielen pre týchto pacientov, ale aj pre starších ľudí z dôvodu zvyšujúceho sa veku populácie.

Naopak, v budúcnosti môžu mierne klesnúť počty komplikácií vznikajúcich na základe zle liečeného krvného tlaku, prípadne neliečených fibrilácií siení, čo sú väčšinou mozgové príhody, ktoré dnes tvoria veľkú časť kardiovaskulárnej mortality v Čechách aj na Slovensku.

Ovplyvnila súčasná pandémia zdravotnú starostlivosť o vašich pacientov?

Dnes by som zdôraznil niečo úplne iné – aby pacienti prežili, alfa a omega je očkovanie proti covidu. V momente, keď zatvoríme nemocnice a budeme sa výhradne starať len o covidových pacientov, odkladáme liečbu a starostlivosť pre chronických pacientov, ktorí nám môžu umierať na čakacej listine.

Keď sme v Ostrave v roku 1996 začínali s kardiochirurgiou, mali sme približne pol ročnú čakaciu dobu na operáciu ischemických chorôb srdca. Pacienti, ktorí sa dostali na operáciu skôr, mali jednoročnú mortalitu 1,6%. Pacienti, ktorí čakali na operáciu 6 mesiacov mali mortalitu 3,6%. Hoci sme sa snažili všetkých pacientov včas stratifikovať, takmer 4% pacientov sa k nám vôbec nedostali a nevedeli sme žiaľ pomôcť.

Nemali sme v tom čase systém, aby sme ich dostali do rizikovej skupiny s včasnou intervenciou. Toto si treba veľmi dobre uvedomiť aj v dnešnej situácii – v momente, keď sa obmedzí zdravotná starostlivosť pre chronických pacientov, nám vzniká problém vo výrazne väčšom spektre.

Telemedicína v Čechách

V Čechách ste jedným z kľúčových odborných garantov projektu Šance pro srdce zameraný na vzdialený monitoring pacientov. Počas takmer 2 rokov sa do projektu zapojilo vyše 30 špecialistov, celkovo sa zrealizovalo vyše 300 000 meraní.

Vy ste sa zamerali na monitoring pacientov s hypertenziou vo veku od 40 do 75 rokov. Čo vám ukázali prvé výsledky?

Zámerom tejto štúdie bolo zlepšenie kompenzácie pacientov s vysokým tlakom. Projekt stále pokračuje, aktuálne sme v záverečnej fáze zberu dát, ktoré budeme ďalej hĺbkovo analyzovať. Veľmi pozitívne však je, že od samotného začiatku bola do projektu zapojená aj poisťovňa Revírní bratrská pojišťovna, ktorá má v našom regióne silné zázemie. Projekt je prínosný a zaujímavý pre obe strany.

Ako prebiehajú merania vašich pacientov?

Pacienti sú v rámci štúdie rozdelení do 2 skupín. Prvá skupina je monitorovaná počas prvých 2 mesiacov na diaľku, meranie sa realizuje každé ráno a večer. Títo pacienti súčasne nosia aj náramky, ktoré denne snímajú ich pohybovú aktivitu a tepovú frekvenciu.

V tejto fáze sa zbierajú aj anamnestické údaje o pacientoch pre potenciálny vznik komplikácií, ako sú napríklad ischemické choroby srdca. Robia sa aj základné odbery profilu pre riziko kardiovaskulárnych ochorení. Potom máme 3 mesiace pauzu, kde nechávame pacientov v režime upravenej liečby. Efekt a účinnosť liečby kontrolujeme rovnakým monitorovacím spôsobom v 6. mesiaci sledovania.

Druhú skupinu tvoria pacienti, ktorí sú sledovaní štandardne, praktickými lekármi alebo v odborných ambulanciách, tak ako je zvykom v našich podmienkach. Očakávame, či nám výsledky štúdie ukážu napríklad to, že sledovaní pacienti majú lepšiu adherenciu k liečbe. Zároveň je možné, že budeme vidieť zmeny v tolerancii záťaže pacientov v poslednom mesiaci merania. Súčasťou projektu je aj vzdelávanie pacientov smerom k zdravšiemu životnému štýlu.

Koľko pacientov bolo v projekte monitorovaných?

Doteraz bolo na diaľku monitorovaných 350 ľudí a rovnaký počet tvorí kontrolná skupina.

Čo ukázali prvé výsledky?

Môžem hovoriť len o predbežných ukazovateľoch. Čaká nás ešte komplexná analýza dát a jej výsledky budú známe v 1. polroku 2022. U prvej skupiny pacientov monitorovaných na diaľku sme videli jednoznačne trend, a to v znížení hodnôt tlaku v poslednom 6. mesiaci sledovania pacienta. Jedná sa ale o malú vzorku ľudí. Tento trend a výsledky bude samozrejme potrebné overiť na väčšej skupine pacientov. Výsledky sú však nádejné a je možné, že do budúcna zmeníme aj odporúčania, ako sa majú pacienti sledovať. Prioritou je, aby boli tieto výsledky pre naše ďalšie odporúčania v liečbe validné a silné, a mohli sme sa oprieť o fakty. V rámci projektu sledujeme aj komplikované prípady, napríklad akútne infarkty.

Ako sa namerané dáta vyhodnocujú? Môže pri ich vyhodnocovaní zohrávať rolu umelá inteligencia, či iné technológie?

Kompletné spracovanie výsledkov budeme analyzovať aj s pomocou umelej inteligencie. Môže sa totiž stať, že nám technológia pomôže identifikovať niektorý z faktorov, ktorý momentálne nevidíme. Vďaka umelej inteligencii budeme môcť vyhodnotiť, ktorý z pacientov je potenciálne viac rizikový, napríklad pre vznik infarktov.

Akým spôsobom vidíte namerané dáta vašich pacientov?

Všetky výsledky vidíme online. V momente, keď si pacient zmeria tepovú frekvenciu a fyzickú aktivitu, tak nám systém automaticky posiela výsledky zabezpečeným systémom a my ich v priebehu 2 minút vidíme. Ak sú výsledky pacienta veľmi vysoké, naša operátorka okamžite volá pacientovi a systém súčasne pošle upozorňujúcu sms aj jeho lekárovi, ktorý je do projektu zapojený. V kritickej situácii vieme k pacientovi vyslať rýchlu záchrannú službu. Našťastie, takáto situácia ešte nenastala a dúfam, že ani nenastane.

Do projektu Šance pro srdce sa zapojila aj Revírní bratrská pojišťovna. Ako hodnotíte vašu spoluprácu?

Som veľmi rád, že sme na tento projekt presvedčili poisťovňu, ktorá je jednou z najväčších v našom regióne. Veľmi rýchlo sme sa pochopili, poisťovňa projekt veľmi solídne pripravila a komunikačne podporila. Poisťovňa si od projektu sľubuje zníženie nákladov na liečbu komplikácií a zdravšieho pacienta, tým pádom znižuje náklady. Spojenie s poisťovňou nám veľmi pomohlo aj z pohľadu motivačných programov pre praktických lekárov a špecialistov, a ich pacientov. Počet spolupracujúcich lekárov je dosť veľký, čo nasvedčuje, že táto problematika lekárov zaujíma.

Telemedicína je krok dopredu, ktorý pomáha nielen lekárom a pacientom, ale celej spoločnosti.

Prečo by sa mali lekári na Slovensku zapojiť do podobnej iniciatívy?

Telemedicína je krok dopredu, ktorý pomáha nielen lekárom a pacientom, ale celej spoločnosti.
Pred 2 rokmi niektorí lekári preferovali osobné vyšetrenie, k online konzultáciám a zasielaniu správ cez počítač boli niektorí z nich veľmi kritickí. Pandémia zmenila situáciu o 180°. Dnes sa 99% receptov na lieky vydá online, pacienti si ich môžu vyzdvihnúť s pomocou mobilu alebo preukazu priamo v lekárni.

Je tento trend rovnaký aj v iných oblastiach?

Jednoznačne áno. Vďaka telemedicíne prenášame obrazy pacientov a bežne robíme telemosty a konzultácie medzi jednotlivými pracoviskami k špeciálnym pacientom. Pomáha nám v bežnej praxi diagnostikovať kožné ochorenia, či ochorenia očného pozadia. Práve cestujem do Banskej Bystrice ošetriť pacientku a vďaka technológiám vidím jej snímky v notebooku a mám možnosť sa na konzultáciu pripraviť. Telemedicína je budúcnosť.

Telemedicína je budúcnosť. Spojenie s technológiami nám pomôže odbremeniť lekárov v základných úkonoch.

Všetko nasvedčuje tomu, že objem a kvalita dát hrajú v telemedicíne jednu z kľúčových rolí. Ako nám môžu pomôcť algoritmy získané použitím umelej inteligencie?

Pre liečbu hypertenzie potrebujeme dáta. Vieme, že umelá inteligencia nám nesmierne pomôže v rozhodovaní – ako liečiť a aké máme dávať lieky. Spojenie s technológiami nám pomôže odbremeniť lekárov v základných úkonoch. Očakávame, že časť zdravotnej starostlivosti bude zásadne podporená expertnými programami, ktoré budú lekármi kontrolované. Aby sme takéto programy rozbehli, potrebujeme do nich dostať dáta a potrebujeme tieto programy vybudovať.

Prečo by mali byť súčasťou liečby externé programy zdravotnej starostlivosti?

Zaujímajú nás, lekárov z pohľadu lepšej diagnostiky, adresnejšej liečby, či menšieho počtu návštev pacientov. Technológie a expertné programy sú samozrejme perspektívne aj pre poisťovne, ktorým pomôžu znížiť nároky na financovanie. V konečnom dôsledku je na prvom mieste pacient, ktorému vieme pomôcť s adresnejšou liečbou a zlepšiť jeho kvalitu života.

Mal som možnosť vidieť podobný systém, ktorý na Slovensku pripravila spoločnosť Goldmann Systems. Dovolím si tvrdiť, že je to projekt na úrovni svetových štúdií.

Sú takéto expertné programy už niekde na svete pre lekárov dostupné?

Zatiaľ veľmi nie. Využitie technológií v medicíne je pre nás všetkých nová oblasť, ktorá má obrovský potenciál. Mal som možnosť vidieť podobný systém, ktorý na Slovensku pripravila spoločnosť Goldmann Systems. Dovolím si tvrdiť, že je to projekt na úrovni svetových štúdií.

Projekt pre vzdialený monitoring pacientov na Slovensku je v štádiu klinickej štúdie. Realizuje ho technologická firma Goldmann Systems v spolupráci s odbornými garantmi. Prečo by ste odporučili lekárom zapojiť sa do tejto štúdie?

Byť medzi prvými je veľmi výhodné, okrem iného získame oveľa rýchlejšie skúsenosti. V Čechách aj na Slovensku máme dobré technologické zázemie a šikovných expertov, ktorí vedia s technológiami a dátami pracovať. Spoločne sme schopní vytvoriť užitočné riešenia pre lekárov aj pacientov, je to krok dopredu pre celú spoločnosť.

Zdravotná starostlivosť a technológie vo svete

Vo svojej praxi ste pôsobili v USA, Nemecku, Veľkej Británii aj Saudskej Arábii. Aký je najväčší rozdiel v možnostiach kardiológov v týchto krajinách a u nás?

Najväčšie rozdiely sú v platoch. Za českú a slovenskú kardiológiu sa absolútne nehanbím. V poslednej dobe sa v Čechách zásadne zlepšila situácia s prístrojovým vybavením a technológiami, ktoré sa využívajú. Rozdiel medzi Českom, Slovenskom a zbytkom sveta je relatívne vysoká cena prístrojového vybavenia.

Je zahraničie ďalej napríklad v prepojení medicíny a technológií?

Ako v čom. My sa k úplne špičkovým a drahým technológiám dostávame o 1 až 3 roky neskôr, ale dostaneme sa k nim. Najdôležitejšie ale je, že ich dokážeme využiť. Náš zdravotný personál tieto technológie totiž dokáže veľmi rýchlo zaviesť do praxe.

V komunite lekárov patríte k inovátorom. S akými inovatívnymi technológiami máte dnes možnosť pracovať?

Momentálne sa venujeme plánovaniu výkonov vo virtuálnej realite. V praxi to znamená, že robíme znázorňovanie vlastných štruktúr srdca v počítači. V krátkej dobe sa zameriame na rozšírenú realitu (augmented reality). Počas operácie budeme používať okuliare, cez ktoré budeme na diaľku vidieť 3D obraz srdca operovaného pacienta ležiaceho na sále vzdialenej stovky kilometrov. O pár dní nás čaká komplikovaná operácia pacienta, jeho stav budem konzultovať na diaľku s kolegami z Krakowa pomocou Hololens okuliarov.

Ktoré technológie a trendy sledujete a fandíte im aj mimo vašej lekárskej špecializácie?

Umelá inteligencia, virtuálna realita a intervenčné metódy. Špecializujem sa na vrodené ochorenia srdca v dospelosti a chlopňové vady, najmä nedomykavosť dvojcípej a trojcípej chlopne. To je moja špecialita a v tejto oblasti sa v rámci Európy snažíme byť na vysokej úrovni.

Ako sa vám spolupracuje s technologickými partnermi pri zavedení nových zariadení a systémov do praxe?

Výborne. V Čechách aj na Slovensku máme nesmierne šikovných bio inžinierov a technologické zázemie. Spolupracujeme s Vysokou školou banskou, so špecialistami v Čechách, v Poľsku, či Španielsku a USA. Obrovskou výhodou je dnes internet. Ak sa vyskytne akýkoľvek problém, dokážeme nájsť špecialistu kdekoľvek na svete, ktorý nám ho pomôže vyriešiť.

Trochu osobne

V medicíne pôsobíte vyše 30 rokov. Čím vás oslovila oblasť kardiovaskulárnych ochorení?

Pôvodne som sa chcel venovať atómovej fyzike a archeológii, ale som rád, že som skončil v medicíne. Nesmierne ma to baví. Od atómovej fyziky ma odradilo to, že sa študuje v Moskve – to ma za socializmu veľmi nelákalo. Dôvod venovať sa kardiológii bol veľmi osobný – moja sesternica a prvá priateľka mali vrodenú vadu srdca, ktorá bola aj operovaná. Bol to jeden zo základných motívov, ktorý ma inšpiroval k tomu, čo robím.

Pacient je predovšetkým partner.

Kto bol vaším vzorom alebo inšpiráciou v tejto oblasti?

Mal som veľké vzory, ktoré ma inšpirovali nielen v kardiológii, ale najmä vo vzťahu k pacientom. Patria k nim pán primár Witala z Havířova a pán primár Ščučinský z Karvinej. Obaja mi dali obrovský základ v prístupe k pacientom. Pacient je predovšetkým partner. Treba sa s ním baviť a v prvom rade mu veci vysvetliť. Ak je nejaký problém, ktorý sa zdá ako neprekonateľný, je to len psychická záležitosť.

Neprekonateľný problém nastáva až vtedy, keď pacient zomrie. Dovtedy má zmysel bojovať a skúšať nové postupy, alebo naopak oprašovať tie staré, ktoré už niekto dávno zahodil. Som vďačný aj pánovi primárovi Tošovskému z kardiochirurgie v Ostrave, s ktorým sme sa nesmierne hádali nad každým pacientom až do momentu, keď sme sa rozhodli. Robili sme nádhernú medicínu a verím, že sa nám to darí doteraz.

Vždy má zmysel bojovať a skúšať nové postupy, alebo naopak oprašovať tie staré, ktoré už niekto dávno zahodil.

Ste rešpektovaným, špičkovým kardiológom s otvoreným a ľudským prístupom k pacientom. Čo si na vašich pacientoch vážite?

Že mi pacienti veria. Keď vám pacient verí, zákrok sa podarí a ich dôvera je naplnená, je to nesmierne príjemný a naplňujúci pocit. Naši pacienti sú naša rodina, preto sa k nim treba správať ako k najbližším ľuďom, ktorých máme. Lekári investujú veľmi veľa času a energie do toho, ako pacientov liečiť a čo sa s nimi po operácii stane. To je naše bremeno, ktoré si so sebou nesieme.