Slovensko dostatočne nevyužíva potenciál AIT -

Alergická rinitída je v súčasnosti najčastejším chronickým ochorením v Európe, s ktorým zápasia milióny ľudí. Na Slovensku trpí týmto ochorením približne tretina obyvateľstva.

Pomerne často to však nezostane pri alergiách a u týchto pacientov dochádza k rozvoju astmy a s ňou pridružených ťažkostí. Neraz je to výsledkom zľahčovania alergickej rinitídy ako vážneho ochorenia v spoločnosti, nedostatočnej informovanosti, diagnostiky, ako aj podceňovania možností včasnej a účinnej terapie. Týka sa to aj detí, u ktorých zanedbanie terapie s veľkou pravdepodobnosťou povedie k vážnym problémom v dospelosti.

Pritom účinnú liečbu tohto civilizačného ochorenia majú slovenskí pacienti, vrátane tých detských, vo forme alergénovej imunoterapie (AIT) dostupnú už dnes. Európska lieková agentúra ju označuje za jediný spôsob liečby, ktorý dokáže modifikovať priebeh ochorenia a nepotláča len jeho symptómy. Napriek tomu sa ňou v súčasnosti na Slovensku lieči približne len desatina pacientov.

Je najvyšší čas postupne to aj vďaka vám, odborníkom, meniť. Kým na začiatku 20. storočia predstavovali alergie zriedkavé ochorenie, podľa predpokladov odborníkov bude v roku 2025 s ochorením zápasiť až polovica populácie EÚ. Štúdie však ukazujú, že alergická rinitída spolu úzko súvisí aj s alergickou astmou, pričom takmer polovica pacientov s respiračnými alergiami trpí oboma ochoreniami. Ako sa uvádza v správe Global Asthma Report, takmer 70% prípadov astmy je spôsobených práve alergiou.

„Ak sa alergická nádcha, teda rinitída, nelieči, vo väčšine prípadov sa vyvíja do ďalších alergických ochorení a tiež do astmy,“ vysvetľuje prepojenie medzi týmito dvoma ochoreniami prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, FAAAAI, prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie (SSAKI).

Okrem výrazného zásahu do kvality života pacientov, predstavujú priame a nepriame náklady týchto ochorení len na Slovensku sumu takmer 800 miliónov eur ročne. Do tejto sumy sú zahrnuté výdavky plynúce z fondov Sociálnej poisťovne a odhady dopadov straty produktivity práce, ako aj priame náklady na liečbu týchto ochorení v roku 2018. Výskyt respiračných alergií sa vo svete stále zvyšuje, a to najmä u detí.

Astma je najčastejšie chronické ochorenie v detskom veku, čo potvrdzujú európske údaje o ich absenciách v škole, návštevách na lekárskej pohotovosti a počte hospitalizácií. Podľa zatiaľ najnovších údajov NCZI bolo v roku 2019 v ambulanciách klinickej imunológie a alergológie celkovo evidovaných 502 tisíc pacientov s diagnózou alergická rinitída, alergická astma alebo s oboma diagnózami súčasne. Deti do 18 rokov tvorili z tohto počtu zhruba tretinu (165 tisíc pacientov). Až dve tretiny z nich sa liečia na alergie, zvyšok na astmu (27%), resp. majú obe ochorenia (8%). Medzi alergiami a astmou pritom existuje silná väzba.

Progresia jedného prejavu alergie k inému v priebehu času sa označuje pojmom „alergický pochod“. V súčasnosti široko využívané antihistaminiká ho ale nedokážu potlačiť. Pacienti s alergickou rinitídou, vrátane detí od 5 rokov, však majú k dispozícii účinnú liečbu, ktorá dokáže zabrániť zhoršeniu ich stavu. Je ňou alergénová imunoterapia – AIT. Ako uvádza profesor Jeseňák, ide o liečebno-preventívny postup založený na EBM, pričom jeho benefity sú pomerne široké. AIT má liečebný efekt na už existujúce alergény, vedie k dlhodobej remisii, pôsobí preventívne proti novým senzibilizáciám a rozvoju astmy, ale taktiež znižuje spotrebu úľavovej liečby.

Ako ďalej dodáva, alergie sú vďaka AIT jediným civilizačným ochorením, kde vieme cielenou liečbou predísť alebo zastaviť rozvoj ťažších foriem ochorenia. Na Slovensku je však počet alergikov, ktorí užívajú AIT dlhodobo veľmi nízky. Ako vyplýva z dát NCZI, v roku 2019 bolo iba 11% z evidovaných pacientov nasadených na AIT. U detí do 18 rokov je toto číslo mierne vyššie (16%), stále však poukazuje na vysoký podiel neliečených detských pacientov, ktorým by účinná AIT terapia mohla zlepšiť kvalitu života v dospelosti. Detská alergologička, MUDr. Klára Kossárová, v tejto súvislosti upozorňuje práve na potenciál AIT. Zastáva preto názor, že detský vek je najvhodnejším obdobím pre potrebné začatie tejto liečby.

Jednou z príčin nízkeho počtu pacientov na AIT je aj slabé povedomie a informovanosť pacientov o možnosti tejto liečby. Ako tvrdí alergologička a imunologička MUDr. Svetlana Hadvabová, pacienti často o tejto možnosti liečby nevedia. Zdôrazňuje preto potrebu zvyšovania informovanosti pacientov aj zo strany lekárov. Podľa nej je dôležité, aby sme pacientom vysvetľovali, že je to práve AIT, ktorá dokáže nielen potlačiť symptómy ich ochorenia, ale aj liečiť jeho príčinu a viesť tak k dlhodobej remisii. Naviac, edukácia a komunikácia s pacientom, je podľa nej dôležitá aj pri správnom výbere formy AIT terapie a dominantného alergénu. MUDr. Kossárová zdôrazňuje aj význam informovania pacienta o spôsobe podávania a potrebnej dĺžke užívania AIT.

Ako vyplýva z výsledkov prieskumu alergologičky MUDr. Daniely Hasičovej, pacienti chcú najčastejšie vedieť o možnostiach vyliečenia sa vďaka AIT (46%), fungovaní AIT (40%), účinnosti AIT (40%), ako aj o dĺžke a frekvencii užívania AIT (39%). Pacientov by na prechod na AIT – ako benefit liečby presvedčilo, ak by sa im znížili príznaky alergie (nos/oči; 60%), zlepšila kvalita života (54%) alebo by dosiahli úplnú úľavu od symptómov (36%).

Počet pacientov s alergickou rinitídou a s ňou spojených komplikácií bude na Slovensku v najbližších rokoch dynamicky narastať. Riešenie na elimináciu negatívnych vplyvov na zdravie a kvalitu života pacientov, ale aj na náklady systému tu máme už dnes. Je ním alergénová imunoterapia, overený liečebný postup založený na dôkazoch, ktorý je aj vo vašich rukách.