Poučili sme sa z pandémie? -

Neľútostný celospoločenský dopad pandémie zaskočil odbornú aj laickú verejnosť, naprieč svetadielmi odkryl nepripravenosť na krízové situácie, neprofesionalitu, naivitu a neznalosť politikov, ktorí nemajú v úcte etablované inštitúcie aj nekompetentnosť „odborníkov“, ktorými sa ľudia zodpovední za riadenie spoločnosti obklopujú.⁽¹⁾ V spoločnosti sa od prvých prejavov pandémie utváral dojem, akoby sme si nevedeli poradiť so situáciou, akoby chýbalo stmelené velenie, skĺbený systém riadenia a podávania informácií. Potom nebolo prekvapením, že populácia nevidela východisko zo súženia pandémie, bola zaplavená skepsou, nedôverou k prijímaným opatreniam.

Významný priestor a hlas dostávali rozkladné sily v spoločnosti, obratne prikladajúce pod kotol spoločenskej agresivity, hroziaci výbuchom násilia. Opačnou reakciou sa stávali prejavy rezignácie na dodržiavanie protipandemických opatrení, odmietanie očkovania sprevádzané fatalistickou vierou v predurčený osud, vo vlastnú schopnosť prekonať COVID-19. Dĺžkou trvania pandémie sa pôvodná vďačnosť zdravotníkom za obetavú prácu preklopila až v prejavy agresívnej nespokojnosti, sťažností.

Ukázalo sa, že žiadne univerzálne riešenia nie sú, cennými sú skúsenosti odborných autorít, ktorí dokážu prezentovať príklady zvládaní epidémií v hospodársky zaostalejších krajinách. V práci predkladáme niektoré skúsenosti a poznatky z pohľadu primárnej ambulantnej starostlivosti (PAS), ktoré majú potenciál napomôcť k jej riešeniu. V celospoločenskej rovine môže byť pre nás poučením v médiách pertraktované poznanie, že pandémiu najlepšie zvládali krajiny, kde občania dôverujú politikom, že zastupujú verejný záujem a dokážu nájsť a vyjadriť konsenzus nezávisle na politickej orientácii aspoň v životne dôležitých situáciách.

V krízovom prostredí sa od riadenia štátu očakávajú fundovane podložené kľúčové rozhodnutia, kompaktné opatrenia, adresné a realizovateľné, zohľadňujúce celé spektrum nevyhnutných krokov v súvislostiach ich vplyvu na rôzne sféry života. Vedenie štátu je zodpovedné aj za stratégiu účinného a včasného podávania informácií autoritou z centrálneho a hodnoverného zdroja. Verejnosti musia byť tlmočené premyslenými, rozhodnými vyjadreniami, vzbudzujúcimi dôveru v konanie politickej reprezentácie, nie rozpačito podávané a občas až protirečivé. Na odborníkov v jednotlivých segmentoch zostáva úloha vysvetliť a zdôvodniť ich uvádzanie.

Mediálne informovanie má významný dopad ako opora vo výchove populácie, na zvyšovanie dôvery v systém poskytovania zdravotnej starostlivosti (ZS) ako základnej sociálnej istoty občana. Neblahou skutočnosťou je, že doteraz pôsobí skôr ako smršť síce pravdivých, ale prevažne negatívnych správ o priebehu pandémie, počtoch mŕtvych v nemocniciach navodzujúcich deprimujúci dojem bezvýchodiskovej situácie. Ich prevahou nad pozitívnymi informáciami o vyliečených pacientoch sa podarilo naplniť diagnózu ochorenia COVID-19 negatívnym emočným nábojom takej sily, že pacienti v strachu zo smrti odmietali hospitalizáciu.

Médiám by určite pomohlo, keby tak, ako je v medicíne samozrejmosťou etický kódex, ostatne jeho dodržiavanie je s obľubou v nich diskutované, dokázali nájsť priechodné riešenie, ako eticky pristupovať v demokratickej spoločnosti ku korektnému a premyslenému podávaniu správ verejnosti, aby sa zachovalo právo na informovanosť a zároveň zabránilo panickým dopadom. Dôveryhodné odborné autority, eticky a správne poskytujúce informácie sú zárukou efektu a prevenciou neuvážených reakcií občanov v situácii, keď pandémia a nevyhnutné opatrenia bolestivo doliehajú na celú krajinu. Médiá takto môžu plniť významnú a často zanedbávanú funkciu vo zvyšovaní zdravotnej gramotnosti populácie, korektne informovaný občan je motivovaný k dodržiavaniu opatrení.⁽²⁾

Tendencia riadiacich orgánov zdravotníctva bola, ako vždy, riešiť problémy vydaním usmernení, vyhlášok, bez ohľadu na to, ako ich systém dokáže realizovať, informačný tok nebol dostatočne centrálne riadený. Nahrádzali ho na rôznych úrovniach riadenia zdravotníctva aj mimo úprimne myslené snahy pomôcť, informácie a pokyny boli posielané lekárom zo všetkých strán, proste záplava, ktorá sa nedala pri práci odsledovať. Stačil rozdiel v texte, v delegovanej či reálnej autorite odosielateľa a príjemcovia – či už zdravotníci, alebo občania zneisteli. Aj dobre mienené a odborne korektné rozhodnutia sa strácali v zátope slov, ich prísun sa zrýchľoval a inovácie prichádzali skôr, ako sa stihla ujať predchádzajúca. Ich dopad na verejnosť bol zanedbateľný, dostávali sa síce k zdravotníkom, ale táto informácia, ak sa vôbec dostala k laickej verejnosti, neprenikala s dostatočným dôrazom do jej vedomia, neodzrkadľovala sa v jej konaní.

Významnou príčinou je pretrvávajúca nechuť politickej reprezentácie poučiť populáciu o nevyhnutnosti opatrení, znižuje ochotu pacientov ich rešpektovať. Poučenie zostáva na bedrách lekára, ktorý sa stáva v očiach chorého prekážkou v dosiahnutí očakávanej výhody, čo zakladá neželaný konflikt v ambulancii, množí sťažnosti. V organizácii zdravotníctva si pandémia vyžiadala nevyhnutné zmeny. Určite nie najšťastnejšie je zvolená doba pre opatrenia nie vždy podmienené odborným a politickým konsenzom – reforma nemocníc, zmeny v predpisovaní liekov, ktoré v dobe existenčného ohrozenia len prehlbujú zmätok občana, znechutenie pandémiou preťažených odborníkov.

Dnes v období stabilizácie a prechodného ústupu pandémie je čas zhodnotiť, či boli včas a adekvátne vykonané všetky dostupné opatrenia pre pripravenosť na zvládanie prvotného náporu covidových pacientov, v ambulantnej ZS, najmä v PAS, ktorá je, ako vždy, prvá na rade, ak ide o hľadanie vinníka. Pozornosť sa doteraz sústreďovala najmä na nenahraditeľnú a život zachraňujúcu starostlivosť o pacientov na lôžku. Ak chceme zabrániť zahlteniu urgentov a nemocníc, je nevyhnutné riešiť podstatnú časť ZS ešte pred ich bránami. Efektívne systémy ZS vo vyspelých krajinách EÚ sú budované na modernej PAS, ktorá je schopná zvládať explozívny nárast pacientov, podľa štatistík je 80-90 % prípadov COVID-19 riešených ambulantne.

Pre úspešný chod zdravotníctva ako celku je dôležitá nie izolácia zdravotníkov, ale udržať napriek riziku šírenia infekcie v ambulantných zariadeniach funkčný systém PAS. Prvým problémom, ktorý sa opomenul, bolo neposkytnutie dezinfekčných a osobných ochranných prostriedkov, s jasnými poučeniami, ako s nimi zaobchádzať, resp. finančná bonifikácia PAS s informovaním kde a aké si zaopatriť. Pozabúdalo sa na možnosti ochorenia zdravotníkov, aj keď veková štruktúra aktívnych VLD potvrdzuje, že sú ohrození snáď najzávažnejším rizikovým faktorom infikovania a ťažšieho priebehu ochorenia – stúpajúcim vekom. Ich výpadky z práce sú pri známom nedostatku lekárov závažným organizačným problémom, často niet za nich náhrady, zastupovanie – ak je vôbec kým – znamená pre ďalšieho lekára pri jeho nadmernej záťaži prísun neznámych pacientov bez dostupnej zdravotnej dokumentácie.

Ako ďalší problém sa ukázal vžitý systém práce, podporujúci osobné návštevy pacienta, pretrvávajúci napriek opatreniam MZ. Návrh na reprofilizáciu činnosti bol vedený snahou o zníženie návštev pacientov s banálnymi problémami, znesúcimi odklad v riešení na postpandemickú dobu. Samozrejme s elimináciou možného podhodnotenia ochorení so závažným dopadom. Dĺžkou trvania pandémie ale stúpa netrpezlivosť klientely a ambulancie sú často zaplavené osobami s banalitami, ktoré znesú odklad bez ohrozenia pacienta. Súčasťou odporúčaní MZ je eliminovať kontakt zdravej a rizikovej populácie, priestorovo ich oddeliť v čakárni a vyšetrovni. V reálnom živote je toto separovanie v izolovanej miestnosti pre chorých s podozrením na infekciu pre väčšinu ambulancií PAS iluzórnou požiadavkou. Vhodnejším riešením sa zdá byť vyčlenenie času na vyšetrenie pacientov s podozrením na COVID-19 v ambulancii mimo bežnej prevádzky po telefonickom dohovore.

Infekčným rizikom sú potom pacienti, ktorí ho neakceptujú, napriek poučeniu často prichádzajú do ambulancie počas bežnej pracovnej doby. Oddelenie ordinačných hodín naráža aj na organizáciu práce, odbery biologického materiálu vhodné k diagnostike a sledovaniu priebehu ochorenia sú možné prakticky len v doobedňajších hodinách. Organizačným problémom najmä z časových dôvodov sa potom stáva odporúčané použitie adekvátnych OOP pri suspektnom alebo potvrdenom prípade COVID počas bežného prúdu pacientov v Štandardný postup pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti vo všeobecnej ambulancii pre dospelých počas pandémie COVID-19 (dalej ŠP).⁽³⁾

Podmienkou úspechu v pandémii je inovovať a prispôsobiť v praxi PAS diagnostický a terapeutický postup, zmeny v organizácii a spôsobe prístupu k pacientovi, vychádzajúc z dostupných podkladov.⁽³⁾ Jedným z cieľov je predbehnúť „ľudovú tvorivosť“, ktorá je v situačnej neistote očakávateľná a istým spôsobom sa pokúsiť v záplave nie vždy dostatočne odborne overených postupov o štandardizáciu prístupu k pacientom, ktorý mimo odborného potenciálu má vplyv aj na (ne)spokojnosť pacientov, možno aj dostupnosťou skrátenej verzie odporúčaní k diagnostike a liečbe.

Zabehaný režim ZS kládol doteraz dôraz na prezenčnú formu, v pandémii stúpa význam bezkontaktného spôsobu práce, významne redukuje osobné návštevy. Najmä nedocenenými prostriedkami telemedicíny, brzdou uplatnenia je legislatíva nedostatočne zohľadňujúca jej princípy a nepripravenosť populácie.⁽⁴⁾ V rovine vzťahu lekár pacient je významným prostriedkom ZS písomné poučenie o COVID-19 a jeho možnom priebehu predpripravené programom a poskytnuté chorému (tlač, e-mail a pod.). Príkladov je dosť, uvádzame text aplikovaný na naše možnosti.^(5,6)

Ochorenie s prejavmi miernych príznakov, najčastejšie bolesti kĺbov, svalov, hlavy, hrdla, kašeľ a výtok z nosa, horúčka, tras a zimnica, strata čuchu či chuti, prejavy dyspepsie, najmä hnačka a nauzea s vracaním. Postačuje zvládnutie doma, bez lekárskej konzultácie, nutné je zabezpečiť dostatok odpočinku, možnosť napriek ochoreniu zostať aktívny (zostať v dome a/alebo záhrade, problém panelákových bytov…), zabezpečiť vhodnú a kvalitnú pravidelnú stravu, dostatočný príjem tekutín. Liečba je symptomatická – užívanie paracetamolu alebo ibuprofénu na zmiernenie príznakov, pri pochybnostiach konzultácia VLD.

Ochorenie so stredne závažnými príznakmi charakterizuje niekoľko dní trvajúca teplota nad 38 stupňov, zvýraznené príznaky poškodenia GIT-u, vracanie alebo hnačka, mierna dýchavičnosť, pretrvávajúci až záchvatový kašeľ, pocity nezvyčajnej únavy a slabosti až znemožňujúce vstať z lôžka. Ďalej pokles saturácie O2 93–94 %, rýchlosť dýchania 20–30 dychov za minútu. Ak denník symptómov preukazuje ich zhoršovanie, je odporúčaná okamžitá konzultácia VLD a zváženie hospitalizácie. Výskyt závažných príznakov a ich zhoršenie signalizuje závažná dýchavičnosť pri minimálnej námahe, chôdzi či hovorení, vykašliavanie krvi, zmodranie pier alebo tváre, studená a vlhká alebo bledá a škvrnitá pokožka, bolesť alebo tlak na hrudi, zmätenosť, mdloby, problém udržať oči otvorené, malé alebo žiadne vylučovanie moču.

Z meraní pokles saturácie kyslíka pod 92 %, viac ako 30 dychov za minútu, srdcová frekvencia viac ako 120 pulzov za minútu, pokles TK. Odporúčaním je okamžitý telefonát na dispečing RZP, pomalá reč a zachovanie kľudu, informovať o výsledku testu, kontakte s COVID-19 pozitívnou osobou (posádka RZP podľa toho volí OOP). Záverom je individualizácia prístupu, doplnenie textu o rady na základe znalosti pacienta a miery spolupráce, anamnézy a rizikových faktorov (RF), komorbidít, najmä DM, obezita, KVSCH. Self-monitoring pacienta s odosielaním výsledkov lekárovi predpokladá schopnosť viesť denník subjektívnych ťažkostí a klinických symptómov ochorenia COVID-19, sledovať a hodnotiť ich závažnosť a vývoj. Pomocným ukazovateľom sú údaje poukazujúce na stav organizmu – saturácia O2, telesná teplota, tlak krvi a pulzová frekvencia.

Počítačové aplikácie ako podporné rozhodovacie systémy k hodnoteniu zdravotného stavu pacienta sú vhodné pre použitie z domu bez nutnosti návštevy lekára.⁽⁴⁾ Možnosťou je samorozhodovanie pacienta podľa predpripravenej programovej aplikácie. Odborníci vyhodnotia subjektívne ťažkosti, klinické príznaky a zoradia ich podľa závažnosti a frekventnosti výskytu do schémy postupne podľa logiky ich možného vývoja. Pacient vyhľadá program, ktorý ho podľa zadanej schémy naviguje otázkami so škálou predpripravených odpovedí k prejavom choroby, postupne subjektívne ťažkosti, celkové prejavy, príznaky z najviac ohrozených orgánov – red flags, doplnené o údaje zo self-monitoringu. Program zhodnotí poskytnuté informácie a vedie pacienta k záveru, či je schopný pokračovať v domácej liečbe, či je nevyhnutná konzultácia.

Monitorovanie zdravotného stavu lekárom je ďalšou možnosťou či v nadväznosti na odporučenie konzultácie v predošlej aplikácii, alebo ako samostatná verzia. Lekár má k dispozícii do dotazníka zaznamenané údaje v digitálnej podobe o aktuálnom zdravotnom stave pacienta, údaje self-monitoringu. Môže v pravidelných intervaloch monitorovať jeho aktuálny stav a navrhovať priebežne postup liečby podľa vývoja ochorenia, včas zachytiť príznaky zhoršenia, a tým predísť komplikáciám. Aplikácia pre ošetrujúceho lekára fungujúca ako „virtuálne covid oddelenie“ už prebieha v UN Martin.⁽⁷⁾ Dištančný spôsob poskytovania ZS – bez „fyzického“ kontaktu zdravotníka s pacientom umožňuje telemedicína – videokonferencie, monitoring, e-recept a pod., alebo v našich podmienkach najčastejšia telefonická konzultácia.⁽²⁾

Podmienkou úspešného priebehu je znalosť pacienta, fyzického a psychického stavu, sociálneho statusu, reakcií na záťaž a schopnosti spolupráce, povinnosťou je záznam v dokumentácii.⁽⁸⁾ Stáva sa časovou úsporou pre chorého, ktorý nemusí navštíviť ambulanciu, ale pre lekára je časovo aj odborne náročnejšia než osobné vyšetrenie. Nespornou výhodou je bezpečnosť pri hrozbe prenosu infekcie, rizikom je validita údajov a dištančne nemožné fyzické vyšetrenie pacienta. Predbežne chýba aj edukácia zdravotníkov na jej uplatnenie v praxi, EBM odporúčaní je nedostatok.⁽⁹⁾

Negatívnou skúsenosťou je možnosť zahltenia chodu ambulancie požadovaním riešení banálnych stavov. Nevýhodou je legislatívna nejasnosť, hroziace konfliktné momenty pre nepripravenosť laickej verejnosti, už dnes časté sťažnosti pre nepochopenie, resp, neakceptovanie jednotlivcami najmä pri neúspešnosti liečby v súvislosti s telefonickými konzultáciami. Videohovor vedený z domácnosti pacienta je osobnejším kontaktom ako telefonát, pacienti ho vnímajú ako viac dôveryhodný.⁽²⁾ Lekárovi poskytuje širšie možnosti hodnotenia videného pacienta, umožňuje väčší osobný vplyv a väčšie možnosti kontroly hovoru. Pri videohovore je vhodné mať k dispozícii monitor, ktorým je prenášaný a ďalší, na ktorom vidí lekár dokumentáciu pacienta. Ukázalo sa, že stúpajúcou kvalitou spojenia sa dostáva videohovor v očiach pacienta temer na rovnakú úroveň ako osobný rozhovor.⁽¹⁰⁾

Limitáciou môže byť skutočnosť, že pacienti pre poskytovanie závažných a citlivých informácií priorizujú skôr telesný kontakt.⁽¹¹⁾ Telefonická konzultácia – je len prekvapujúcim poznaním, že tento inak bežný komunikačný postup pri poskytovaní ZS vyvoláva toľko nejasností a následných sťažností, zrejme je nevyhnutné venovať sa viac tejto praxi. Podľa usmernenia v ŠP lekárovi umožňuje triáž, teda rozhodnutie ponechať doma a poskytnúť telefonickú radu, odporučiť vyšetrenie, hospitalizáciu.⁽⁴⁾

Organizačným problémom je ochota society pochopiť limity ambulancie zahltenej telefonátmi, chorému sa nemusí podariť dovolať na prvý pokus. Pri dennej návšteve asi 60–80 pacientov, 30–40 telefonátov o recept, 30 telefonických konzultácií, viacerých e-mailových poučení vyžadujúcich čas a koncentráciu lekára je neprimeranou záťažou pre chod ambulancie. V tomto pretlaku by bola vítaným odľahčením pandemická pomoc vo forme zamestnania a financovania zdravotnej sestry – recepčnej, schopnej na základe položenia pripravených otázok k ochoreniu pacientov triediť na tých, ktorým môže sama poradiť a na tých, ktorí vyžadujú konzultáciu lekára.

Doplnením by bolo zriadenie telefonickej linky a informačného centra pre internetovú komunikáciu pre možnosť poradiť pri nedostupnosti VLD. Pre úspech telefonickej konzultácie je dôležité mať pripravenú premyslenú štruktúru kontrolovaného rozhovoru, znižuje riziko nepochopenia, konfliktov. Dôležité je počiatočné ukľudnenie pacienta, odfiltrovanie negatívnych podnetov, najmä zmätenosti pacienta vydeseného z množstva prevažne negatívnych správ, ktoré deformujú validitu poskytovaných informácií. Pre hodnotenie je dôležité určiť začiatok ochorenia a trvania symptómov, dominujúce celkové príznaky, ako teplota, neobvyklá únavnosť a spavosť, závrate.

Signálom dychovej tiesne, a tým aj závažnosti stavu, je už rečový prejav chorého, zadýchavanie, neschopnosť rozprávať súvisle v dlhších vetách, bez prerušovania na nádych. Významnou informáciou je aj charakter kašľa, môže byť záchvatovitý, suchý, vlhký s expektoráciou, pomáha informácia o farbe tváre, pier, strate chuti a čuchu. Pomerne častá je zmätenosť, nespomína si na mená, denný čas, pred krátkou dobou prebehnuté udalosti. Najmä pre diabetika je dôležitým údajom či je schopný príjmu potravy, dostatočnej hydratácie, či pociťuje nevoľnosť alebo zvracia, či má hnačku. Aktívne otázky musia behom rozhovoru smerovať k možnej prítomnosti varovných príznakov COVID-19 (red flags) – napr. pískanie, bolesť na hrudníku, dušnosť, zmeny mentálneho statusu,⁽³⁾ ktoré inak pri vyšetrení v ambulancii registrujeme.

Pomocou sú údaje z denníka ochorenia a ich vývoj, hodnoty zo self-monitoringu a ich dynamika. Pre ďalšiu starostlivosť je významné určiť epidemiologický status v domácnosti a societe, požiadavky na podpornú starostlivosť. Záverom je poučenie, ako znížiť riziko šírenia infekcie, pokyny k izolácii a režimu domácej starostlivosti, určenie liečby, poučenie o kritériách zhoršenia stavu, volania RZP, dátum kontroly. Rozhovor končí položením kontrolných otázok k schopnosti a ochote pacienta akceptovať odporúčania, reagovať na progresiu ochorenia.

Návšteva v domácnosti – realizuje sa po telefonickom vyžiadaní a informovaní o epidemiologickom kontexte, podľa triáže sa rozhodne zdravotnícky personál o použití typu OOP podľa príslušného štandardu.⁽³⁾Môže priniesť zaujímavé informácie, ale v dobe pandémie je skôr rizikom prenosu ochorenia, napriek použitiu OOP. Je náročná na čas lekára, znamená prerušenie práce v ambulancii a hrozbu ďalšieho čakania ostatných pacientov v rizikovom prostredí čakárne a neumožňuje realizovať výhody práce v ambulancii, laboratórne, prístrojové vyšetrenie.

Posúdenie aktuálneho zdravotného stavu v domácom prostredí už z minulosti známeho pacienta v drvivej väčšine prípadov neprinesie pre rozhodovanie VLD väčšie množstvo relevantných informácií ako telefonická konzultácia. Konzultačné možnosti VLD sa v pandémii zmenili, prirodzeným konzultačným miestom pre dif. dg. COVID-u by mala byť ambulancia infekčného oddelenia.⁽¹²⁾Po ich reprofilizácii/rušení nemôžu zostávajúce kapacitne zvládnuť množstvo chorých. Vzhľadom k dominancii príznakov zo strany respiračných orgánov by mala byť ďalším prirodzeným miestom konzultácie pneumologická ambulancia. Jej známa záťaž aj mimo epidémie počtom chronicky chorých – AB, CHOCHP
a pod., ktorí sú imunokompromitovaní a maximálne rizikoví pre vznik covidovej infekcie jej neumožňuje aj z kapacitných možností splniť takúto náročnú úlohu u akútnych stavov.

Potom sa stávajú prirodzeným miestom konzultácií pre VLD centrálne prijímacie oddelenia a urgenty nemocníc, ktoré po klinickom, laboratórnom a prístrojovom vyšetrení triedia pacientov – indikovaných na hospitalizáciu a na schopných ambulantnej starostlivosti s odporúčaním postupu v domácej liečbe. Dnes sa aj lekáreň stáva miestom 1. konzultácie pacienta, najmä v situácii, keď je pre úvod liečby COVID-19 odporúčaná symptomatická liečba. V populácii kolujú informácie o alternatívnych spôsoboch liečby nákupom antivirotík dostupných bez preskripčného obmedzenia, prípadne veterinárnych produktov, často užívané pacientom bez vedomia ošetrujúceho lekára. Aktuálna výmena informácií farmaceuta s lekárom PAS stúpa na význame, môže pomôcť, naopak jej chýbanie môže dezorientovať pacienta.

Long COVID a nárast počtu ním poznamenaných pacientov sa stáva všeobecným problémom, návrhov na riešenie sa objavuje viac. Jednou z prednesených možností je vytvoriť Centrá postcovidovej starostlivosti výlučne na riešenie následkov ochorenia, populárne a ľúbivé pre médiá. Tento vo svojej podstate zaujímavý návrh vytvára vlastne paralelnú štruktúru k doterajšiemu systému ZS s vynárajúcimi sa otázkami, či sa stáva súčasťou lôžkovej alebo ambulantnej sféry, z lekárov ktorých špecializácií sa bude formovať. Zrejme podľa najčastejšieho výskytu symptómov pneumológ, neurológ, psychiater a pod., ďalej podľa vývoja poznania.

Otázne je, odkiaľ ich získať, už z minulosti je známy podceňovaný nedostatok lekárov a sestier. Nejasné je, ako by oddelenie fungovalo, či bez funkčného filtra PAS regulujúceho prístup pac., alebo ponechať voľný prístup rozhodnutím pacienta vnímajúceho svoj stav ako postcovidový bez dostupnosti predošlej zdravotnej dokumentácie. Potom je otázne, kto rozhodne, ku ktorej odbornosti sa teda pacient v Centre obráti. Snáď priechodnejším riešením je nevytvárať nové oddelenie a edukácia v každej odbornosti. Ale zdá sa, akoby sme pod tlakom pandémie pozabudli, že integrujúcu odbornosť v problematike infekčných ochorení už vlastne máme, odbor infektológie a geografickej medicíny aj s lôžkovým zázemím.

A zrejmá otázka na zamyslenie – nepoukázal vývoj na krátkozrakosť šetriacich opatrení – rušenie infekčných oddelení, LDCH a iných zdravotne sociálnych zariadení v regiónoch, ktoré by dnes boli vítanou pomocou? Dnešný stav spoločnosti je len zrkadlom toho, kam sme sa za posledných niekoľko desaťročí dostali, kam nás favorizácia ekonomických ukazovateľov úspechu pred rozvojom sociálnej starostlivosti a najmä zdravotníctva dostali. Nie je v tomto okamihu dôvod míňať sily na hľadanie vinníkov a príčin neutešeného stavu, dôležité je zvládnuť epidémiu. Po jej ukončení bude čas na dôslednú systémovú analýzu a zhodnotenie zlyhaní, reakcií populácie. Predbežne by optimálnym poučením pre nové vlny pandémie bolo zužitkovať skúsenosti a podnety z publikácií, výsledky auditu poskytovania ZS pacientom s COVID-19, zhodnotiť diagnostiku a liečbu, dopad na spotrebu liekov. Pandémia napriek všetkým negatívam otvára aj možnosť zamyslieť sa nad celospoločenskými problémami, predovšetkým systémom ZS, aby nás zase nezaskočili podobné pandemické prekvapenia. Je na nás, aby sme nedopustili pozabudnutie prísľubov politickej reprezentácie o nevyhnutnosti riešenia ZS, jeho podpory vo všetkých sférach riadenia spoločnosti.

Referencie

MUDr. RNDr. František Stejskal, Ph.D.: Covid-19 – devět měsíců zkušeností. Jsou přístupy ke kontrole této infekce racionální? Farmakoter Revue 2020; 5 (Suppl 1):8–14).
TELEMEDICÍNA. Doporučený diagnostický a terapeutický postup pro všeobecné praktické lékaře 2020. Centrum doporučených postupů pro praktické lékaře Společnost všeobecného lékařství, Sokolská 31, Praha 2).
Štandardný postup pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti vo všeobecnej
ambulancii pre dospelých počas pandémie COVID-19 (verzia platná od dňa 25.11.2021).
doc. MUDr. PhDr Leoš Středa, PhD, ing. Karel Hána PhD. eHealth a telemedicína. Grada Publishing 2016).
Co dělat, když mám příznaky infekce dýchacích cest a co bude následovat. Společnost všeobecného lékařství ČLS JEP Sokolská 31, 120 00 Praha 2).
The Royal Australian College of General Practitioners. Managing COVID-19 at home with assistance from your general practice: A guide, action plan and symptom diary for patients. East Melbourne, Vic: RACGP, 2021.)
Pravda 05.02.2022 Covidový zápal pľúc? Pri rozhodovaní, či do nemocnice, pomôže aplikácia MEDasistent UN Martin, informácia z dennej tlače).
Gajdošík J.: Kartotéka VLD – základná dokumentácia o pacientovi – večne živý problém? Via pract., 2017, 14(6): xx–xx).
Chorin E, Padegimas A, Havakuk O, et al. Assessment of Respiratory Distress by the Roth Score. Clin
Cardiol. 2016;39(11):636–639. doi:10.1002/clc.22586).
Seuren LM, Wherton J, Greenhalgh T, Cameron D, A’Court C, Shaw SE. Physical examinations via video for patients with heart failure: qualitative study using conversation analysis. J Med Internet Res 2020;22:e16694. doi:10.2196/16694. pmid:32130133).
Donaghy E, Atherton H, Hammersley V, McNeilly H, Bikker A, Robbins L, John Campbell J, McKinstry B: Acceptability, benefits, and challenges of video consulting: a qualitative study in primary care. British Journal of General Practice 2019; 69 (686): e586-e594. DOI:https://doi.org/10.3399/bjgp19X704141)
Gajdošík J., Kačinec J., Lehoťák.: Konziliárne vyšetrenia v práci všeobecného lekára. Lekársky
obzor, XXXIV – 1985 r., č. 34 s. 531–537). 13. PANDEMIE INFEKCE COVID-19 A PRIMÁRNÍ PÉČE 2020. Doporučené diagnostické a terapeutické postupy pro všeobecné praktické lékaře. Centrum doporučených postupů pro praktické lékaře Společnost Všeobecného Lékařství ČLS JEP, Sokolská 31, Praha 2.