Klimatická kríza je aj krízou zdravia -

Každoročne si 7. apríla pripomíname Svetový deň zdravia. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pri tejto príležitosti upozorňuje, že kríza klímy má dopad aj na naše zdravie. Heslo tohtoročného Svetového dňa zdravia bolo: „Naša planéta, naše zdravie“. Odhaduje sa, že environmentálne príčiny ročne pripravia o život 13 miliónov ľudí na svete.

Drvivý dopad znečisteného ovzdušia na zdravie
Nadmerné znečistenie ovzdušia a zmena klímy môžu mať z hľadiska zdravia nepriaznivé akútne a chronické následky, najmä na citlivé populačné skupiny, akými sú deti, seniori či ľudia chronicky chorí na respiračné a srdcovo-cievne ochorenia. Akútne následky znečisteného ovzdušia sa môžu prejavovať dráždením očí, hrdla, horných aj dolných dýchacích ciest. Ľudia s astmou trpia v dôsledku znečisteného vzduchu záchvatmi, pričom sa im súčasne zvyšuje spotreba liekov, a podobne ako chronicky chorým s ostatnými respiračnými a tiež srdcovo-cievnymi chorobami, im hrozí vyššie riziko hospitalizácie. Dráždenie dýchacích ciest vedie k prekrveniu slizníc horných dýchacích ciest, čím sa zvyšuje riziko ich kolonizácie baktériami a vírusmi, rovnako ako aj vznik infekčných ochorení dýchacích ciest, napr. chrípky.

Zmena klímy a znečistenie majú vplyv na fyzické zdravie ľudí aj z dlhodobého hľadiska v podobne chronických následkov predovšetkým pri dlhodobej či až celoživotnej expozícii. Môžu sa prejaviť zdravotnými ťažkosťami spojenými so srdcovo-cievnymi a chronickými respiračnými ochoreniami a skrátením strednej dĺžky života. Znečistené ovzdušie nemá vplyv len na dýchací systém a srdce, ale napríklad aj na mozog a kognitívne funkcie, či pankreas (predpokladá sa súvis s rozvojom cukrovky 2. typu). Pokiaľ však ide o pľúca – „odnesú“ si to najviac. Znečistené ovzdušie ovplyvňuje normálny vývoj pľúc detí, môže mať vplyv na pokles funkcií pľúc, stojí tiež za vznikom astmy a ďalších pľúcnych ochorení vrátane CHOCHP a rakoviny.

Najväčším zdrojom znečistenia je vykurovanie tuhým palivom
„Na Slovensku sa znečisťuje vzduch najmä prachovými časticami. Čím sú menšie, tým hlbšie prenikajú do dýchacej sústavy,” hovorí doc. MUDr. Kvetoslava Koppová, PhD. z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici, odbor Hygiena životného prostredia a zdravia.

Rizikové sú zvýšené koncentrácie inhalovateľných prachových častíc, ktoré sa takto dostávajú až do dolných častí dýchacích ciest a sú nosičmi ďalších znečisťujúcich látok, ako sú oxidy dusíka, oxid siričitý, polycyklické aromatické uhľovodíky, ťažké kovy.

„Najvýznamnejším zdrojom emisií prachových častíc je vykurovanie domácností tuhým palivom, vysoké koncentrácie môžu byť namerané pri frekventovaných cestných úsekoch a parkoviskách, lokálne sa môže prejaviť vplyv veľkých priemyselných zdrojov,” vysvetľuje docentka Koppová.

Vykurovanie tuhým palivom je závažným problémom, ktorý často komplikujú nepriaznivé rozptylové podmienky s častým výskytom teplotných inverzií v horských údoliach. Najvyššie koncentrácie prachových častíc sa vyskytujú v chladnom období roka. Aktuálny stav ovzdušia, ako aj výsledky dlhodobých meraní znečistenia ovzdušia vykonáva SHMÚ. Index kvality ovzdušia podľa lokalít meracích staníc si môžete skontrolovať na www.shmu.sk.

Ako znižovať dopady znečisteného ovzdušia na zdravie
K ochrane vlastného zdravia pred vplyvom znečisťujúcich látok z ovzdušia môžeme prispieť aj svojím správaním. Napríklad aj tým, že sa budeme viac hýbať a svojmu zdraviu tak prospejeme hneď dvakrát. Význam má, ak budeme viac využívať verejnú dopravu, chodiť pešo alebo dáme pred automobilom prednosť jazde na bicykli, budeme sa vyhýbať používaniu osobných automobilov v čase dopravnej špičky, alebo sa do práce odvezieme spolu so susedom.

Kvalite ovzdušia tiež prospeje, ak nebudeme spaľovať odpad a budeme kúriť napríklad dobre vysušeným drevom. „V prípade tzv. smogových situácií, ktoré vyhlasuje SHMÚ, kedy je ovzdušie znečistené najviac, sa treba vyvarovať aktivitám, ktoré zvyšujú znečistenie ovzdušia, ako je lepenie, brúsenie, natieranie, prípadne obmedziť vetranie vnútorných priestorov aj pohyb a fyzickú aktivitu vonku,“ povedala docentka Koppová.

O kvalitu ovzdušia by sme sa mali zaujímať aj v prípade, že si chceme zašportovať. Výber miesta pre šport je dôležitý, keďže pri intenzívnej telesnej aktivite sa výrazne zvyšuje a prehlbuje ventilácia a objem vdychovaného vzduchu, a tým aj príjem znečisťujúcich látok z ovzdušia. Ak sa rozhodneme pre behanie či bicyklovanie, mali by sme pred rušnými cestami dať prednosť radšej parkom, lesom či voľnej prírode.

„Ľudia by si mali pre športové aktivity vyberať miesta s priaznivým rozptylom znečisťujúcich látok, ďalej od frekventovaných ciest, v dobre prevetrávaných lokalitách. Z hľadiska rozptylových podmienok sú pre šport menej vhodné miesta v hustej zástavbe, a tam, kde sa vykuruje uhlím či drevom, v údoliach, blízko frekventovaných ciest,“ uviedla docentka Koppová.

Bez rizika znečistenia nie je ani vnútorné ovzdušie budov
Podľa WHO je vo vyspelých krajinách z hľadiska škodlivín v ovzduší stále na poprednom mieste tabakový dym, či už z aktívneho alebo pasívneho fajčenia. Kvalitu vnútorného ovzdušia budov ovplyvňuje tiež spaľovanie v krboch či spaľovanie plynu pri varení. „Kvalitu ovzdušia vo vnútri budov možno zvyšovať dostatočným vetraním a zásadným, ideálne úplným, obmedzením fajčenia, keďže vnútri trávime viac ako 80 % svojho času,” odporúča MUDr. Martin Kapasný, PhD., MPH, riaditeľ RÚVZ Žilina.

Dominový efekt: klimatická kríza, potraviny a infekčné ochorenia
Svetová zdravotnícka organizácia v súvislosti so Svetovým dňom zdravia pripomína, že zmena klímy má vážne dôsledky, pričom sa zároveň spustí dominový efekt ďalších negatívnych dopadov na ľudskú populáciu a tiež životné prostredie. WHO upozorňuje, že faktory, ako zmena zrážok, zvýšenie extrémnych výkyvov počasia a nárast priemernej ročnej teploty ovplyvňujú výskyt a množenie baktérií, vírusov, parazitov, škodlivých rias, húb a ich prenášačov, ako aj priebeh ochorení prenášaných potravinami a riziko toxickej kontaminácie.

Extrémne prejavy počasia v spojení so zvýšeným náporom škodcov môžu spôsobovať nárast chemických rezíduí esticídov a veterinárnych liekov v rastlinných a živočíšnych produktoch. Riziko vzniku nových ochorení prenosných zo zvierat na ľudí, zmeny v prežívaní patogénov a zmeny týkajúce sa chorôb prenášaných vektormi a parazitmi v populácii zvierat si môžu vyžiadať zvýšené používanie veterinárnych liekov, a tým aj zvýšenie obsahu ich rezíduí v potravinách živočíšneho pôvodu, čo predstavuje akútne a chronické riziká pre ľudské zdravie a tiež nárast odolnosti voči antibiotickej liečbe proti ľudským a zvieracím patogénom.

Rizikové faktory a choroby súvisiace s klímou budú podľa WHO patriť k najväčším prispievateľom globálneho zaťaženia chorobami a úmrtnosťou súvisiacou s potravinami vrátane podvýživy, prenosných, neprenosných a hnačkových chorôb a chorôb prenášaných vektormi (napr. komármi, kliešťami, blchami, roztočmi).

Vplyv zmeny klímy nebude v rôznych potravinových systémoch rovnomerný. V niektorých regiónoch sa očakáva zvýšenie produkcie potravín, vo všeobecnosti sa však predpokladá, že odhadovaná zmena klímy bude mať negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť, napríklad aj v súvislosti s aplikáciou pesticídov, najmä v znevýhodnených krajinách s nízkymi a strednými príjmami. Efekt zmeny klímy na potravinovú bezpečnosť a následne na výživu súvisia s účinkami na bezpečnosť potravín a verejné zdravie, a musia sa preto posudzovať spoločne.

Zmena klímy zvyšuje frekvenciu a závažnosť extrémnych poveternostných udalostí, čo má vplyv na potravinovú bezpečnosť. Tam, kde je zásobovanie potravinami neisté, majú ľudia tendenciu prechádzať na menej zdravú stravu a konzumovať viac „nebezpečných potravín“, ktoré predstavujú zdravotné riziko a prispievajú k zvýšenej podvýžive.

Niekoľko faktov o klimatickej zmene
Klimatická zmena je najväčšou hrozbou ľudstva. Dopady zmeny klímy už v súčasnosti poškodzujú zdravie prostredníctvom znečistenia vzduchu, šírením infekčných ochorení, extrémnym počasím, stratou obydlia, zvyšujú neistotu dostupnosti potravín a tlak na mentálne zdravie. Každý rok si environmentálne faktory vyžiadajú životy približne 13 miliónov ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že viac ako 90 % ľudí dýcha znečistený vzduch, z väčšej časti vplyvom spaľovania fosílnych palív, čo navyše poháňa zmenu klímy. V roku 2018 ovzdušie znečistené fosílnymi palivami spôsobilo zdravotné a ekonomické škody za 2,9 bilióna amerických dolárov, približne osem miliárd dolárov denne.

Doprava pritom produkuje približne 20 % všetkých uhlíkových emisií. Alternatívy ako chôdza alebo bicykel sú ekologické a zároveň prinášajú aj ďalšie zásadné zdravotné benefity, ako napríklad zníženie rizika mnohých chronických ochorení a zlepšenie duševného zdravia.

Systémy produkcie, balenia a distribúcie potravín generujú tretinu emisií skleníkových plynov. Udržateľná produkcia by zmiernila dopady na klímu a podporila by výživnejšiu stravu, čo by mohlo zabrániť takmer 11 miliónom predčasných úmrtí ročne. Zdravotnícke systémy sú hlavnou líniou obrany populácie, ktorá čelí ohrozeniam zdravia spôsobených aj zmenou klímy. Štáty musia ochraňovať zdravie a vyhnúť sa prehlbujúcim sa rozdielom v dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

Väčšina krajín označuje zdravie za prioritnú oblasť zraniteľnú klimatickou zmenou. Napriek tomu pretrváva problém nedostatočného financovania. Menej ako 2 % finančných zdrojov určených na boj s klimatickou zmenou smeruje na projekty súvisiace so zdravím. Zdravá spoločnosť potrebuje dobre fungujúce ekosystémy, ktoré poskytujú čistý vzduch, pitnú vodu, lieky a dostupné potraviny. To pomáha brániť nárastu ochorení a stabilizovať klímu. No strata biodiverzity postupuje rekordne rýchlo, ovplyvňuje zdravie ľudí na celom svete a zvyšuje risk šírenia infekčných ochorení.

Jana Matisová

Zdroj: ÚVZ SR

Lekárske noviny apríl/2022

Foto: Freepik