Svetový den bez tabaku – je smrteľný v každej podobe -

Posledný májový deň vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) za Svetový deň bez tabaku (World No Tobacco Day), ktorého zmyslom je zlepšiť povedomie a informovanosť o nepriaznivých zdravotných následkoch fajčenia v mladom veku, podporiť aktivity a chrániť deti a mládež pred aktívnym i pasívnym fajčením. Tohtoročným heslom dňa je: Tabak – smrteľný v každej podobe.

Nepriaznivé účinky fajčenia sú známe desiatky rokov, no napriek tomu je stále rozšíreným zlozvykom a vedie nielen k vzniku závažných ochorení, ale býva aj príčinou predčasných úmrtí. Každý rok zomrie 3,5 milióna ľudí, pričom k väčšine úmrtí, súvisiacich s tabakom, dochádza v krajinách s intenzívnym marketingom tabakového priemyslu a ak bude trend fajčenia pokračovať, o tri roky tento počet vzrastie dvojnásobne. Každý rok navyše zomiera 65 tisíc detí na choroby súvisiace s pasívnym fajčením. WHO zverejnilo vedecký materiál poukazujúci na fakt, že fajčiari sú vystavení vyššiemu riziku vzniku zdravotných ťažkostí a v súvislosti s pandémiou Covid-19 sa ukázalo, že toto ochorenie fajčiari prekonávali ťažšie.

Závislosť spôsobujúca mnohé problémy
Tabakizmus je dnes najrozšírenejšou toxikomániou, prirovnávanou k novodobej pandémii. Cigareta je zdravotným, psychickým, biochemickým i sociálno-kultúrnym problémom a tabakizmus najsilnejšou závislosťou. Výskumy potvrdzujú, že dokonca silnejšou ako návyk na heroín, kokaín alebo na alkohol. Fajčenie je rizikovým faktorom, spôsobujúcim predčasnú smrť pri desiatkach ochorení, a to predovšetkým onkologických, srdcovo-cievnych, chorôb tráviaceho traktu, ústnej dutiny a ďalších. Fajčenie spôsobuje aj ekonomické a sociálne problémy. Fajčiari spôsobujú dvakrát toľko nehôd ako nefajčiari, napríklad požiare, fajčiarske prestávky zasa znižujú ich pracovnú aktivitu.

Hospodárske následky fajčenia vyplývajú z väčšej absencie fajčiarov na pracovisku (pre choroby, súvisiace s fajčením) a so znížením pracovnej výkonnosti. Fajčenie prispieva k predčasnému starnutiu a skoršiemu skončeniu produktívneho veku. Náklady na zdravotnú starostlivosť o takých pacientov mnohonásobne prevyšujú príjmy štátu z predaja tabaku a tabakových výrobkov. Fajčiarsky dym, ktorý vzniká horením cigarety, je zmesou chemických škodlivín, z ktorých sa týmto procesom stávajú karcinogény. Tabak je nebezpečný aj pre nefajčiarov – sekundárny dym takisto obsahuje
zdraviu škodlivé látky – nikotín, decht i oxid uhoľnatý.

Ak sa chceme podieľať na boji o vlastné zdravie, je dôležité uvedomiť si zhubné pôsobenie škodlivín tabaku na zdravie:
• podľa odborníkov už dvadsať minút po dofajčení poslednej cigarety sa tlak krvi i pulz vrátia k normálnym hodnotám a človek sa cíti lepšie,
• po ôsmich hodinách hladina CO v krvi klesne na normálnu úroveň a vráti sa normálna hladina kyslíka,
• po 24 hodinách sa znižuje pravdepodobnosť infarktu,
• po 48 hodinách sa zlepšuje chuť a čuch,
• po dvoch týždňoch sa zlepšuje krvný obeh a funkcia pľúc sa zlepší až o 30 %,
• po jednom až deviatich mesiacoch ustúpi kašeľ, únava, dýchavičnosť, uvoľnia sa dutiny, pľúca sa vyčistia,
• po desiatich rokoch nefajčenia je riziko rakoviny u fajčiarov a nefajčiarov približne rovnaké.

Najčastejšie ochorenia súvisiace s fajčením
Fajčenie je chronicky pôsobiaca škodlivina, ktorej ireverzibilné následky sa prejavujú až po dlhodobej expozícii fajčiara. Podľa WHO je fajčenie zodpovedné za vznik predovšetkým týchto skupín ochorení:
o 30 % nádorových ochorení s najvýznamnejším podielom rakoviny pľúc, ale aj nádorových chorôb úst, hrtana, pažeráka, žalúdka, hrubého čreva, konečníka, pečene, močového mechúra a dokonca aj prsníka, maternice a penisu,
o 20 % kardiovaskulárnych ochorení – ischemickej choroby srdca, aterosklerózy a ischémie ciev dolných končatín,
o 75 % chronickej bronchitídy, ktorá môže vyústiť do chronickej obštrukčnej choroby pľúc a emfyzému.

Dokázateľnú súvislosť má fajčenie s výskytom mozgovo-cievnych ochorení, komplikácií v tehotenstve a pri pôrode i nepriaznivý účinok na dieťa a novorodeneckú úmrtnosť. Úskalia má aj pasívne fajčenie. Riziko vdychovania environmentálneho tabakového dymu spočíva v tom, že zatiaľ čo fajčiar vdychuje častice vznikajúce pri spaľovaní tabaku cez filter, pasívny fajčiar vdychuje vedľajší prúd dymu bez filtra. V tabakovom dyme je okolo 4000 chemických látok a 43 karcinómov, pričom pasívny fajčiar vdychuje okolo 400 chemických látok.

Prevencia a jej účinnosť
Prevenciu je potrebné chápať ako aktivitu vedúcu k posilneniu a ochrane zdravia a výchove k zdravému spôsobu života. Primárna prevencia závislostí je zameraná na udržanie a podporu zdravia jedinca i spoločnosti. Je to vlastne práca so zdravou populáciou a jej motivácia k plnohodnotnému životu, ktorý oni sami dokážu ovplyvňovať. Práve u zdravej populácie – nefajčiarov môžeme výrazne ovplyvniť mechanizmy vzniku a vývoja závislostí. Sekundárna prevencia je orientovaná na pomoc už existujúceho nebezpečenstva závislosti. Je to snaha rozpoznať symptómy závislosti a čo najrýchlejšie obmedziť a zmierniť následné škody v osobnej a sociálnej oblasti pri užívaní návykovej látky.

Ide o programy, ovplyvňujúce správanie sa; cieľom je zmeniť získané systémy závislosti a dosiahnuť stav zdravia, ktoré je chápané ako výsledok vlastného pričinenia. Terciálna prevencia zahŕňa opatrenia, zabraňujúce návratu závislosti. Podporuje výsledky liečby a postupné odstraňovanie následkov. Procesy, získané počas terapie, je nutné v reálnom živote rodiny, zamestnaní či voľnom čase neustále trénovať a upevňovať. Ide o podporu vytvárania nového hodnotového systému, vytvorenie aktívneho spôsobu života a sociálnej zodpovednosti. Prioritou je primárna prevencia s orientáciou na deti a mládež. U mládeže je nutnosť všetky preventívne, poradenské a liečebné opatrenia vytvoriť ako nízkoprahové a v komunikácii bezbariérové. Klientovi by mala byť dostupná psychologicky, ale i finančne a miestne.

Deti sa o cigaretách dozvedajú už v ranom veku. Tri zo štyroch detí vedia, čo sú cigarety už pred dosiahnutím piateho roku veku bez závislostí od toho, či jeho rodičia fajčia alebo nie. Výskum ukázal, že existujú tri kritické obdobia pre fajčenie u mladých ľudí – vo veku 9–10 rokov vyvstáva túžba začať fajčiť, vo veku 12–13 rokov začína pravidelné fajčenie a vo veku 15–16 rokov sa objavuje pocit, že s fajčením by bolo dobré prestať. Závislosť u mladých ľudí pritom začína rýchlejšie ako u dospelých. Vyše 80 % dospelých fajčiarov začalo s fajčením v detstve alebo v puberte. Dôvody, prečo mladí ľudia s fajčením začínajú, sú rôzne – ide o pocit byť nezávislý, preto, lebo fajčia ich vzory populárnych osobností alebo priatelia, prípadne ide o rebéliu voči zákazu rodičov.

Aj na Slovensku viac fajčia muži
Fajčeniu vo svete podľahla až tretina populácie staršej ako 15 rokov, pričom celosvetovo je to 47 % mužov a 12 % žien. Ale pozor, tieto pomery sa líšia v rôznych častiach sveta – na Slovensku fajčí takisto okolo tretiny populácie, 43 % mužov a 26 % žien. Dospelý u nás vyfajčí ročne priemerne 2360 kusov cigariet, pričom u polovice populácie je to viac ako 10 cigariet denne. Žiaľ, fajčenie má u nás napriek dostupným informáciám o jeho škodlivosti stále vzostupnú krivku.

Sú elektronické cigarety menšie zlo?
Podľa niektorých názorov sú elektronické cigarety menšie zlo a zdravšia alternatíva fajčenia, ale je to tak skutočne? Sú na trhu príliš krátko na to, aby vedci vedeli vyhodnotiť dlhodobé účinky nikotínu a vonných i chuťových látok, obsiahnutých vo vaporizéri. Tento odparovací prístroj vytvára jemnú paru, ktorá vzniká zahriatím kvapalnej náplne – likvidu. Ak obsahuje nikotín, má podobný účinok ako klasická cigareta. V USA je povolených 5 % tejto látky, v Európskej únii je prípustná hranica oveľa nižšia. Nikotín za pár sekúnd prenikne do mozgu, kde okrem iného podnecuje tvorbu dopamínu, ale i závislosť. Vaporizér však nemusí obsahovať nikotín, problémom však sú rôzne vonné esencie a látky, pôsobiace na chuťové vnemy. Elektronické cigarety preto vôbec nemusia byť menej nebezpečné ako bežné cigarety. Využívame ich však pomerne krátko, takže dnes nemôžeme hovoriť o ich účinkoch na zdravie ani o tom, čo spôsobia fajčiarom za dvadsať rokov.

Zákaz fajčenia na verejných miestach
V posledných rokoch prijala väčšina krajín Európskej únie právne normy, ktoré regulujú fajčenie v reštauráciách či baroch, pričom Veľká Británia a Írsko prijalo dokonca úplný zákaz fajčenia v týchto priestoroch. Väčšina ľudí to prijala pozitívne, dokonca aj fajčiari. Regulácia znamenala stavebné úpravy priestorov v týchto zariadeniach, oddelenie časti pre fajčiarov od časti pre nefajčiarov.

Prestať fajčiť má zmysel
Nepriaznivé účinky fajčenia sú všeobecne známe už dlhé roky, či už ide o zdravotný stav alebo ekonomický dopad pre fajčiara i spoločnosť. Na rozdiel od iných spotrebných výrobkov, ktoré si človek kupuje pre úžitok a radosť, tie tabakové svojmu spotrebiteľovi v konečnom dôsledku môžu priniesť utrpenie či predčasné úmrtie. Presné riziká pri kúpe cigariet človek nevie vyhodnotiť a podceňuje neskorší vznik následkov dlhodobého fajčenia. Až viac ako 70 % fajčiarov si postupne želá prestať fajčiť, ale svoju závislosť nedokážu jednoducho prekonať a cigarety si musia kupovať.

Náklady na fajčenie pritom okrem samotných fajčiarov znášajú aj nefajčiari; ide o náklady na zdravotnú starostlivosť, liečbu i predčasnú invaliditu, znečistené prostredie. Vo vyspelých krajinách náklady na zdravotnú starostlivosť v súvislosti s následkami fajčenia tvoria okolo 6 až 15 % ročných výdavkov. Existuje veľa denných fajčiarov, závislých na nikotíne, ktorí vďaka silnej motivácii s fajčením skoncovali. Nie je to nebezpečné, iba veľmi nepríjemné. Prestať fajčiť má zmysel v každom štádiu, aj keď fajčiar už ochorie. Cieľom preventívnych aktivít je najmä predchádzanie záujmu o fajčenie, ale aj hľadanie možnosti ovplyvnenia postojov k tejto závislosti. Aj aktivity Svetového dňa bez tabaku sa o to každoročne snažia.

jps

Lekárske noviny máj/2022

Foto: Freepik