Veľká príležitosť pre slovenské zdravotníctvo -

Programové vyhlásenie vlády 2020 bolo v kapitole zdravotníctvo ambiciózne, a to ešte prišla pandémia nepoznaných rozmerov. Európska komisia však na ňu zareagovala enormnou finančnou injekciou pod názvom Plán obnovy a odolnosti (POO). A tak sa mnohé vízie mohli aj uskutočniť. Bolo správne, že sa od prvých dní na ministerstve začali pripravovať potrebné reformy a neriešil sa iba nový koronavírus. Predchádzala tomu štvorročná príprava, a preto boli reformné tímy rýchlo postavené, súčasťou viacerých z nich boli aj odborníci zo zahraničia.

Riešili sme najmä nasledovné oblasti:

Optimalizáciu siete nemocníc, reformu prípravy investičných projektov v zdravotníctve, centralizáciu riadenia najväčších štátnych nemocníc, optimalizáciu siete akútnej zdravotnej starostlivosti a novú definíciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, reformu poskytovania všeobecnej starostlivosti o dospelých, deti a dorast.
V oblasti duševného zdravia sme odštartovali koordinovanú, medzirezortnú spoluprácu a reguláciu, rozvoj akútne poddimenzovaných kapacitných oblastí v starostlivosti o duševné zdravie a modernizáciu diagnostických metód a liečebných postupov.
Tretí dôraz bol upriamený na reformu dlhodobej starostlivosti. Riešili sme preto integráciu a financovanie dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti, posudzovanie potrieb starostlivosti, konsolidáciu dohľadu nad sociálnou starostlivosťou a zabezpečenie potrebnej infraštruktúry.

K tomu sme ešte odštartovali prípravu vzniku HTA agentúry (Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, NIHO) a reformu liekovej politiky. Vďaka našej pripravenosti sme mohli koncom roka 2020 konštatovať, že ministerstvo zdravotníctva sa stalo jedným z víťazov slovenského plánu obnovy. Zo 6-miliardového balíka pre Slovensko sa nám pre naše reformy podarilo odkrojiť takmer 1,5 miliardy. S Európskou komisiou sme vyjednali pre komponent 11–1,1 miliardy na podporu otvárania nových ambulancií primárnej starostlivosti v nedostatkových oblastiach, novú sieť nemocníc, najmä na výstavbu, rekonštrukcie a vybavenie, digitalizáciu v zdravotníctve, výstavbu a obnovu staníc záchrannej zdravotnej služby a obnovu vozového parku záchrannej zdravotnej služby.

Ďalších 100 miliónov eur malo ísť do komponentu 12 – reformy duševného zdravia, na projektové riadenie a projektovú prípravu investícií, výstavbu dvoch detenčných ústavov, vybudovanie psychosociálnych centier, doplnenie siete psychiatrických stacionárov, vybudovanie špecializovaných centier pre poruchy autistického spektra, zriadenie fondu psycho-diagnostických metód, na humanizáciu psychiatrických oddelení v ústavnej starostlivosti a na vzdelávanie odborníkov v rezorte zdravotníctva.

Pre komponent 13, ktorý sme nazvali Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť, a ktorý má v gescii rezort zdravotníctva v spolupráci s rezortom práce a sociálnych vecí, nám alokovali ďalších 250 miliónov eur. Ešte na jeseň 2020 som zriadil medzirezortnú platformu Radu vlády pre duševné zdravie a v marci 2021 som poslal do medzirezortného pripomienkového konania nový zákon o zriadení slovenskej HTA agentúry, v septembri ho schválil aj parlament. Ako prvý vládny reformný zákon z plánu obnovy prešiel v parlamente zákon, ktorý zadefinoval optimálnu sieť nemocníc. Ministerstvo zdravotníctva tým splnilo dôležitý míľnik pre čerpanie financií z POO. Žiaľ, výrazným spôsobom v roku 2021 meškalo založenie Zdravotníckej implementačnej agentúry (ZIA), ktorá má mať na starosti prípravy investičných projektov v zdravotníctve, nielen pre plán obnovy, ale aj ich strategické plánovanie do ďalších rokov.

Po intervencii Úradu vlády sa ju však začiatkom tohto roka podarilo rozbehnúť a v súčasnosti sa vyhodnocujú všetky zozbierané dáta tak, aby sa z plánu obnovy podarilo postaviť aj nové nemocnice. Rok sa síce stratil a projekty nie sú pripravené, je tu však možnosť získať hotové projekty, upraviť ich a nové nemocnice postaviť na vysporiadaných pozemkoch v areáloch existujúcich nemocníc. Plán obnovy a odolnosti bol nastavený a vynegociovaný tak, aby sa z neho rozostavala koncová univerzitná nemocnica v Bratislave a univerzitná nemocnica v Martine. Tvorcovia plánu obnovy si uvedomovali, že je tu pre Slovensko historická príležitosť postaviť z plánu obnovy moderné koncové nemocnice, ktoré sú nesmierne potrebné pre výučbu zdravotníckych profesionálov, zvyšujú pravdepodobnosť ich udržania na Slovensku a slúžia každému občanovi našej krajiny v prípade, že sa dostane do vážnych zdravotných problémov.

Žiaľ, projekt martinskej nemocnice v súčasnosti nie je pripravený tak, aby sa nemocnica dala do 30. 6. 2026 zo zdrojov POO postaviť. Alternatívou je preto postaviť dve nové komplexné nemocnice. Podľa ZIA je to možné stihnúť v areáloch nemocníc v Trnave a v Prešove. Projekt martinskej nemocnice odporúčam začať stavať zo zdrojov štátneho rozpočtu. Zvyšné financie budú k dispozícii na rekonštrukcie existujúcich nemocníc. Súčasný minister zdravotníctva navrhuje alternatívne využitie týchto zdrojov na odkúpenie nemocnice Penty – Bory a prostredníctvom tejto finančnej skupiny výstavbu menších regionálnych nemocníc v Humennom a v Rimavskej Sobote. Z môjho pohľadu by to bol asi najhorší variant využitia týchto zdrojov. Lepšie je totiž postaviť novú nemocnicu ako preplatiť už postavenú. Tiež si treba uvedomiť, že regionálne nemocnice doteraz úspešne využívali eurofondy a možnosť využiť ich bude aj v ďalšom programovom období.

Koncová univerzitná nemocnica v Bratislave, či iné zadlžené štátne koncové nemocnice, sa o túto pomoc, žiaľ, uchádzať nemohli a ani nebudú môcť. Reforma duševného zdravia a komponent 12 bol jedným z najlepšie pripravených komponentov plánu obnovy a slúžil ako vzorovo vypracovaná kapitola aj pre iné ministerstvá. Avšak ľudia, ktorí na ňom pracovali, už na ministerstve nie sú a implementácia plánu a príprava výziev preto na niekoľko mesiacov úplne zastala. V súčasnosti sa podľa mojich informácii pracuje na príprave druhého detenčného ústavu a dvoch zo šiestich výziev.

Dobrou správou je, že zákony o reforme liekovej politiky a dlhodobej zdravotnej starostlivosti už dorazili do národnej rady, ich schválenie sa predpokladá na júnovej schôdzi parlamentu. Problémy dlhodobej zdravotnej starostlivosti v intenciách slovenského zdravotníctva sú známe. V systéme sa nám miešajú tri skupiny pacientov. Tí, ktorí sa môžu medicínskymi intervenciami vrátiť do života a byť sebestační v aktivitách bežného života. Tí potrebujú reformu následnej zdravotnej starostlivosti. Druhú skupinu tvoria tí, ktorí majú dlhodobé ochorenia, medicínskymi intervenciami sa nedokážu vrátiť k sebestačnosti v aktivitách denného života, potrebujú ošetrovateľskú starostlivosť a častokrát medicínsku intervenciu. Tí si vyžadujú reformu dlhodobej ošetrovateľskej starostlivosti. V poslednej skupine sú pacienti, ktorí majú nevyliečiteľné ochorenie, závažné príznaky a smrť je relevantným vyústením klinickej situácie. Vyžadujú dostupnú paliatívnu starostlivosť.

Prvé dve skupiny sú súčasťou dlhodobej zdravotnej starostlivosti, tretia skupina je samostatná zdravotná starostlivosť – paliatívna zdravotná starostlivosť. Dôsledkom miešania týchto skupín pacientov je to, že sa pacientom nedostáva adekvátnej starostlivosti, často sa utilizujú akútne lôžka, generujú sa opakované návštevy na centrálnych príjmoch a opakované hospitalizácie na akútnych oddeleniach. Cieľom reforiem je dôraz na to, aby osoba s potrebou dlhodobej alebo paliatívnej starostlivosti bola čo najdlhšie vo svojom prirodzenom prostredí. Preto v pláne obnovy podporujeme terénnu zdravotnú starostlivosť o osoby s potrebou dlhodobej alebo paliatívnej starostlivosti (ADOS a mobilný hospic) a ďalšiu podporu dlhodobej a paliatívnej starostlivosti na zrekonštruovaných lôžkach v ústavnej zdravotnej starostlivosti (tri hospice – 180 lôžok, paliatívny program na paliatívnych oddeleniach v nemocniciach – 100 lôžok, dlhodobá zdravotná starostlivosť, lôžka následnej starostlivosti – 680 lôžok).

Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) z Úradu vlády SR vníma na ministerstve zdravotníctva omeškania a viaceré problémy pri implementácii plánu obnovy, čo viedlo k zvýšenému dohľadu NIKA nad týmto rezortom. Predseda vlády opakovane vyzýval ministra Lengvarského, aby výrazným spôsobom urýchlil práce na projektoch z plánu obnovy. Na druhej strane však kritikom odkazuje, že maľujú čerta na stenu. Tak dúfajme, že nakoniec sa všetky plány podarí úspešne splniť. Inak rezortu hrozí odobratie financií a ich použitie pre lepšie pripravené projekty z iných rezortov.

MUDr. Marek Krajčí

Lekárske noviny máj/2022

Foto: MZ SR