Prof. Schusterová: Byt’ lekárom je poslanie, ktoré prichádza až so skúsenost’ami -

Rozhovor s profesorkou MUDr. Ingrid Schusterovou, PhD., primárkou Oddelenia funkčnej diagnostiky VÚSCH Košice

Alma mater Ingrid Schusterovej je Lekárska fakulta UP JŠ v Košiciach, pričom po skončení štúdia absolvovala špecializačné skúšky v odbore interné lekárstvo, pediatria, echokardiografia, kardiológia. V roku 2004 získala vedecko-akademickú hodnosť PhD. v odbore pediatria, o štyri roky neskôr jej bol udelený titul docent v odbore
vnútorné choroby a v roku 2018 bola menovaná za vysokoškolskú profesorku v odbore vnútorné choroby.

Čo vás viedlo k štúdiu medicíny? Vašou profesijnou kariérousa tiahnu pediatria a vnútorné lekárstvo – bola to náhoda alebo zámer?
Keďže moja mamka desiatky rokov pracovala ako diétna sestra v košickej Detskej nemocnici, mala som k problematike zdravotníctva vždy blízko a špeciálne k pediatrii. Mali sme taký sen, že raz budeme obe pracovať spolu v nemocnici – ale k tomu žiaľ nedošlo… Hneď po skončení štúdia som absolvovala niekoľkomesačnú stáž v Kanade na internom oddelení a po návrate som si povedala, že chcem byť pediatrička a vezmem prvé voľné miesto, ktoré bude k dispozícii – takže som začala na Detskom lôžkovom oddelení gelnickej nemocnice ako sekundárna lekárka a ako samostatne pracujúca lekárka na detskej ambulancii prvého kontaktu, neskôr v rovnakej pozícii v Nemocnici s poliklinikou Moldava nad Bodvou.

Každodenné dochádzanie bolo ale náročné a keď sa mi naskytla možnosť získať prácu v Košiciach, prišla som do Železničnej nemocnice s poliklinikou na interné oddelenie a JIS ako sekundárna lekárka. Lákala ma na tom vidina perspektívy, v nemocnici sa malo otvoriť novorodenecké oddelenie, ale k tomu nedošlo, a tak som urobila atestáciu v odbore interné lekárstvo. Po absolvovaní polročnej stáže v Kanade, kde som pracovala na výskume v oblasti kardiológie, som sa predsa len dostala do Detskej nemocnice a myslela som si, že už pri pediatrii zostanem. Ibaže okolnosti sa vyvinuli tak, že som cítila potrebu budovať si svoju kariéru bez všadeprítomného a obťažujúceho záujmu médií (v tom čase sa jej otec stal prezidentom SR, pozn. autora), a tak som sa ocitla na kardiologickom oddelení II. Internej kliniky viedenskej Všeobecnej nemocnice – a to bola samozrejme práca s dospelými pacientmi, takže som sa preorientovala týmto smerom. V roku 2004 som nastúpila do košického Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb ako lekárka Kliniky cievnej chirurgie a v súčasnosti som primárkou Oddelenia funkčnej diagnostiky I. Kardiologickej kliniky.

Môžete nám predstaviť vaše pracovisko, aké výkony sa tu realizujú?
Na oddelení funkčnej diagnostiky sa vykonávajú neinvazívne vyšetrenia za účelom posúdenia štruktúry a funkcie srdca. Základnou a najčastejšie používanou metódou je echokardiografia, pričom pri transezofagiálnej echokardiografii ide o čiastočne invazívny výkon. Niektoré ochorenia vyžadujú zhodnotenie EKG a výkonnosti srdca pri záťaži a posúdenie jeho funkčnej rezervy. K bežne dostupným neinvazívnym metódam vykonávaným na pracovisku patria aj holterovské monitorovanie EKG a krvného tlaku. VÚSCH ako vysokošpecializované pracovisko, zamerané na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v oblasti srdcovocievnych ochorení, realizuje všetky štandardné i špičkové výkony, či už ide o operačnú liečbu, katetrizačnú liečbu, plastiky chlopní, invazívne výmeny chlopní – a všade tam je odborník – echista veľmi nápomocný, pričom na našom pracovisku sa ja zameriavam na kardiochirurgické výkony a ďalší kolegovia na invazívne výkony.

Je možné povedať, že sa v tejto starostlivosti o pacientov vyrovnávame špičkovým európskym pracoviskám, problém je azda len v limitácii výkonov, ktoré sú finančne náročné. Zručnosť sa získava s narastajúcim počtom zrealizovaných výkonov; boli by sme ešte lepší, keby tých výkonov bolo rádovo viac. Pokiaľ ide o technické vybavenie oddelenia, na základe mojich skúseností a pôsobení aj na zahraničných pracoviskách, môžem skonštatovať, že je porovnateľné – disponujeme modernými prístrojmi, 3D diagnostikou, softvérmi na vytváranie modelov a podobne. Neustále sa prinášajú nové metodiky a trendy, čo je pre našu prácu veľkým prínosom.

Stali ste sa nedávno aj certifikovaným pracoviskom pre echokardiografiu…
Echokardiografia ako certifikovaná pracovná činnosť je neinvazívna zobrazovacia metóda v kardiológii a zaoberá sa diagnostikou kardiovaskulárnych chorôb, ktoré vedú k porušeniu funkcie a morfológie srdca, jeho jednotlivých štruktúr (myokardu, srdcových chlopní, perikardu) a veľkých ciev, monitorovaním výkonov intervenčnej kardiológie a kardiochirurgie a konzervatívnej liečby v kardiológii. Po bratislavskom máme už aj v Košiciach rok certifikované pracovisko pre echokardiografiu, pričom som garantom certifikovanej pracovnej činnosti. Certifikačné štúdium nadväzuje na spoločný internistický kmeň, respektíve na špecializáciu v odbore vnútorné lekárstvo alebo kardiológia alebo angiológia. Odporúčaná dĺžka od bornej praxe certifikačného štúdia je 24 mesiacov na echokardiografickom pracovisku vrátane školiaceho pobytu na I. Kardiologickej klinike LF UPJŠ a VÚSCH v rozsahu štyroch týždňov.

Po skončení pandémie sa súčasťou nášho slovníka stal postcovidový syndróm. Stretávate sa aj na vašom pracovisku s prípadmi, ktoré pod neho spadajú?
Stretávame, pretože pacienti po prekonaní covidu dosť často vyhľadávajú pomoc kardiológa a to dokonca najmä mladší vo veku dvadsať či tridsať rokov. Objavuje sa u nich hlavne námahová i kľudová dušnosť a slabosť; ich časté
vyjadrenia sú: nič nevládzem, stále sa zadýcham. Aj keď majú výsledky vyšetrení v podstate v norme, badáme u nich hyperkoagulačné stavy, menšie embolizácie a skryté komplikácie. Imunitný systém pri tomto ochorení doslova dostáva zabrať, je oslabený. Pridávajú sa k tomu psychické záťaže, stres, u mnohých zo straty zamestnania, blízkeho člena rodiny, neistota z budúcnosti, teraz i prebiehajúca vojna, ekonomické problémy, to všetko môže viesť k oslabeniu imunity a tá hrá veľmi dôležitú úlohu.

Je už zrejmé, že ochorenie samotné spôsobuje psychické problémy, úzkosti, depresie. Uplynul však ešte pomerne krátky čas, stále sa o covide a postcovidových stavoch dozvedáme i nové veci a s pribúdajúcimi poznatkami či možnosťami diagnostiky a liečby celkom určite pokročíme aj v tejto oblasti a budeme vedieť pacientom účinnejšie
pomôcť.

Súčasťou vašej práce je tiež pedagogická činnosť, kardiologická klinika VÚSCH je výučbovou základňou pre pregraduálne a postgraduálne štúdium v odboroch kardiológia a vnútorné lekárstvo, pričom liečebno-preventívna starostlivosť a výučba prebieha na oddeleniach kardiológie, arytmológie a angiológie vrátane ich ambulantných priestorov (oddelenie funkčnej diagnostiky), JIS i invazívnych sálach. Ako vnímate túto oblasť vášho profesijného života?
Vždy mi to bolo blízke, dokonca som po skončení školy vážne uvažovala, že by som mohla byť učiteľka – a to hudby, keďže som hrala na klavír a to dokonca aj v symfonickom orchestri. Takže som k pedagogike inklinovala a práca s mladými ľuďmi, odovzdávanie skúseností, ich pohľad na veci ma obohacuje. Ovplyvňujú nás isté stereotypy, keď nám, kým sme boli mladí, starší prízvukovali: ja v tvojom veku… Ale myslím si, že tento prístup nie je správny, my sa musíme k tejto generácii priblížiť a rozprávať ich jazykom. Majú iný pohľad na svet, iný spôsob komunikácie aj vďaka moderným technológiám, ktoré sme my v ich veku nepoznali – dnes mladému človeku kniha nepovie nič, za to virtuálna realita áno. Preto je na nás, aby sme hľadali možnosti a formy výuky, ako mladých ľudí pri vzdelávaní upútať, získať si ich pozornosť.

Iná skutočnosť, ktorá mladých ľudí ovplyvňuje je, že zrejme pod vplyvom zrýchlenej doby chcú mať všetko ihneď. Nevedia si na nič počkať a v medicíne je potrebné niektoré veci pochopiť, nechať si ich uležať, vyšetriť veľa pacientov, a tak nabrať skúsenosti. Toto u mnohých študentov dnes absentuje. Nuž a napokon ide o formujúci sa vzťah k pacientom, ktorý by popri štúdiu mali získať. Pandemická doba obrala mnohých o čas, ktorý akoby sa teraz snažili dobehnúť. Rezervy majú aj pri komunikácii s pacientom a formálnych prejavoch; aj tu je naša úloha naučiť túto generáciu, ako má lekár pri pacientovi vystupovať – že sa má pozdraviť, predstaviť, že má byť upravený, pokojný, zdvorilý. Preto sa snažíme okrem odovzdávania skúseností a vedomostí vštepovať študentom, že lekár by mal byť osobnosť. Že mať na pacienta čas a komunikovať s ním je veľmi dôležité, aj keď to nie je finančne ocenené.

Zažili ste vo svojej kariére množstvo situácií, množstvo stretnutí s ľuďmi, množstvo životných príbehov. Čo je dnes pre vás vo vašej práci dôležité?
Človek s pribúdajúcim vekom vyhodnocuje, čo má rád a čo nie. Začnem tým, čo rada nemám a čo pôsobí ubíjajúco – je to veľa administratívy, neustále sa meniace pravidlá. V našej práci je potrebné sledovať medicínske novinky a zmeny, a keď sa k tomu pridáva ešte aj táto zložka, sme vtiahnutí do víru, ktorý nás oberá o čas, ktorý nám potom chýba pri kontakte s pacientom. Vedie to potom k zbytočnej nervozite, podráždenosti. Myslím si, že môžem skonštatovať určitú zmenu mojich priorít. Dnes mám dobrý pocit, keď sa na mňa pacient usmeje a to aj vtedy, keď mu napríklad už medicínsky nevieme pomôcť, ale našim ľudským prístupom mu vnesieme istý pokoj, nádej. Dobro pri tejto práci nie je klišé. Počas môjho pôsobenia v súkromnej ambulancii som sa s tým stretávala často, v dnešnej uponáhľanej dobe je niekedy ťažké ustrážiť si to. Byť lekárom je vyčerpávajúce, odovzdávate veľa zo svojej energie, ale cieľom by podľa mňa malo byť učiť sa celý život robiť ostatných ľudí spokojných a šťastných.

jps

Foto: archív

Lekárske noviny máj/2022