Kongres k storočnici slovenskej ortopédie -

S pánom profesorom Milanom Kokavcom sme sa rozprávali o histórii Ortopedickej kliniky LF UK v Bratislave a kongrese.

Čím bude tento kongres výnimočný?
Tohtoročný národný kongres slovenskej ortopedickej a traumatologickej spoločnosti Červeňanského dni bude venovaný stému výročiu založenia Ortopedickej kliniky LF UK v Bratislave. Vznikla v roku 1922, čiže skôr ako ortopedické kliniky v Budapešti a v Prahe. Jej zakladateľom bol profesor Vítězslav Chlumský. Pochádzal z Česka. Začal študovať v Prahe. V štúdiách pokračoval v Nemecku u významných osobností nemeckej ortopédie a chirurgie, profesora Friedricha von Hessinga a Alberta Hoffu vo Würzburgu. Odtiaľ odišiel do Wroclawi k známemu poľskému chirurgovi profesorovi Jánovi Mikuliczovi. Docentúru urobil v Krakove. V roku 1921 na pozvanie profesora Kostlivého, ktorý bol šéfom Chirurgickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, prijal pozvanie do Bratislavy.

Kde sídlila novozaložená ortopedická klinika?
Pôvodne v baraku pre invalidov v Medickej záhrade. Pacientov operovali na chirurgii na Mickiewiczovej. Existuje historická fotografia, na ktorej tam ošetrovateľ preváža pacienta na operáciu cez koľaje električky pred Metropolkou, odkiaľ ho po zákroku viezli späť tou istou cestou na kliniku. V roku 1925 ju presťahovali na Hlbokú do budovy Grand sanatória, ktoré odkúpil štát. Klinika niekoľkokrát zmenila názov a napokon sa presťahovala do Ružinova, kde existuje dodnes ako I. ortopedicko-traumatologická klinika LF UK UN a SZU.

Ako by ste charakterizovali prvého prednostu profesora Chlumského?
Bol veľmi vzdelaný a zručný chlapík – “zlaté české ruce”. Priala mu aj doba, v ktorej sa zaznamenal obrovský rozmach operačných odborov, vďaka zdokonaleniu anestézy oxidom dusným a aseptickým podmienkam na operačných sálach. Profesor Chlumský má niekoľko prvenstiev. Jeho dielom je Chlumského fenol-gáfrový roztok, ktorý sa používa doteraz pri liečení hnisajúcich rán. Napísal prvú česko-slovenskú učebnicu ortopédie v roku 1922. Na Slovensku urobil prvé operácie chrbtice a prvé experimentálne artroplastiky. Mal vlastnú protetickú dielňu. Založil Československú ortopedickú spoločnosť v roku 1925, ktorá začala vydávať v roku 1926 prvý časopis Zborník prací československé ortopedické společnosti, ktorý sa neskôr premenoval na Slovanský Sborník ortopedický a od roku 1950 sa volá Acta chirurgiae orthopaedicae et traumatologiae čechoslovaca. Je to spoločný časopis, kde doteraz publikujú svoje práce slovenskí aj českí odborníci.

Profesor Chlumský utrpel v roku 1929 porážku a zomrel v roku 1943. Po ňom prevzal kliniku prvý asistent profesora Kostlivého, profesor Karel Koch, po ktorom je pomenované Kochovo sanatórium v Bratislave, kde je teraz gynekologická klinika. Venoval sa hlavne neurosutúram, periarteriálnym sympatektómiám, kostnej TBC, plastikám kolenného kĺbu a synovektómiám pri chronických zápaloch. Okrem toho sa interesoval o telesne postihnutých. Napísal prekrásnu publikáciu „Mrzáci bez světa, svět bez mrzákú“ a „Jak se máme chovati k mrzáčkům”. Po ňom od roku 1935 nastúpil detský chirurg a ortopéd Metod Mikula. Usmerňoval kliniku hlavne na boj proti vrodeným deformitám osteoartikulárneho aparátu, hlavne LCC a meningokély. Špecializoval sa na deformity nôh u detí a Perthesovu chorobu. Mikulu vystriedal v roku 1939 Konštantín Čársky. Bol všeobecným chirurgom. Do ortopedickej praxe zaviedol Orrovu metódu liečby chronickej osteomyelitídy.

V roku 1940 prišiel na kliniku Ján Červeňanský. V čom bol jeho prínos?
Priniesol mnoho inovácií, považujeme ho za otca modernej slovenskej ortopédie. Významné boli jeho cesty do Ruska, ale aj USA, odkiaľ priniesol rôzne ortopedické inštrumentáriá najmä na riešenie zlomenín. Napísal dve knihy o kostných nádoroch, ktorým sa intenzívne venoval. Docentúru získal na téme vývojovej dysplázii bedrového kĺbu, ktorú nazval takzvaná vrodená dysplázia koxy. Zaoberal sa aj spinálnou chirurgiou a opísal vlastnú – motýľovitú osteotómiu stavca pri Bechterevovej chorobe. Od roku 1953 sa rozvíjala blízka spolupráca s Výskumným ústavom reumatických chorôb v Piešťanoch – s profesorom Siťajom. Vďaka tomu sa mu podarilo publikovať článok o výskyte ochronózy v prestížnom americkom časopise Journal of Bone and Joint surgery. S manželkou Ňutou napísal monografiu o histórii pri príležitosti 50. výročia vzniku Československej ortopedickej spoločnosti. Prof. Červeňanský zomrel v roku 1977.

Po Červeňanskom v roku 1975 nastúpil profesor Emil Huraj.
Bol to veľmi šikovný operatér. Pôsobil aj ako rektor Univerzity Komenského. Tento dvojmetrový chlapisko vedel nežne pohladkať, ale aj vypáliť neokrôchancovi. Orientoval sa najmä na elektívne výkony a vyvinul vlastný typ endoprotézy (vyrobený v Niklovej huti v Seredi) a vlastný typ hemiartroplastiky kolena – porcelánovú platničku „Huporal“. Zariadil supersterilnú operačnú sálu s laminárnym prúdením, čím významne znížil riziko pooperačných zápalov. Primármi I. ortopedickej kliniky za vedenia profesora Huraja boli MUDr. Emil Matlovič, doc. MUDr. Michal Šteňo, CSc. a doc. MUDr. Ivan Horský, CSc. Prof. Huraj odišiel do dôchodku v roku 1990 a zomrel v roku 1999.

Ďalšou významnou osobnosťou bol profesor František Makai.
Narodil sa v rodine významného chirurga. V roku 1989 obhájil doktorskú dizertačnú prácu a v roku 1990 bol menovaný riadnym profesorom ortopédie a traumatológie. V rokoch 1987–1990 pôsobil vo funkcii prednostu ortopedickej kliniky LF UK v Olomouci. Vedecky sa orientoval najmä na problematiku angiografie a lymfografie pri diagnostike nádorových ochorení končatín, publikoval prioritné poznatky o lymfatickom metastázovaní kostných nádorov. Významné boli jeho aktivity v problematike operačnej liečby reumatizmu, ktoré umocnili dlhodobú úspešnú spoluprácu I. ortopedickej kliniky s Výskumným ústavom reumatických chorôb, Piešťany.

Počas výkonu funkcie predsedu Slovenskej ortopedickej a traumatologickej spoločnosti (SOTS) sa pričinil o jej prijatie za riadneho člena EFORTu a SICOT. Bol členom niektorých medzinárodných odborných a vedeckých organizácií, ako SOFCOT, IAG, ISL, ERASS, EORS, ESOA, IAS a ICSD. Významný je jeho prínos pre interdisciplinárnu liečbu hemofilických artropatií a pre spoluprácu s Klinikou hematológie a transfuziológie Bratislava a spoluprácu s Národným hemofilickým centrom v Izraeli. Významné aktivity prof. Makaia na poli liečby hemofilickej artropatie boli ocenené na Svetovom kongrese hemofilickej federácie (WFH) v Dubline v roku 1996, ako aj udelením Horoszowského ceny na kongrese WFH v Haagu v roku 1998. Následne boli prednostami kliniky MUDr. Peter Maresch a profesor Ľuboš Rehák, v súčasnosti vedie pracovisko MUDr. Andrey Švec.

Na čo bude zameraná konferencia?
Hlavnými témami bude problematika, ktorej sa najviac venuje 1. ortopedicko-traumatologická klinika, čiže onkoortopédia, endoprotetika, traumatológia muskuloskeletálneho systému a spondylochirurgia. Okrem najvýznamnejších predstaviteľov českej, rakúskej a maďarskej ortopedickej školy sľúbili účasť aj prof. Dufek z Nemecka a prof. Capanna z Talianska.

V čom je v súčasnosti prínosom vaša detská klinika?
My ako Ortopedická klinika LF UK a NÚDCH sa venujeme taktiež onkoortopédii, neuroortopédii, spondylochirurgii, liečbe vrodených a získaných deformít skeletu, športovej medicíne a traumatológii – hlavne patologickým zlomeninám. Okrem liečby benígnych a malígnych nádorov kostí a mäkkých tkanív sa zameriavame aj na korekciu uhlových a dĺžkových deformít končatín externými fixátormi alebo expandibilnými klincami, na liečbu vývojovej dysplázie a ostatných ochorení bedra, na artroskopickú diagnostiku a liečbu najmä ochorení a úrazov kolena, ale aj komplexnú liečbu ochorení a úrazov hornej končatiny.

Zhováral sa PETER VALO

Foto: archív

Lekárske noviny máj/2022