Ďalšia anafylaktická reakcia môže prísť nečakane, príchod záchranky nemusí stačiť. Alergia na bodnutie hmyzom sa dá účinne liečiť -

Leto je rizikovým obdobím pre ľudí, ktorí po ťažkej alergickej reakcii na bodnutie včelou, osou či iným hmyzom neraz končia na pohotovosti. Ďalším vážnym alergickým reakciám i strachu pred nimi sa dá predísť účinnou liečbou, zhodujú sa odborníci i pacienti.

Bratislava, 6. júla – Pri príležitosti Svetového dňa alergií, ktorý si pripomíname 8. júla, slovenskí imunoalergológovia upozorňujú na dôležitosť prevencie alergických reakcií pri bodnutí hmyzom, s ktorým sa počas života stretne až 95% populácie. Zatiaľ čo u väčšiny ľudí sú reakcie na bodnutie včelou, osou či sršňom mierne, u niektorých ľudí môže bodnutie blanokrídlym hmyzom vyvolať až život ohrozujúcu reakciu. „Mnohí ľudia ani len netušia, že majú alergiu na včelu či osu. Zistia to až po bodnutí, častokrát neskoro, a ani nevedia, ako reagovať na bodnutie, nieto ešte na anafylaktickú reakciu.“ hovorí Peter Pružinec, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre klinickú imunológiu a alergológiu.

Slovenská asociácia alergologických a astmatických pacientov pri tejto príležitosti podpísala memorandum o spolupráci so slovenskými alergológmi a imunológmi.

„Kým pre väčšinu ľudí je leto bezstarostným a radostným obdobím, pre alergikov sa spája so strachom, najmä ak si už v minulosti prešli vážnou anafylaktickou reakciou. Ak pacienti vedia o tomto probléme, mali by pamätať na správnu prevenciu a okrem prvej pomoci sa svojho lekára opýtať aj na možnosti liečby, ktorá dokáže doslova zachrániť život“ hovorí Miloš Jeseňák, prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie (SSAKI).

Alergická a najmä anafylaktická reakcia na bodnutie hmyzom môže vyústiť do vážneho rizika bezprostredného ohrozenia zdravia. Vyžaduje si urgentnú pomoc, ale i následnú liečbu, pretože každé ďalšie bodnutie predstavuje potenciálne ohrozenie života. Príznaky anafylaxie môžu mať podobu opuchu, žihľavky, sťaženého dýchania a nevoľnosti, vracania či dokonca spôsobiť zástavu srdca a dýchania. Na Slovensku na následky bodnutia hmyzom ročne zomrie 5-6 ľudí.[1]

„Na tiesňovej linke 155 evidujeme ročne stovky volaní po uštipnutí alebo uhryznutí hmyzom, kedy majú pacienti ťažkú alergickú reakciu a potrebujú pomoc záchranárov, “ uviedol Július Pavčo, hlavný lekár Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky. Zdravotné ťažkosti môžu vyústiť do život ohrozujúceho anafylaktického šoku, kedy je kľúčové podanie prvej pomoci ešte pred príchodom záchranárov. Ak prestane pacient dýchať, treba okamžite začať s oživovaním. „Ak nevieme, ako na to, operátor tiesňovej linky 155 nás presne usmerní krok za krokom, ako postupovať do príchodu záchrannej zdravotnej služby,“ uzavrel Pavčo.

Strach z ďalšej anafylaktickej reakcie mnohých pacientov odrádza od aktivít a pohybu v prírode, nepriaznivo vplýva na ich psychické zdravie, a ovplyvňuje tak ich celkovú kvalitu života. Bodnutiu hmyzom sa nedá veľmi efektívne zabrániť. Okrem opatrení a balíčka prvej pomoci, ktoré by mali byť súčasťou letnej výbavy všetkých alergikov, je však k dispozícii aj jediná preventívna, skutočne účinná a život zachraňujúca liečba – alergénová (venómová) imunoterapia. Liečba sa podáva v pravidelných intervaloch u imunoalergológa, je vysoko účinná a zabezpečí, že po opakovanom bodnutí bude mať pacient oveľa slabšiu alebo žiadnu reakciu.

„Účinnosť alergénovej liečby dosahuje až 84-96%.[2] Podáva sa dlhodobo v rozmedzí 5 rokov, no pozitívne efekty liečby sa prejavujú už po niekoľkých týždňoch jej podávania. Informácie o liečbe pacientom podá ich imunoalergológ,“ hovorí Martin Hrubiško, primár Oddelenia klinickej imunológie a alergológie, prednosta Ústavu laboratórnej medicíny SZU a OÚSA.

„Môj boj s alergiou začal úplne neplánovane, keďže som o svojej alergii vôbec netušila. Jeden deň som išla von so psom, uštipla ma osa a skončila som na päť dní na JIS,“ povedala bývalá profesionálna golfistka a alergická pacientka Zuzana Kamasová, ktorá sa po prepustení z nemocnice hneď informovala o možnostiach alergénovej imunoterapie. „Dá sa povedať, že je to pre mňa jediná šanca, ako normálne fungovať, keďže pracujem von, trávim tam veľa času so psom, v prírode sa pohybujem neustále,“ dodala.

„Môj život sa vďaka liečbe zmenil. Keď sa teraz v mojom okolí objaví osa, viem, že moja imunita sa vďaka injekciám zlepšila, mám oveľa väčšiu istotu, nepanikárim a som omnoho pokojnejšia,“ povedala Kamasová.

Slovenská asociácia alergologických a astmatických pacientov (SAAAP) pripomína, že alergie na Slovensku stále nie sú dostatočne podchytené. Nedostatočne liečené alergie zvyšujú riziko astmy či anafylaktickej reakcie v akútnych prípadoch. Každý alergický pacient má právo vedieť, že život zachraňujúca liečba existuje a môže ňou byť liečený. „Boli by sme radi, ak by čoraz viac pacientov žilo v menšom strachu z anafylaxie vďaka dostupnej a účinnej liečbe, ktorá môže zachrániť zdravie i život,“ uviedol Andrej Vilim z pacientskej organizácie SAAAP.

[1] Hochmut L. et al. Štandardné postupy diagnostiky, liečby a prevencie alergie na jed blanokrídleho hmyzu. 2021.

[2] Sturm et al, EAACI guidelines on allergen immunotherapy: Hymenoptera venom allergy, Allergy. 2018;73:744–764.

Zdroj: Pripravené v spolupráci so SSAKI, TS