Krajiny EÚ, kde laboratórna medicína existuje ako polyvalentný medicínsky odbor od začiatku vývoja laboratórnej diagnostiky sú Rakúsko (Medizinsche und Chemische Laboratoriusmdiagnostik), Nemecko (Laboratoriumsmedizin), Švajčiarsko (Labormedizin), Francúzsko (Biologie Clinique), Belgicko (Laboratorietmedicin). V niekoľkých existujú rôzne formy medzi monovalenciou a polyvalenciou (Škandinávia, Benelux), vo zvyšku prevláda monovalencia. Slovenská republika (aj bývalé Československo) patrí ku krajinám so silnou monovalentnou históriou.
Laboratórna medicína na Slovensku začala na prelome 1989/1990, kedy sa otvorili hranice, dalo sa cestovať do Viedne, bola možnosť navštíviť Viedenský magistrát. V spolupráci s vedúcim oddelenia poskytovania zdravotnej starostlivosti sa podarilo v Bratislave zorganizovať konferenciu, na ktorej nás rakúski kolegovia informovali, ako to robia v Rakúsku.
Nasledovala séria sympózií organizovaných s cieľom oboznámiť sa s pomermi vo Švajčiarsku (1991), Nemecku (1992), Fínsku a Holandsku (1993). Hlavným poznatkom získaným na vyššie uvedených stretnutiach bola skutočnosť, že laboratórnej diagnostike, ale aj celému slovenskému zdravotníctvu, chýba prehľadný a efektívny systém financovania, ktorý by reflektoval realitu.
Financovanie laboratórnej diagnostiky – za obdobie 1994– 1997 sme postupne vypracovali rad štúdií publikovaných v časopisoch „Biochemia Clinica Bohemoslovaca“ a „Diagnóza“. Ich výsledkom bol „Katalóg bodových normatívov“, ktorý vychádzal z nemeckého katalógu laboratórnych výkonov a kalkulácie slovenských nákladov. Katalóg bol publikovaný vo Vestníku ministerstva zdravotníctva SR, a vďaka osobnému nasadeniu vtedajšieho riaditeľa odboru zdravotníckej starostlivosť MUDr. Jána Gajdoša začal platiť od roku 1997 a platí dodnes.
Medlab Basel (1997): Práce a štúdie na „Katalógu bodových normatívov“ boli prezentované na domácich a medzinárodných fórach a vytvorili predpoklad na usporiadanie prvého medzinárodného podujatia na Slovensku venovaného laboratórnej diagnostike v strednej a východnej Európe – „Labmed Preliminary“ na jar v roku 1997 v Bratislave, bolo prípravou na pravidelne organizované konferencie Európskej federácie pre laboratórnu medicínu (EFLM) – Euromedlab Basel – organizovanej na jeseň v roku 1997, kde Slovensko vďaka hlavnému organizátorovi prof. Dr. Dieterovi Johannesovi Vonderschmittovi po prvýkrát v histórii laboratórnej diagnostiky malo tú česť organizovať na medzinárodnej úrovni sympózium „The Status of Clinical Chemistry in Eastern Europe“.
Stanovy a založenie SSLM (2002): aktivity, skúsenosti a medzinárodné kontakty viedli k vypracovaniu stanov Slovenskej spoločnosti pre laboratórnu medicínu, v ktorých boli definované názov, sídlo, ciele, členstvo, orgány – spôsob ich ustanovenia a právomoci, zásady hospodárenia a zánik spoločnosti. Významnú pomoc predstavovali skúsenosti izraelskej spoločnosti pre laboratórnu diagnostiku, ktorá, ako sme zistili, riešila v minulosti v predstihu podobnú problematiku.
Klinika laboratórnej medicíny (2003): vyššie uvedené aktivity vyústili pod vedením a za podpory vtedajšieho riaditeľa NsP MUDr. Mateja Hladíka do transformácie Oddelenia klinickej biochémie NsP akademika L. Dérera v Bratislave na Kliniku biochémie a o niekoľko rokov neskôr ako výsledok integrácie a konsolidácie laboratórnej diagnostiky do Kliniky laboratórnej medicíny. Kliniky a oddelenia NsP akademika L. Dérera v Bratislave predstavovali od jej založenia školiacu bázu pre Slovenskú zdravotnícku univerzitu, ktorá zabezpečuje od začiatku (viac ako 75 rokov) postgraduálne vzdelávanie lekárov a farmaceutov na Slovensku.
Akreditácie Kliniky biochémie a Kliniky laboratórnej medicíny (2001/2004) v spolupráci s prof. Ake Holmgardom (Švédsko) a Slovenskou národnou akreditačnou službou (SNAS) ako vôbec prvé v klinickej oblasti na Slovensku viedli k zabezpečeniu a medzinárodnému uznaniu kvality laboratórnej diagnostiky na Slovensku.
Ústav chémie, klinickej biochémie a laboratórnej medicíny LF SZU (2006) vznikol transformáciou Katedry klinickej biochémie na Ústav chémie, klinickej biochémie a laboratórnej medicíny Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity pod vedením rektora prof. Jána Štencla, prorektorky prof. Dany Farkašovej a dekana Lekárskej fakulty prof. Tibora Šagáta.
European Union of Medical Specialists for Laboratory Medicine (2008): organizácia „Konferencia Európskej únie medicínskych špecialistov pre laboratórnu medicínu“ s rozsiahlym dvojdňovým programom spojeným s medzinárodnou akreditáciouvýučbovej bázy pre laboratórnu medicínu a klinickú biochémiu na SZU v Bratislave predstavuje uznanie dosiahnutých výsledkov na medzinárodnej úrovni.
Založenie špecializačného odboru Laboratórna medicína (2011) a vypracovanie minimálnych štandardov na základe UEMS Blue Book a EFLM Sylabov pre špecializačné štúdium lekárov, laboratórnych diagnostikov a laborantov a ich zaradenie do systému postgraduálneho vzdelávania – špecializačného štúdia ministrom zdravotníctva SR prof. Romanom Kováčom predstavuje zavŕšenie budovania štruktúr nového odboru.
Joint Meetings UEMS/EFLM & SSLM (2013–2016): vyžiadanie prednesenia prednášky „Blue Book versus EC4 Syllabus“ na výročnej medzinárodnej konferencii UEMS vo Varšave 2016 a prednášky „From Monovalency to Polyvalency – The Slovak Experience“ na výročnej EFLM konferencii v Liverpoole 2014 na základe pôvodne zaslaných posterových príspevkov príslušnými programovými výbormi uvedených konferencií len dokumentuje záujem zahraničia o naše výsledky.
Cena Peera Hyltofta Petersena (2002–2022) spočívajúca v prednese laureátskej prednášky, udelením medaily a diplomu laureátom zo Slovenska alebo zahraničia, ktorí sa v danom roku naviac zaslúžili o rozvoj laboratórnej diagnostiky na Slovensku je vyústením viac ako dve desaťročia trvajúcej spolupráce prof. Petersena so SSLM a tiež prejav uznania škandinávskej škole laboratórnej diagnostiky (Scandinavian Journal of Clinical and Laboratory Investigations).
Udelenie „Provisional Membership“ Slovenskej spoločnosti pre laboratórnu medicínu (2017) ako člena Európskej federácie pre laboratórnu medicínu (EFLM) so špeciálnym statusom prezidentom EFLM prof. Sverre Sandbergom je prejavom uznania za dosiahnuté výsledky. Slovensko ako jediná krajina v EFLM dvoch reprezentantov.
Perspektívy
Ak uvažujeme o perspektívach
• Je nevyhnutné definovať problémy slovenského zdravotníctva, ich príčiny a zvážiť ich projekciu do oblasti laboratórnej diagnostiky;
• hlavné problémy slovenského zdravotníctva predstavuje riadenie (príklad nemocnice Rázsochy) a financovanie (príklad opakované oddlžovanie nemocníc);
• príčinou je absencia profesionality (vzdelanie, skúsenosti, výsledky), kontinuity (postupnosť, dôslednosť a nadväznosť) a systému (stanovovanie a transparentnosť plnenia operatívnych, taktických a strategických cieľov).
Hlavné perspektívy rozvoja laboratórnej medicíny vidíme
• Vo vzdelávaní v problematike manažmentu a sústredení sa na integráciu a konsolidáciu laboratórnej diagnostiky. Za týmto účelom sme vypracovali učebné texty („Manažment v laboratórnej medicíne“ a „Klinická biochémia pre praktického lekára“);
• v zriadení Referenčného laboratória – pracoviska MZ SR a SZU ako vývojovej, monitorovacej a vzdelávacej inštitúcie (projekt sme pripravili na žiadosť MZ SR v spolupráci s Mgr. Smatanom, PhD. a Ing. Rážom);
• vo financovaní laboratórnej diagnostiky na základe „Holandského bodovníka“. K záveru sme dospeli na základe porovnávacej štúdie financovania laboratórnej diagnostiky v krajinách EÚ, ktorú sme vypracovali ako reakciu na viac ako desaťročie trvajúcu neschopnosť MZ SR inovovať Katalóg bodových normatívov;
• v racionálnej indikácii laboratórnych vyšetrení. Za týmto účelom sme vypracovali niekoľko učebných textov („Laboratórna diagnostika vo vnútornom lekárstve“, „Racionálna indikácia laboratórnych parametrov“, „Rational Use of Laboratory Tests – The Slovak Experience“);
• v publikačnej činnosti orientovanej na podporu efektívneho vzdelávania v oblasti laboratórnej diagnostiky (učebné texty „Laboratórna medicína pre študentov všeobecného lekárstva“ a Laboratórna medicína pre študentov špecializačného štúdia);
• v obnovenie vydávania časopisu „Diagnóza“ zameraného na rozvoj spolupráce medzi klinickou a laboratórnou medicínou.
Ústav chémie, klinickej biochémie a laboratórnej medicíny Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity Bratislava
prof. MUDr. RNDr. Gustáv Kováč, CS c. MBA
MUDr. Anna Porubenová, MPH
Ing. Lucia Hudecová
doc. PharmDr. Ivan Malík, PhD.
MUDr. Štefan Kečkéš
RNDr. Eva Zenková, PhD.
Lekárske noviny jún/2022
Foto: Freepik
- Svetový deň hepatitídy: Ako sa chrániť pred „žltačkou“, liečba a prevencia
- Autisti – čudáci alebo výnimoční ľudia? V spoločnosti im pomáhajú „modré preukazy.“
- Slovensko získalo 2,5 tisíc balení lieku Lagevrio
- Neurochirurgická klinika v Ružinove
- Primár detského oddelenia levočskej nemocnice hovorí o vzniku porúch zdravia u detí a mladistvých v letnom období
- Otázky a odpovede k druhej posilňujúcej dávke vakcíny proti COVID-19
- Na Slovensku bol potvrdený prípad ochorenia na západonílsku horúčku
- Schválenie vakcíny Imvanex na prevenciu opičích kiahní
- Takmer 100 záujemcov o darovanie krvi počas akcie
- Za primárkou MUDr. Niké Klimešovou
- Európska komisia uhradí náklady s vydávaním COVID certifikátov
- Peľová situácia v SR za 28. týždeň 2022
- Laboratórna medicína – míl’niky a perspektívy
- MZ SR: Očkovať 4. dávkou sa už môžu všetci záujemcovia nad 50 rokov
- Ľ. Beňa: Modernizáciu UNLP sme začali na chirurgii
- Aktualizácia stavu prírodných a umelých kúpalísk počas kúpacej sezóny 2022 (28. týždeň)
- Kde leží naša bieda?
- Odštartovali práce na projektovej dokumentácii pre nemocnicu Rázsochy
- V nemocniciach spišského klastra bude platiť zákaz návštev
- Darkyňa obličky rozplakala manžela, dojala aj primárku
- Ministerstvo zdravotníctva stransparentňuje využívanie zdravotných odvodov
- Aktualizácia Vyhodnotenie radiačnej situácie na území Slovenskej republiky a Európy (4. júl – 10. júl 2022)
- Letná kvapka krvi UNLP Košice s hokejistami HC Košice, v spolupráci s Národnou transfúznou službou Košice
- Nová legislatíva MZ SR k Hniezdam záchrany
- Monitoring odpadových vôd v SR na prítomnosť vírusu SARS-CoV-2 – stav k 26. kalendárnemu týždňu – analýza RT-PCR a dd-PCR
- Aktualizácia stavu prírodných a umelých kúpalísk počas kúpacej sezóny 2022 (27. týždeň)
- Robotická rehabilitácia neurologických pacientov s poruchami postoja a chôdze
- Prvý potvrdený prípad opičích kiahní na Slovensku
- Ďalšia anafylaktická reakcia môže prísť nečakane, príchod záchranky nemusí stačiť. Alergia na bodnutie hmyzom sa dá účinne liečiť
- UNLP: Zákaz návštev pacientov a testovanie pacientov pred hospitalizáciou
- UNLP: Zákaz návštev pacientov a testovanie pacientov pred hospitalizáciou
- Mesačná štatistika hlásení podozrení na nežiaduce účinky vakcín na prevenciu COVID-19 (1. 7. 2022)
- MZ SR: Ministerstvo vyhlásilo výzvu z Plánu obnovy na mobilné hospice
- MZ SR: Záujemcovia o očkovanie vakcínou Spikevax sa môžu registrovať do 10. júla 2022
- MZ SR – V ktorých okresoch budú môcť všeobecní lekári a pediatri požiadať o nenávratnú finančnú podporu na zriadenie ambulancie
- Na novú knihu o slovenskom pôrodníctve sa čakalo tridsať rokov
- Aktualizácia stavu prírodných a umelých kúpalísk počas kúpacej sezóny 2022 (26. týždeň)
- Leto 2022: Ako si chrániť zdravie počas horúčav a odporúčania pre cestovateľov
- Rezort zdravotníctva splnil ďalší míľnik Plánu obnovy a odolnosti SR
- Slovensko chce znížiť úmrtnosť na rakovinu – pomôžu nám odborníci z agentúry IARC