Poučenia pred výkonmi v jazyku národnostných menšín? -

Začiatkom augusta nadobudla účinnosť novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá priniesla viaceré dôležité zmeny – rozšírila pojmy o definície následnej a dlhodobej zdravotnej starostlivosti, paliatívnej starostlivosti a tieto druhy zdravotnej starostlivosti vyšpecifikovala v nových paragrafoch. Na prvý pohľad obsahom aj rozsahom poľahky identifikovateľné zmeny. V záľahe rozsiahleho a uceleného textu sa čitateľovi môže stať, že si nevšimne také právne zmeny, ktoré sa vyznačujú vypustením nejakého toho písmenka, slova, či pridania krátkej vety. Práve pridaním jednej vety nastala výrazná zmena, a to v prípade realizácie poučení pred výkonmi – zavedenie poskytovania poučenia v jazyku národnostných menšín. Jedna veta, ktorá znamená množstvo aplikačných problémov.

POUČENIE A INFORMOVANÝ SÚHLAS AKO ZÁKLADNÝ ATRIBÚT KAŽDÉHO ZDRAVOTNÉHO VÝKONU
Základným atribútom každého zdravotného výkonu je informovaný súhlas pacienta s jeho vykonaním. Samotný zákon o zdravotnej starostlivosti (z. č. 576/2004 Z.z.) v § 6 ods. 4 hovorí, že informovanému súhlasu musí predchádzať poučenie. Poučenie o zdravotnej starostlivosti je povinný pacientovi poskytnúť ošetrujúci zdravotnícky pracovník. Z hľadiska obsahu musí zdravotnícky pracovník obsiahnuť v rámci poučenia pacienta informácie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (§ 6 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti).

Poskytnutie poučenia a udelenie, resp. neudelenie informovaného súhlasu je zdravotnícky pracovník povinný s ohľadom na právnu úpravu zapísať aj do zdravotnej dokumentácie pacienta. Samotný zákon o zdravotnej starostlivosti dokonca vyžaduje, aby bol do zdravotnej dokumentácie pacienta zapísaný konkrétne aj obsah poučenia (k tomu pozri § 6 ods. 10 a § 21 ods. 3 písm. b) zákona o zdravotnej starostlivosti). A teraz si predstavme, že obsah poučenia bude potrebné zaznamenať v jazyku národnostnej menšiny. Je to vôbec realizovateľné?

JEDNA VETA, KTORÁ SO SEBOU PRINÁŠA APLIKAČNÉ PROBLÉMY
Od 1. augusta 2022 nadobudla účinnosť novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá priniesla zmeny aj v oblasti realizácie poučení pred výkonmi. Do § 6 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti bola pridaná veta (cit.): „Na poučenie osoby v jazyku národnostných menšín sa vzťahuje osobitný predpis.“ Daná veta obsahuje aj odkaz na § 5 ods. 3 zákona o používaní jazykov národnostných menšín (z. č. 184/1999 Z.z.), ktorý hovorí, že občan SR patriaci k národnostnej menšine má možnosť pri komunikácii s personálom zdravotníckeho zariadenia používať jazyk menšiny. Toto právo sa uplatňuje v prípade obcí, kde je menšina zastúpená v rozsahu najmenej 15 % obyvateľov obce. Z toho vyplýva, že v prípade, ak sa zdravotnícke zariadenie bude nachádzať v obci, kde je menšinové zastúpenie v rozsahu najmenej 15 % a pacient bude pri komunikácii so zdravotníkmi chcieť využiť jazyk menšiny, aj poučenia pred výkonmi by mali byť v prípade pacientov patriacich k národnostnej menšine realizované v jazyku menšiny. Predpokladáme, že cieľom navrhovateľa bolo zabezpečiť, aby pacient idúci „pod nôž“ dostal informácie o povahe, rizikách a dôvodoch vedúcich k zdravotnému výkonu v takom jazyku, ktorému rozumie. Tento úmysel je chvályhodný, ale podľa nášho názoru to predstavuje pre zdravotnícke zariadenia veľké komplikácie.

Ako sme už spomenuli, poučenie a informovaný súhlas sa zaznamenávajú do zdravotnej dokumentácie pacienta. Postačuje však, aby v zdravotnej dokumentácii bol iba zápis v zmysle: „Pacient poučený. Pacient udelil informovaný súhlas so zdravotnou starostlivosťou.“? Z hľadiska právnej ochrany lekára určite nie. Takýto zápis predstavuje slabý ochranný mechanizmus pre lekára v situácii, keď sa napr. pacient bude sťažovať, že mu nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť a lekárove postupy budú posudzované Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ba dokonca súdom v súdnom konaní. Na dôvažok, práve samotný zákon o zdravotnej starostlivosti vyžaduje, aby bol obsah poučenia zapísaný aj do zdravotnej dokumentácie pacienta. S ohľadom na vyššie uvedené sa javí, že uvedenie len údaju o názve výkonu nebude vyhovovať požiadavke zaznamenať do dokumentácie pacienta obsah poučenia. Navyše z hľadiska právnej ochrany zdravotníckeho zariadenia je vhodné, aby vedelo aspoň do určitej miery detailu preukázať, že pacient mal k dispozícii v čase svojho rozhodnutia o realizácii určitého výkonu informácie o povahe a rizikách výkonu. Na to najlepšie slúži práve písomné poučenie a informovaný súhlas. Mnohé zdravotnícke zariadenia takto aj postupujú a zabezpečujú si písomné poučenia a informovaný súhlas od pacienta.

Práve s ohľadom na prijatie novej právnej úpravy určujúcej existenciu poučenia v jazyku národnostných menšín sa naskytá viacero otázok, a to:
• Znamená to, že každé poučenie osoby, ktorá má v zmysle zákona o používaní jazykov národnostných menšín právo použiť jazyk menšiny, musí byť v zdravotnej dokumentácii zaznamenané v jazyku menšiny, ktorým osoba hovorí? Ak nebude, znamená to, že poskytovateľ porušil povinnosť viesť dokumentáciu správne?
• Ak bude poskytnutie tejto zdravotnej starostlivosti kontrolovať Úrad pre dohľad a poučenie nebude v jazyku menšiny, tak to úrad vyhodnotí ako porušenie zákona?
• Kto bude vyhodnocovať, či poučenie v bulharčine je zrozumiteľné a dostatočné (bude mať ÚDZS prizvaných tlmočníkov)? Predstavme si, že pacient, ktorý mal právo byť poučený v jazyku svojej menšiny (a nebol), bude ex post namietať, že nepoznal riziká spojené so zákrokom a pokiaľ by o nich bol zrozumiteľne (vo svojom jazyku) poučený, tak by daný elektívny zákrok nepodstúpil. Bude súd v takom prípade (ináč skvelý) informovaný súhlas v slovenskom jazyku (podpísaný pacientom), ktorý mu poskytovateľ predloží, posudzovať ako správny a zákonný? Veď poučenie nebolo dané v súlade so zákonom.
• Budú musieť byť poučenia ku klinickým skúšaniam poskytovateľov, ktorí majú sídlo (pracovisko skúšania) v relevantných menšinových obciach pripravené aj v týchto jazykoch?
• Bude musieť byť poučenie v jazyku menšiny aj ústne alebo len písomné?
• Čo ak u poskytovateľa nepracuje zdravotnícky pracovník, ktorý jazykom tejto menšiny hovorí?
• Ako bude poskytovateľ identifikovať, ktorého pacienta a v akom jazyku menšiny má poučiť (mimochodom na Slovensku máme uznané tieto jazyky: bulharský jazyk, český jazyk, chorvátsky jazyk, maďarský jazyk, nemecký jazyk, poľský jazyk, rómsky jazyk, rusínsky jazyk a ukrajinský jazyk)? Bude sa musieť poskytovateľ každého pacienta s trvalým
pobytom v obci s priznanými jazykmi menšín pýtať, či si želá byť poučený v niektorom z týchto jazykov?

Prirodzeným záujmom každého lekára by malo byť, aby pacient rozumel navrhovanému postupu a dôvodom, ktoré k nemu vedú. Základné porozumenie robí z lekára a pacienta partnerov a dobrí partneri vedia zvládnuť aj komplikácie spojené s ich vzťahom (napríklad, ak sa nepodarí všetko tak, ako sa malo). Z tohto pohľadu je zrozumiteľné poučenie jedným zo základných kameňov pre budovanie dôvery a zvyšovanie bezpečnosti pacienta a lekára. Nie sme si však istí, či dosahovanie tohto legitímneho cieľa je možné spôsobom, ako zvolil zákonodarca.

Mgr. Lenka Kavarniková
JUDr. Ivan Humeník, PhD.
h&h PARTNER S, advokátska kancelária s.r.o.

Foto: Freepik

Lekárske noviny september 2022