Veľký objav sa stal základom pre rozvoj v diagnostike -

^{Wilhelm Conrad Röntgen
(*1845 Lennepe – † 1923 Mníchov)
Školské roky prežil v Holandsku, na polytechnike v Zürichu získal diplom
strojného inžiniera a neskôr na filozofickej fakulte hodnosť doktora
filozofie. Pôsobil ako experimentálny fyzik v Štrasburgu, Giessene,
Würzburgu a Mníchove.}

Röntgenové žiarenie prvýkrát zaznamenal nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen v novembri 1895 a odvtedy rádiológia prešla dlhou cestou a významným technologickým zdokonalením. Svetový deň röntgenológie a röntgenológov sa prvýkrát oslavoval v novembri pred devätnástimi rokmi a je oslavou obrovského prínosu tejto vyšetrovacej metódy, jej kľúčovej úlohy pri diagnostike a liečbe pacientov a ocenením práce odborníkov.

Rádiológiu charakterizujeme ako medicínsky odbor, využívajúci ionizujúce žiarenie a ďalšie fyzikálne javy na diagnostiku a liečbu ochorení, pričom pri rádiodiagnostike sa využíva zo spektra ionizujúceho žiarenia rtg. žiarenie – klasický röntgen, komplikovanejšími metódami sú počítačová tomografia, ultrazvuk, magnetická rezonancia, ktoré ale ani v súčasnosti nedokážu vo všetkých oblastiach nahradiť ionizujúce žiarenie pri diagnostike.

Wilhelm Conrad Röntgen sa narodil 17. 3. 1845 v Lennepe pri Düsseldorfe. Napísal celkom 58 vedeckých prác a dosiahol úroveň najlepších experimentálnych fyzikov svojej doby. Skúmal piezoelektrické vlastnosti kryštálov, merné teplá plynov, rozťažnosť tekutín. Zistil, že rotujúce dielektrikum medzi nabitými doskami kondenzátora má magnetické účinky. Koncom roku 1895, po prvýkrát ôsmeho novembra, pri práci s katódovými lúčmi spozoroval, že aj pri dôkladnom zakrytí Hittorfovej trubice sa prejavuje na vedľa ležiacich kryštáloch fluorescencia.

^{Nákres röntgenového prístroja,
ktorý používal nemecký fyzik
Wilhelm Röntgen na vytváranie
snímok ruky. Generátor (B) dodával
vysoké napätie do katódovej
trubice (T). Vo výbojovej trubici
prechádza elektrický výboj
plynom pri nízkom tlaku. Platňa
potiahnutá platinokyanidom bárnatým
po zapnutí trubice žiarila.}

Zotrval celé dni pri skúmaní nového druhu žiarenia, nahradil kryštály fotografickou doskou a zistil všetky hlavné vlastnosti nových – ako ich nazval – x-lúčov. Spoznal, že sa šíria priamočiaro, elektrické a magnetické pole ich nevychyľuje, vzduchom sú málo pohlcované, prenikajú cez rôzne telesá, ionizujú vzduch, vyvolávajú fluorescenciu a pôsobia na fotografickú emulziu.

Požiadal o pomoc manželku a tak vznikla prvá fotografia ľudskej ruky, na ktorej boli jasné kontúry kostí, tiene mäkkej svaloviny a tmavé obrysy snubného prsteňa.

Svoje poznatky zhrnul v publikácii „O novom druhu žiarenia“, kde vyzdvihol najdôležitejšie fyzikálne vlastnosti x-lúčov a ich význam pre lekárstvo. Pre ľudstvo to bol obrovský objav, pretože umožňoval prvýkrát „vidieť do ľudského organizmu“. Už rok po objavení bola publikovaná kniha o metódach diagnostiky pomocou x-lúčov. V decembri 1901 prebral W. C. Röntgen z rúk švédskeho kráľa v Štokholme prvú Nobelovu cenu za fyziku – Švédska akadémia vied tak ocenila významný objav žiarenia, ktoré dnes nazývame röntgenové lúče.

Prvý prístroj na Slovensku
Po správe o historickom objave vycestoval do Nemecka za Röntgenom slovenský doktor Vojtech Alexander, rodák z Kežmarku, ktorý medicínu vyštudoval v Budapešti a ako asistenta na univerzite ho zaujímala najmä anatómia a patológia. Vo svojom rodnom meste bol neskôr praktickým lekárom a ambulanciu dopĺňala i operačka s lôžkovým oddelením pre najchudobnejších, ktorú si zriadil v priestoroch Kežmarského hradu. Jeho aktivity boli všestranné, podarilo sa mu napríklad presadiť vybudovanie kanalizácie a tým zabrániť šíreniu nebezpečných epidémií.

Po návrate od Röntgena presvedčil Alexander Spolok spišských lekárov a lekárnikov, aby kúpili röntgenový prístroj – prvý v Uhorsku. Dnes sa nachádza v expozícii kežmarského Mestského múzea. Prístroj sa skladal z kovového stolíka, akumulátora, induktora, statívu pre umiestnenie guľatej sklenenej vákuovej röntgenovej trubice a držiaka na sklenené fotografické dosky.

Vojtech Alexander začal s prístrojom experimentovať a snímal kvety, mušle, salamandry, drobné živočíchy a ich zárodky. Po nadobudnutí skúseností sa rozhodol v januári 1898 pre röntgenovanie ľudí, nasnímal ruku svojho priateľa, čo mu trvalo päť minút. V ďalšom výskume prišiel na spôsob plastického snímkovania, čím sa významne zapísal do vývoja tohto medicínskeho prístroja.

Zachovala sa séria jeho snímok pľúc, ktoré v tom čase kvárila jedna z najnebezpečnejších chorôb – tuberkulóza. Problém röntgenologického výskumu tbc pľúc bol jeho srdcovou záležitosťou, pomocou x-lúčov snímal pľúca a podrobne rozoberal vývoj tbc, pričom dospel k záveru, že najúčinnejšia bude prevencia ochorenia, izolovanie pacientov s tbc po ich identifikovaní röntgenom.

Ako jeden z prvých sa zameral na výskum vývoja ľudského plodu. Jeho manželka mala pre jeho bádanie pochopenie a keď očakávala ich piate dieťa, röntgenoval ju raz mesačne, aby mohol sledovať vývoj kostry svojho syna. Röntgenové snímky, dokumentujúce vyvíjajúci sa zárodok jeho dieťaťa, patrili v tom čase
k unikátnym. Žiaľ v začiatkoch lekárskej röntgenológie sa vedelo pramálo o biologických a negatívnych účinkoch nového žiarenia – až neskôr sa začali v technických a lekárskych časopisoch objavovať články o radiačnom poškodení kože, tkanív i orgánov. A tak následkom tohto žiarenia sa jeho syn narodil ako duševne postihnutý.

Aj u samotného Vojtecha Alexandra, ktorého v roku 2014 budapeštianska univerzita zvolila za riadneho profesora röntgenológie a rádiológie, sa začali objavovať nežiaduce účinky x-lúčov; na prstoch rúk za začali prejavovať príznaky radiačného poškodenia, typické kožné zmeny, svedčiace o chronickej dermatitíde, častá únava a bolesti hlavy či svalstva.

Röntgenológia v súčasnosti
Rádiológia od historických počiatkov prešla veľkým vývojom. Berie sa dnes ako samozrejmosť a je kľúčovým prvkom diagnostiky chorôb. Odhaduje sa, že ročne sa na celom svete vykoná 5 miliárd rádiologických vyšetrení a z dôvodu veľkého prínosu pre diagnostiku a samotnú liečbu možno aj do budúcna očakávať rast tohto čísla. Rádiológia v súčasnosti s využitím moderných technológií má ako jeden z mála medicínskych odborov výhodu, že geografická vzdialenosť nehrá žiadnu úlohu – snímky sa dajú vyhodnocovať aj na diaľku.

^{Moderné röntgenové prístroje sú
dnes skladné a prenosné.}

Popri rýchlo sa rozvíjajúcich moderných zobrazovacích metódach má ale klasická konvenčná rádiológia svoje nezastupiteľné miesto. Napríklad pre traumatológiu je klasická rtg. snímka ešte stále nenahraditeľnou metódou pri stanovení diagnózy. Rtg. vyšetrenie ponúka kvalitné diagnostické výsledky najmä v prípade tvrdších telesných štruktúr – kostí alebo cudzích predmetov v organizme.

Rádiológia je jednou z najinovatívnejších oblastí v medicíne. Pri klasickom, analógovom röntgene sa používali filmy, ktoré po expozícii prechádzali vyvolávacím procesom a jeho výsledkom boli snímky. Pri digitálnom zariadení prechádza röntgenové žiarenie cez špeciálny panel a mení sa na elektrický signál, ktorý je následne spracovaný počítačom na obraz odosielajúci sa na hodnotiacu konzolu, teda monitor s vysokým rozlíšením. Celý tento proces je oproti klasickému vyšetreniu výrazne rýchlejší a snímky sa môžu hodnotiť prakticky okamžite. Zobrazenie snímky na obrazovke je veľmi kvalitné a umožňuje lekárovi rôzne úpravy. V súčasnosti mnohí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti disponujú digitálnymi rtg. zariadeniami až o približne 30–50 percent nižšou radiačnou záťažou. Pre pacientov je nespornou výhodou okrem nižšej radiačnej záťaže aj úspora času. A keďže snímky sa ukladajú cez archivačný systém, je možné v prípade potreby zdieľať ich s inými pracoviskami a konzultovať nálezy s inými špecialistami.

-jps-

Lekárske noviny november/2022