Obezita v historickom kontexte

V procese evolúcie sa ľudské telo prispôsobovalo vonkajším podmienkam a takisto muselo reagovať na problémy, súvisiace s prijímaním potravy. V najstaršom období ľudských dejín – v starej dobe kamennej – bola charakteristickým znakom prijímania potravy značná nepravidelnosť. Paleolitickí lovci získavali potravu lovom či zberom, akumulácia živín v čase nadbytku potravy sa ukázala byť ozaj evolučnou výhodou v čase, keď nebol dostatok potravy.

Paleolitickí lovci sa k potrave dostávali približne rovnako často ako šelmy v prírode. Lov bol nesmierne nebezpečný a najobľúbenejším druhom potravy bolo mäso mamutov, pretože aj korisť bola najväčšia. Lov mamutov bol premyslený, pravekí lovci dokázali vohnať mamutov napríklad do močiarov alebo do oblastí, kde vykopali jamy s kolmi, v ktorých si mamuty zlomili niektorú z končatín. Po ulovení mamuta nastalo niekoľko týždňov trvajúce obdobie blahobytu, ktoré však netrvalo dlho. Lov kančej, srnčej zveri alebo lov vtákov mal len doplňujúci charakter, bol oveľa vyčerpávajúcejší a nebezpečnejší ako lov mamuta, pretože v okolí sa pohybovalo mnoho nebezpečných predátorov ako jaskynné levy, nosorožce, medvede, vlky.

V paleolite bolo teda základným druhom potravy mäso, okrem toho ovocie, bukvice, orechy, vajíčka divokých vtákov či niektoré druhy hríbov – pri štúdiu loveckých skupín na Sibíri sa zistilo že dobre poznali hríby a s radosťou využívali aj halucinogénne hríby a rastliny, ktoré sa získava-li zberom. V 19. storočí etnografi v USA sledovali jedálniček indiánskych lovcov, živiacich sa mäsom a traperov. Zistili, že lovci museli konzumovať podstatne väčšie množstvo mäsa ako dnes, pretože živiny získavali len z mäsa. Indiánsky bojovník či traper na posedenie dokázali zjesť až 2 kilogramy mäsa a pritom netrpeli obezitou.

V paleolite platilo, že ten, kto si dokázal uložiť živiny v podobe možstva tuku, mal väčšiu šancu prežiť obdobie nedostatku potravy. Ľahké ukladanie tuku v pravekom období malo nesmierny evolučný význnam pre paleoitických lovcov a zberačov. V soškách pravekých venuší z mamutoviny – napríklad Willendorfská venuša – sa odzrkadľujú medicínske a estetické poznatky paleolitickej doby. Žena ako matka musela byť podľa paleoitického spoločenstva vyložene obézna, pretože obezita znamenala dostatok potravy, dostatok živín a takisto lepšiu šancu porodiť zdravé dieťa. Pritom obezita nebola trvalá, krátke obdobie nadbytku potravy vystriedalo dlhotrvajúce obdobie hladu, kedy sa čerpali živiny z tukových zásob (tuční schudli a chudí zomreli). Až na sklonku paleolitu sa domestikoval pes a prišlo k pokusom chovať prvé bylinožravce, len a to v podobe živých konzerv.

Koniec paleolitu sa niesol v znamení zmeny klímy. Skončilo sa striedanie dôb ľadových a medziľadových, a to prinieslo so sebou vyhynutie pleistocénnej fauny. Mamuty sa stali minulosťou a veľké skupiny lovcov sa rozpadli na rodové malé spoločenstvá, ktoré migrovali do oblastí, z ktorých sa stratili ľadovce. Začalo sa obdobie mezolitu a zmenil sa aj jedálniček, – začali sa loviť srnčia zver, vtáky a ryby, pokračoval zber lesných plodín. V mezolite už človek pri love bežne používal psa.

V neolite konečne prestal byť človek totálne závislý na love a zbere. Neolitická revolúcia priniesla so sebou pestovanie kultúrnych plodín (v Európe šošovica, obilniny, bôb, cesnak, cibuľa, zelenina, ovocie…), chov dobytka, začala výroba syrov či požívanie mlieka. Ľudia začali viesť ustálenejší spôsob života, usídľovali sa tam, kde boli vhodné podmienky pre poľnohospodárstvo. Potravy bolo viac ako v paleolite a mezolite, obezita ale stále ostávala znakom blahobytu a materstva. Keďže potravy bolo viac, nemalo už prijímanie potravy nárazový charakter ako v paleolite, kvalita potravy však bola rôznorodá. Antropologické výskum na archeologických náleziskách dokazujú, že väčšina populácie trpela stále podvýživou.

Neskorá doba kamenná a stará doba bronzová priniesla so sebou používanie prvých kovov – medi a bronzu. Spoločnosť sa radikálne zmenila, obraz o dobe bronzovej si možno urobiť na základe čítania známych kníh: Biblia, Ilias a Odysea, egyptské či babylonské mýty. V tomto období sa už spoločnosť úplne stratifikovala, vznikol diaľkový obchod a prvé mestské štáty, v ktorých hrali najvýznamnejšiu úlohu vládcovia, kňazi, vojaci či slobodní obyvatelia. Najťažšie postavenie mali otroci. Korpulentnosť sa takisto vnímala ako znak blahobytu, týkala sa však len tých najvyššie postavených vrstiev. Napríklad Biblia je plná informácií o jedle a je napísaná pre publikum, ktoré často hladovalo a pre ktoré bola hojnosť jedla znakom šťastia, spásy a rajskej radosti.

Grécka spoločnosť bola nesmierne bojovná. Prototypom klasického gréckeho bojovníka sú Sparťania, ktorí sa živili od detského veku bojom a vojnami. Tomu podriadili celú výchovu svojho spoločenstva, u sparťanských mužov sa obezita prísne trestala, pretože obézny vojak nemohol byť dobrým vojakom. Na základe Lykurgových zákonov sa určovalo aj to, čo môžu obyvatelia Sparty jesť, pričom základ potravy predstavovali múka, olivový olej, bravčové mäso, ovocie, zelenina, syry. Sparťanské jedlo bolo veľmi jednoduché a výživné a vojaci mohli jesť koľko chceli. Ich energetický výdaj bol však natoľko veľký, že väčšina sparťanských mužov jednoducho nemala šancu stať sa obéznymi a stále trpela hladom. Ak sa stalo, že pribrali a stratili kondíciu, bola im predpísaná drastická diéta.

Z antického Grécka pochádza niekoľko príkladov o tom, ako je potrebné sa stravovať. Grécky antisystémový filozof Diogenes napríklad vedome prešiel k vegetariánstvu, pretože vegetariánsku stravu je najľahšie získať. Živil sa šošovicou, ktorá rástla pri gréckych cestách ako burina. Keď mu hovorili, že ak by pracoval, nemusel by jesť šošovicu, všetkých vysmial a povedal im, že keby sa naučili jesť šošovicu, nemuseli by pracovať. Okrem toho sa neustále otužoval, odmietal alkohol a drogy a dožil sa úctihodného veku 85 rokov, všetko v pevnom zdraví. Staroorientálne civilizácie sa nakoniec stali súčasťou antického sveta. Krátke obdobie sa nieslo v znamení gréckej ekonomickej či hospodárskej dominancie (obdobie okolo Alexandra Macedónskeho), neskôr sa hegemónom stala Rímska ríša so svojim rozvinutým obchodom a poľnohospodárstvom. Antickí lekári riešili zdravotné problémy obéznej časti bohatšej populácie, ktorá trpela všetkými známymi civilizačnými ochoreniami. Známe sú z histórie rímske lukulské hody (jesť do plna, použiť vtáčie pero, vyvrátiť potravu a znovu jesť do plna…) Rimania kontrolovali obchod s potravinami po celej svojej ríši, žiaľ toto obdobie sa skončilo pádom antickej rímskej civilizácie a opätovným návratom hladu do spoločenstva.

Pre stredovek sa stali zničujúce vojny a nedostatok potravy samozrejmosťou. Opätovne na základe antropologických výskumov stredovekej spoločnosti sa ukázalo, že väčšina vidieckeho obyvateľstva hladovala. Dostatok plnohodnotnej stravy mali len šľachtici, vojaci a významnejší obchodníci. O niečo lepšia situácia bola v mestách, kde sa začal rozvíjať remeselný stav. Stredovekí lekári riešili obezitu podstatne redšie ako ich antickí predchodcovia, v stredovekých mestách však na uliciach pomerne často umierali chudobní ľudia na podvýživu a rôzne nákazlivé choroby. Avitaminóza, nedostatok minerálov, problémy s kosťami a zubami, ktoré súviseli s dlhodobým hladom, sú charakteristickým znakom stredovekého sveta.

Renesancia a baroko opätovne prinášajú bacuľatosť ako ideál krásy. Plné a zaoblené Rubensove ženy (1577–1643), ktoré viedli k prívlastku Rubenská pre bacuľatosť, sú v ostrom kontraste so zmenami v umeleckom obraze, ktoré nastali v druhej polovici devätnásteho storočia.

Napriek tomu bola telesnosť naďalej uprednostňovaná a spájaná s blahobytom, mocou a vplyvom, ako to odzrkadľujú mohutné postavy priemyselných barónov a ženské postavy Augusta Renoira (1841–1919) z prvých desaťročí minulého storočia. Pokiaľ v renesancii ešte nie je tento jav až tak veľmi markantný, pre baroko, ktoré vzniklo ako odozva na tridsaťročnú vojnu, sa stala bacuľatosť a obezita (najmä žien) znakom krásy a blahobytu. Malo to svoje opodstatnenie, v 30-ročnej vojne na území Nemecka
zahynulo takmer 50 % obyvateľstva. Hladomor či kanibalizmus sa stali charakteristickým znakom spoločnosti konca 30-ročnej vojny, kedy sa ocitli viaceré európske štáty na pokraji svojho kolapsu. K tomu ešte treba pridať vojnu s Turkami na Balkáne, ktorá mala takisto pre populáciu zničujúci charakter a neveselý obraz je hneď na svete. Z dlhodobého hľadiska bol chronický nedostatok potravín pre ľudstvo oveľa smrteľnejší ako obezita. Oveľa lepšie sa nežilo ani v období rokov 1700–1930. Finančné zaťaženie najnižších vrstiev spoločnosti bolo obrovské, okrem toho poľnohospodárstvo nedokázalo vyprodukovať dostatok potravy. Až rozvoj chémie, vďaka ktorému sa zvýšila poľnohospodárska sebestatočnosť spoločnosti (pesticidy, hnojivá) v prvej dekáde 20. storočia zažehnali na dlhú dobu hrozbu nedostatku potravín. Druhá svetová vojna však opätovne vrhla Európu do potravinovej recesie, z ktorej sa Európa začala dostávať až po II. svetovej vojne.

Postoj k obezite sa začal meniť najmä z estetických dôvodov. Avšak až v druhej polovici dvadsiateho storočia sa tuk stal stigmatizovaným, škaredým a následná vášeň pre chudnutie sa neustále zvyšovala až dosiahla šialenstvo v polovici dvadsiateho storočia, keď supermodelka Twiggy so svojou štíhlou postavou vtrhla na módnu scénu a stala sa tínedžerskou ikonou. Napriek tomu si na konci každého kalendárneho roka pripomíname starú predstavu o veselej tučnej postave v osobe Santa Clausa. Bilaterálne usporiadanie sveta, v ktorom proti sebe bojovali blok pod vedením USA a blok pod vedením ZSSR, sa niesol nielen v politickej či vojenskej rovine, ale aj v ekonomickej rovine. Poľnohospodárstvo a jeho rozvoj boli vnímané v spoločnosti ako priorita, pretože spoločnosť, ktorá nemá dostatok potravín, je určená na porážku v mocenskom zápase. Počas rokov 1945–1990 sa napríklad po prvýkrát počas svojej histórie stalo Slovensko na viac ako 93 % potravinovo sebestačné. Väčšinu potravín sme si dokázali za prijateľné ceny vypestovať na Slovensku.

Toto sa zmenilo po roku 1989, kedy sa začalo rušiť štátom dotované a riadené poľnohospodárstvo. Dnes väčšinu potravín Slovensko dováža, znížila sa ich kvalita a cenovo sú základné potraviny približne rovnako drahé ako potraviny v západných krajinách Európskej únie, kde však majú obyvatelia podstatne vyššie zárobky. Na trhu sa objavilo množstvo nezdravých a lacných potravín, ktoré majú negatívny dopad na zdravie obyvateľstva. Nedostatok pohybu populácie a nezdravé potraviny prinášajú zo sebou rozmach obezity v spoločnosti, čo je nepríjemne badateľné aj v radoch detí a mladej generácie. Negatívnu úlohu zohráva aj hnojenie či používanie spomenutých pesticídov.

V roku 2014 bolo Slovensko potravinovo sebestačné približne na 48 %. V porovnaní s rokom 1989 je to prepad takmer o polovicu. Len pre zaujímavosť, Somálsko kde sú hladomory bežnou súčasťou života spoločnosti, je potravinová sebestačnosť približne 34 %.

Slovenská populácia má dnes k dispozícii ešte dostatok potravy, ktorá však kvalitou zaostáva za potravinami v západnej Európe. Lacné a nezdravé potraviny a nedostatok pohybu sa odrážajú na raste obezity v populácii, čo má negatívny dopad nielen na priemernú dĺžku života, ale aj na jeho kvalitu. Ak človeku stačí vynaložiť pri prijímaní potravín minimálu energiu – prejsť autom do supermarketu alebo ku chladničke, situácia sa pravdepodobne nezlepší.

Varovným príkladom pre európsku populáciu sú Indiáni žijúci v severoamerických rezerváciách. Prebytok nezdravého jedla, minimum fyzickej aktivity v sedavom živote zapríčinili, že ich gény, ktoré umožňovali ukladanie tukov a teda aj prežitie, sa dnes stali pri prísune väčšieho objemu stravy problémom, ktorý sa prejavuje veľkým výskytom obezity a rozmachom civilizačných chorôb.

Je zrejmé, že patogenéza obezity je zložitejšia ako jednoduchá paradigma pomeru dostupnej potravy a úsilia, vynaloženého na jej získanie. Ako už bolo povedané, ľahká dostupnosť vysokokalorických potravín a znížená fyzická aktivita zrejme zodpovedá za súčasnú epidémiu obezity.


MUDr. Igor Vozár, internista
Mgr. Brantislav Krasnovský, PhD., historik, pedagóg

Pripravené v spolupráci so spoločnosťou Novo Nordisk Slovakia, s.r.o.

Foto: umelá inteligencia, Kandinsky 2.1

Lekárske noviny apríl/2023




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *