Niekoľko viet

V dobe, v ktorej sa skloňuje slušnosť, bezprecedentne stúpa neslušnosť a agresivita. Nie je to paradoxné? Radi a bezhlavo sa šľaháme slovom slušnosť, ako bičom. Označovanie oponentov, ako neslušných (pod týmto termínom sa skrýva celý rad krásnych slov: dezoláti, opice, agenti, lúza etc.) je však iba spôsob povyšovania sa. Je to vlastne len pekne zabalená neslušnosť. V rovine kultúry komunikácie je to nevinné. Horšie je, ak si niekto chce svoje nadradené postoje a stanoviská poistiť právnymi formami. Vtedy sa končia všetky srandy a vo mne sa rozsvietia varovné kontrolky.

Človek inštinktívne vie, či koná dobre alebo zle. Či je slušný alebo neslušný. Neprekryje to žiadny jazyk, žiadne oficiálne príručky a úrady, žiadne odbory na boj proti… občanom a slobode slova? Keď som za socializmu, v júni 1989, doma prepisoval text vyhlásenia Niekoľko viet, potreboval som k tomu svojpomocnú nahrávku zo Slobodnej Európy, písací stroj a kancelársky papier. Naklepaný text som potom zobral svojim kamarátom do školy, aby si ho mohli prečítať. Nikto mi nemusel hovoriť, či to mám alebo nemám robiť. Šírenie informácií ma lákalo odjakživa, aj keď vtedy to bolo ťažkopádne a naozaj rizikové. Nerád by som sa vrátil do tých čias, keď proti nám stála sivá nomenklatúra. Dnes sú to už možno ich deti a vnúčatá, ale princípy hry a mentalita zákazov sú stále tie isté.

Mgr. Jozef Dermek
editor Lekárskych novín

Lekárske noviny jún/2023



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *