Alfou a omegou je pohyb

Šestnásty október si každoročne od roku 2000 pripomíname ako Svetový deň chrbtice, ktorý vyhlásila OSN a WHO ako pripomienku kľúčovej „osi“ ľudského tela a je podporovaný Svetovou spoločnosťou pre zdravú chrbticu (WSS).

Šestnásty október si každoročne od roku 2000 pripomíname ako Svetový deň chrbtice, ktorý vyhlásila OSN a WHO ako pripomienku kľúčovej „osi“ ľudského tela a je podporovaný Svetovou spoločnosťou pre zdravú chrbticu (WSS). Cieľom je predchádzať zdravotným problémom chrbtice a súvisiacich ochorení pohybovej sústavy, podporiť povedomie o štruktúre ľudského tela a preventívnymi prehliadkami odhaliť problémy s chrbticou skôr, ako sa objavia príznaky a komplikácie. Ak je príčina bolesti chrbta včas a správne diagnostikovaná, skoré zahájenie liečby môže umožniť rýchlejší návrat k bežným aktivitám, zabrániť rozvoju trvalých následkov a prechodu do chronického bolestivého stavu.

Ochorenia chrbtice
Chrbtica je zložitý anatomický útvar, ktorý sa skladá zo siedmych krčných, dvanástich hrudníkových a piatich driekových stavcov, pripájajúcich sa na krížovú kosť a kostrč. Hlavnou zložkou pohybového segmentu chrbtice je medzistavcová platnička, spájajúca dva susedné stavce. Súčasťou tejto pohybovej jednotky sú medzistavcové kĺby, väzy a priľahlé svaly. Krčná chrbtica spája lebku a horné končatiny ľudského tela. Hrudná chrbtica spája rebrá a tvorí ochranu pre pľúca. Drieková chrbtica nám umožňuje vykonať rotácie, sedieť, predkláňať a zakláňať sa. Za najpodstatnejšie faktory zmien v oblasti krčnej, driekovej ale aj hrudnej chrbtice sú považované najmä postupne sa zhoršujúci spôsob a stupeň výživy tkaniva platničky, obmedzený pohyb, nefyziologické držanie tela v neprimeraných polohách, telesná hmotnosť, dlhodobé sedenie.

Ochorenie chrbtice sa považuje za civilizačnú formu ochorenia, ktorým trpí väčšina populácie. Medzi ochorenia chrbtice patria degeneratívne ochorenia (spondylartróza), zápalové ochorenia (najčastejšie ide o autoimúnne ochorenia), nádorové ochorenia chrbtice (benígne alebo malígne nádory, metastázy do chrbtice v rámci iného onkologického ochorenia) a traumatické ochorenia chrbtice, vznikajúce v dôsledku rôznych úrazov. Úrazy chrbtice vznikajú najčastejšie pri pádoch, nárazoch a autonehodách.

Najčastejšími ochoreniami sú hernia disku (proces, pri ktorom sa zaťažovaním obal medzistavcovej platničky začne trhať alebo praskne), degenerácia medzistavcovej platničky (platničky sa opotrebujú alebo porania, čo spôsobuje bolesť), skolióza (nastáva v prípade vykrivenia chrbtice v tvare S alebo C), stenóza chrbticového kanála (nastáva pri zúžení priestorov miechy a nervov, ktoré sú zapríčinené vytečením, zmenšením hrúbky platničky alebo vznikom kostných výrastkov (osteofytov), pričom dochádza k tlaku na tkanivá v chrbticovom kanáli), spondylóza (zapríčinená znížením medzistavcového priestoru, vznikom kostných výrastkov – osteofytov na okraji platničky a tým celkovej zmeny štruktúry a stavby stavca), spondylolistéza (proces, pri ktorom dochádza k narušeniu fyziologického tvaru chrbtice a súčasne k jej instabilite; stavec vykĺzne z pozície, pričom dochádza k posunu dvoch na seba nadväzujúcich stavcov a tlakom na korene miechy v hornom priestore stavca dochádza k zvýrazneniu miery bolestivosti).

Negatívne vplyvy na chrbticu
Vývoj pohybovej aktivity u človeka začína v ranom detstve, jej postupnosť je geneticky daná – dieťa sa učí v podstate samo a istým tempom a každý zásah o urýchlenie pohybovej aktivity môže uškodiť a zanechať následky. V dospievajúcom veku vyvstáva problém rastovej akcelerácie a práve vtedy by sa mala stať pohybová aktivita nutnosťou v prevencii neskorších možných ťažkostí s chrbticou. Motivácia k tomu je aj vzhľadom na zložitosť pubertálneho veku často problematická. V dospelosti by mal byť aktívny pohyb pevnou súčasťou života.

Chrbtica a pohybový systém vekom starne, u medzistavcových platničiek sa degeneratívne zmeny môžu vyskytnúť už po dvadsiatke, v päťdesiatom roku života má už zhruba polovica ľudí degeneratívne zmeny stavcov chrbtice a každých desať rokov stúpa ich rozsah a závažnosť približne o 10 percent. Chrbtica nie je geneticky pripravená na vekové kategórie, ktoré dnes máme, to isté sa týka aj svalového aparátu chrbtice. Keď chýba dostatočný pohyb, vedie to k nedostatočnej kondícii svalov a ich zlyhávaniu. Pri náhlom neprimeranom zaťažení môže dôjsť k preťaženiu väzov, kĺbov, k ich blokádam. Ak pohybový aparát nestačí aj pri ďalších námahách, môže sa zvýšiť tlak na nervové štruktúry a prichádza bolesť s tŕpnutím a slabosťou. S bolesťami chrbtice sa stretne minimálne raz v živote každý človek a je to výstraha organizmu, samozrejme to sa netýka ochorení, ktoré nemôžeme ovplyvniť (nádorové, zápalové, úrazy) a ktoré musia riešiť odborníci. Lekára by mali vyhľadať pacienti s dlhodobými bolesťami chrbtice. Praktický lekár posúdi nutnosť prípadných ďalších vyšetrení špecialistami ako sú neurológ, ortopéd, fyziater. Tie pomôžu ukázať rozsah a závažnosť poškodenia a určia spôsob liečby; začína ako konzervatívna, teda medikamentózna a rehabilitačná, v prípade nezlepšovania stavu alebo pri závažnom náleze prichádza do úvahy aj operačná liečba.

„Do ambulancie rehabilitačného lekára prichádzajú pacienti najčastejšie s vertebroalgickým syndrómom chrbtice, najmä krčnej a driekovej oblasti spôsobeným degeneratívnymi zmenami osového aparátu a štruktúr k nemu prislúchajúcim, habituálnymi nesprávnymi pohybovými vzorcami a návykmi so statickým a dynamickým preťažovaním celého pohybového aparátu, sedavým zamestnaním i spôsobom života, ale aj manuálnou prácou, často v exteriéri, spojenou s dvíhaním ťažkých bremien. Dominantným prejavom je bolesť lokalizovaná v danom segmente potencovaná sprievodnými myofasciálnymi zmenami, často neuropatického charakteru v dôsledku diskopatie s kompresiou nervových štruktúr aj s radikulárnou symptomatikou v príslušných inervačných zónach. V posledných rokoch pozorujeme postupne sa znižujúci vekový priemer pacientov, prevažuje stredný produktívny vek a výnimkou už nie sú ani adolescenti či pacienti staršieho detského veku, čomu nepochybne napomáha súčasná digitalizácia sprevádzaná zníženou prirodzenou pohybovou aktivitou,“ informovala nás zástupkyňa prednostu Kliniky fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach MUDr. Ildikó Morochovičová.

jps

Lekárske noviny október/2023




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *