NA MARGO: Lekár ako stredoveký poddaný alebo veď ste prisahali na Hippokrata -

Je to všetko pravda a bola by to téma na širšiu diskusiu, samozrejme, že verejnú. Nové nariadenia z Bruselu a vôbec z EÚ, nariaďujú počet odpracovaných hodín pre lekára na mesiac a na rok. Myslím si, že je to 400 hodín ročne nadčas. Dajme si malú matematiku. 52 sobôt, 52 dní pre rodinu, nedieľ, 15 dní štátnych sviatkov, 30 dní dovolenky, 15 dní študijného voľna, pár dní na kongresoch, 7 dní OČR pre doktora, 7 dní paragraf na rodinu a ,,len“ 14 dní maródky, počítajme 5 služieb do mesiaca = 60 dní po službe voľno… To sú všetko len približné čísla, ktoré sa môžu meniť hore aj dole.

Koľko dní potom v roku je lekár na oddelení alebo na operačných sálach? Počítajme, že 14 dní je už započítané vo sviatkoch a víkendoch. Aj keby lekár chcel zostať po službe, tak veľmi ľahko ho môžu skontrolovať alebo aj udať… Keď som začínal v nemocnici na terajšom oddelení bolo nás 12 lekárov kmeňových a 5 lekárov (chirurgov, traumatológov) z celého Slovenska a iných pracovísk z našej nemocnice na školení (plastika, zubné, ORL, rehabilitácia, chirurgia, ortopédia… a iné ) v rámci 3 mesačných školení. Mali sme 90 lôžkové odd. a okolo 1600 operácií ročne, k dispozícii sme mali jednu operačnú sálu denne a dve v priebehu týždňa. Urgentné výkony mali výnimku a úrazy sa operovali stále urgentne. Dnes máme 5 operačných sál, 5 ambulancií, je nás 34 lekárov, (občas aj 3–4 školenci z iných oddelení a kliník nemocnice a tiež z iných pracovísk zo Slovenska), 100 postelí, okolo 2400 hospitalizácií a asi 2000–2100 operácií ročne).

Keď som mal štyridsať rokov, tak som v počte nadčasových hodín mohol ísť do dôchodku… Každý mesiac sme mali veľkú službu, t. j. sobota + nedeľa a v pondelok sme boli na oddelení do 16.00 h, po ktorej vždy nasledoval odborný lekársky seminár, ktorý trval tak dlho, kým sme všetky nariadené odborné témy neodprednášali a tiež to záviselo aj od toho, ako sa pán primár cítil doma… 6 až 8 služieb mesačne bolo pravidlom asi až do roku 2018. Nikto si nesťažoval, prácu sme mali a máme radi i naďalej. Bol však poriadok na oddeleniach a boli sme všetkým za vzor a tiež sme boli aj vlajková loď nemocnice. Za tie roky z kolektívu odišli do zahraničia postupne šiesti lekári, ktorí boli nahradení novonastupujúcimi, pribudli noví, z troch povinných atestácií takmer pre všetkých lekárov na traumatológii (dve chirurgické a jedna z traumatológie) je dnes potrebná len jedna…

Je toho veľa, čo by sme mohli prebrať. Porovnať to tiež môžeme, i keď veda a technika išla aj v medicíne rýchlo vpred. Podobne vážny stav je aj so sestrami, ktoré mesačne odpracujú u nás od 150–190 hodín a mnohé sú „verné“ traumatológii už desiatky rokov. Bez dobrých a kvalifikovaných sestier by sme, my lekári, nemohli existovať. Ich skutočne ťažkú prácu (po fyzickej i psychickej stránke) si veľmi vážime. Bojím sa však, čo nastane o pár rokov, keď nám do dôchodku odíde generácia sestier ročníkov 1968–1973. Kto ich nahradí? Nemocnice budú, ale kto v nich bude pracovať? Podľa vízie odborníkov nám bude chýbať 4000 lekárov a 14 000 sestier. Ako sa na to pripravíme? Čo podnikne vláda a ministerstvá zdravotníctva, školstva, financií, sociálnych záležitostí a ďalšie? Premeškali sme za posledné roky veľmi veľa vecí týkajúcich sa zdravotníctva. Odnášajú si to, predovšetkým, pacienti a trpí aj zdravotnícky personál. Sťažnosti pribúdajú zo všetkých strán, riešenie je v nedohľadne… a pritom možno by stálo za úvahu pozrieť sa do okolitých štátov, ako sa „im“ darí, i keď tiež to v ich zdravotníctve „hapruje“. Spojme sily a pomôžme dobrej veci, lebo zdravie je stále u nás všetkých na prvom mieste.

Lekár ako stredoveký poddaný alebo veď ste prisahali na Hippokrata

MUDr. Miloslav Klíma

Foto: Freepik

Lekárske noviny november/2023