Depresia u detí je stále častejšia, trpia ňou rovnako ako dospelí

Najdôležitejšie je včas vyhľadať odborníka   

Depresia. Slovíčko, ktoré každý z nás niekedy v živote použil, väčšina však v nesprávnom kontexte a veľmi ďaleko od skutočnej diagnózy. Depresia však čoraz častejšie postihuje deti a tínedžerov, hoci sa jej priebeh a dopady najmä u laikov zľahčujú. Ako potvrdzujú odborníci z Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana, na ich psychiatrickom oddelení sú okrem tínedžerov občas hospitalizované aj maloleté deti. Ako depresia u detí vyzerá a čo jej spúšťačom, uvádza v rozhovore klinická psychologička Mgr. Beáta Bodnárová.

Existuje vek, kedy sa u detí najčastejšie prejavuje depresia?
Literatúra uvádza akýkoľvek vek, u najmenších detí ide o reakciu na separáciu od matky prejavujúcu sa útlmom motoriky, mimiky, odmietaním jedla a sociálnych kontaktov. Hospitalizované u nás na oddelení sú občas aj deti v mladšom školskom veku, častejšie však v období prepuberty až puberty.

Ako sa u tejto vekovej kategórie depresia prejavuje? Kedy by mal rodič spozornieť a riešiť stav svojho dieťaťa s psychológom a kedy s  psychiatrom?
Do mladšieho školského veku sú v popredí skôr somatické prejavy ako sú bolesti brucha, hlavy, izolácia od vrstovníkov, nárast agresivity u detí. Neskôr je najvýraznejším ukazovateľom náhle zhoršenie prospechu v škole, nezáujem o mimoškolské aktivity, nesústredenosť, agresivita zameraná voči okoliu i samému sebe. Často psychológ odporučí rodičom návštevu psychiatrickej ambulancie.

Je depresia u detí niečo, z čoho vedia vyrásť alebo je predpoklad, že na tieto psychické choroby budú náchylnejšie aj v  dospelosti?
Záleží na miere odolnosti dieťaťa, do akej miery zvládne vonkajšie vplyvy a traumatizujúce životné udalosti.

S čím podľa vás najmä súvisí depresia u detí a tínedžerov, čo je „spúšťač“?
Práve vyššie spomínané životné okolnosti, podmienky v škole. Často ide o deti so špecifickými poruchami učenia, ale dôležité sú aj podmienky v rodine, neštandardné životné okolnosti, napr. striedavá výchova, prílišný tlak na výkon zo strany rodičov, strata blízkej osoby.

Sú príčiny a prejavy depresie u detí a tínedžerov rozdielne, čo sa týka pohlaví?
V tomto smere významné rozdiely, myslím, nie sú.

Dá sa depresii u detí a tínedžerov predchádzať? Čo môžu robiť rodičia, aby dokázali tomuto psychickému stavu u detí zamedziť?
Určite sa dá mnohým príčinám vzniku depresie predchádzať. Ak sú rodičia ochotní spolupracovať s odborníkom, dá sa veľa zmeniť k lepšiemu, ide práve o väčšinu okolností popísaných v predchádzajúcom bode. A ešte predtým, ako tieto okolnosti nastanú, pomôže s dieťaťom veľa rozprávať, zaujímať sa o jeho svet, podporovať jeho zdravé sebavedomie.

Vyskytuje sa depresia u detí a tínedžerov častejšie ako v minulosti?
Určite sa o nej častejšie hovorí a častejšie sa aj lieči. V minulosti prejavy depresie neboli často rozpoznané, v súčasnosti sa uvádza, že deti trpia depresiou najmenej tak často ako dospelí a aj jej prejavy sú veľmi podobné.

Aké fatálne následky môže mať depresia u detí a tínedžerov?
Najvýznamnejším je riziko samovraždy.

Viete uviesť konkrétne prípady, ktoré sú dnes typické?
Mali sme 17-ročnú pacientku, ktorá bola u nás hospitalizovaná pre ťažké depresívne stavy a prejavy mentálnej anorexie. Tri roky sa liečila ambulantne u detského psychiatra, ale jej psychický stav sa zhoršil a mala samovražedné sklony. Jej zlé myšlienky sa týkali výzoru, mala strach z kontaktu s inými ľuďmi, bála sa s nimi rozprávať, že povie nejakú hlúposť. Na oddelení bola pacientke nasadená farmakologická liečba, bolo realizované psychologické vyšetrenie, pracovalo sa s ňou formou individuálnej a skupinovej psychoterapie a realizovali sa rozhovory s rodičmi. Psychologickým vyšetrením sa zistil nadpriemerný intelekt, výrazná úzkosť a napätie z pocitov viny za ublíženie rodičom, ktorí sa kvôli nej trápili, mala obavy zo zlyhania, sebapoškodzovanie až vážne suicidálne prejavy. Cieľom psychoterapeutickej práce bolo ovplyvniť motívy jej správania, zlepšiť rodinné vzťahy, naučiť sa v rodine otvorenejšie komunikovať. Podarilo sa jej stav výrazne zlepšiť, darí sa jej zvládať rôzne životné situácie a udalosti a má sa veľmi dobre.

Druhým príkladom je prípad 16-ročnej študentky, ktorá k nám bola privezená po neúspešnom pokuse o samovraždu užitím liekov. Posledné dva roky sa postupne u nej prehlboval smútok, sociálna izolácia, rôzne formy sebapoškodzovania, ktorými sa trestala za vlastné domnelé neúspechy. Trpela aj kvôli napätým rodinným vzťahom, odmalička vnímala, že je pre každého „druhou voľbou“. V triede bola samotárkou, ťažko nadväzovala kontakty. Popri farmakologickej liečbe sa psychoterapeuticky pracovalo na zmene negatívnych myšlienok a úlohe hľadať svoje miesto vo svete, kde je každý dôležitý. V súčasnosti sa má pacientka lepšie, našla si aj mimoškolské aktivity a snaží sa zapájať do diania v školskom kolektíve.

Foto: Freepik

Zdroj: FNsP J. A. Reimana Prešov, TS



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *