Laboratórna medicína -

Trendom je zvyšovanie odbornosti a efektivity

Prudký rozvoj výpočtovej techniky a vedy sa podpísal pod jej intenzívny progres hlavne v 21. storočí. Moderné diagnostické metódy umožňujú skoršiu identifikáciu ochorení, cielenejšiu liečbu a spoľahlivejšie monitorovanie stavu pacientov. Za posledné roky došlo v laboratórnej medicíne k významným technologickým zmenám a investíciám do inovácií; tie umožnili priniesť aj na slovenský trh špičkové diagnostické technológie a vyšetrovať nové parametre.

Laboratórna medicína sa zaoberá laboratórnymi analýzami telesných tekutín, buniek, tkanív, interpretáciou laboratórnych nálezov v zdraví a chorobe, poskytuje vyšetrenia rôznych biologických materiálov pre účely skríningu, diagnostiky, monitorovania priebehu ochorenia a efektu liečby a pre účely prognostické.

Odbory laboratórnej medicíny
Laboratórna medicína v sebe zahŕňa veľké množstvo laboratórnych metód a postupov s cieľom dosiahnutia čo najspoľahlivejšieho nálezu. Zastrešuje základné odbory: klinická biochémia, hematológia a transfuziológia, klinická imunológia a alergológia, klinická mikrobiológia a klinická genetika. Biochémia je interdisciplinárna veda, skúmajúca chemické látky a chemické deje v živých organizmoch – zaoberá sa laboratórnymi analýzami telesných tekutín, buniek, tkanív a interpretáciou laboratórnych nálezov v zdraví a chorobe. Hematológia sa zaoberá fyziologickými funkciami krvi a jej patológiou a hematologické vyšetrenia sa delia na dve hlavné skupiny: numerickú cytológiu a cytomorfológiu a hemostazeológiu, ktorá sa venuje diagnostike a liečbe porúch zrážania krvi.

Imunológia ako dynamicky sa rozvíjajúca časť laboratórnej diagnostiky sa zaoberá imunitným systémom človeka – klasická alergológia sa zaoberá vyšetrovaním alergií, diagnostika autoimúnnych ochorení sa zameriava na poskytnutie komplexných špecializovaných laboratórnych vyšetrení v oblasti diagnostiky imunopatologických ochorení, primárnych a sekundárnych imunodeficiencií a autoimunitných ochorení.

Mikrobiológia skúma jednobunkové mikroorganizmy (najmä baktérie, huby, kvasinky a plesne), nebunkové organizmy (vírusy) a subvírové patogény (prióny a viroidy), ich život, vlastnosti a činnosti – mikrobiológia študuje štruktúru, metabolizmus, biochemické procesy, patogenézu, nástroje patogenity a virulencie, citlivosť na antibiotiká ako aj mechanizmy obranných reakcií ľudského organizmu voči mikroorganizmom. Genetika sa zaoberá dedičnosťou a premenlivosťou – sleduje variabilitu, rozdielnosť a prenos druhových a dedičných znakov medzi rodičmi a potomkami aj medzi potomkami navzájom, genetické vyšetrenia sa realizujú napríklad pri vrodených chybách alebo chorobách s dedičnou predispozíciou v rodine.

Medicínske laboratóriá
K základným požiadavkám na medicínske laboratóriá patria komplexnosť a rozsah služieb, vysoká kvalita vyšetrení, rýchlosť dodania výsledku a možnosť konzultácie. Nemocničné laboratóriá vykonávajú základné biochemické a hematologické vyšetrenia, podobne ako aj poliklinické laboratóriá, naproti tomu centrálne laboratóriá sú vysokošpecializované, spájajú viaceré odbory laboratórnej medicíny a ich nespornou výhodou je komplexnosť služieb a skúsenosti. Prínosom centralizácie je vyšetrenie na jednom mieste, komplexná diagnostika, vyššia spoľahlivosť a dostupnosť aj špeciálnych vyšetrení, nové metódy a zavádzané vyšetrenia, ekonomická efektívnosť. Rýchlosť a kvalita diagnostiky vedie k nasadeniu včasnej a optimálnej liečby. Laboratóriá musia byť dostatočne flexibilné a otvorené novým metódam a požiadavkám, všetky úkony musia byť realizované kvalitne, efektívne a ekonomicky, aby vyhovovali požiadavkám poisťovní a akreditačných orgánov. Vývoj v oblasti imunológie a molekulárnej biológie umožnil realizáciu radu rýchlych a priamych vyšetrení, v ktorých hrá kvalita rozhodujúcu úlohu. V tejto súvislosti narastá význam správneho zberu, spracovania a transportu biologického materiálu.

Ciele vyšetrenia
Pri odberoch materiálu je dôležité dodržiavať zásady – pacient pred odberom nesmie prijímať potravu, môže piť čistú vodu pri dodržaní pitného režimu, ranný odber medzi šiestou až ôsmou hodinou, pacient by nemal byť fyzicky ani duševne vyčerpaný. Transport materiálu do laboratória musí byť rýchly, šetrný a pri adekvátnej teplote.

Cieľom laboratórneho vyšetrenia je získanie analyticky spoľahlivého a porovnateľného výsledku, spresnenie klinického nálezu. Využitie laboratórnych vyšetrení vedie k potvrdeniu alebo vylúčeniu pracovnej diagnózy, monitorovaniu priebehu ochorenia a odpovede na liečbu, k odhadu rizika ochorenia. Ak je aspoň jedna kladná odpoveď na otázky, či výsledok vyšetrenia ovplyvní pracovnú diagnózu, priebeh a spôsob liečby, odhad pacientovej prognózy, potom je vyšetrenie indikované.

Z hľadiska naliehavosti sa laboratórne vyšetrenia rozdeľujú na urgentné (pri ohrození života, pri náhlej zmene zdravotného stavu, pri radikálnej zmene liečebného postupu, pred naliehavým chirurgickým výkonom) a na plánované (potvrdenie pracovnej diagnózy, určenie spôsobu liečby a sledovanie jej účinnosti, skríning, výskumné ciele).

Súčasný stav a vývoj laboratórnej medicíny
Krajiny Európskej únie, kde laboratórna medicína existuje ako polyvalentný medicínsky odbor od začiatku vývoja laboratórnej diagnostiky, sú Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, v škandinávskych krajinách existujú formy medzi polyvalenciou a monovalenciou, Slovensko patrí ku krajinám so silnou monovalentnou históriou.

V roku 1990 po otvorení hraníc sa naši odborníci na návšteve vo Viedenskom magistráte oboznámili s tým, že laboratórna diagnostika sa dá robiť inak, ako to bolo u nás zaužívané; nasledovala séria sympózií, ktoré viedli k poznatku, že laboratórnej diagnostike ale i celému slovenskému zdravotníctvu chýba prehľadný a efektívny systém financovania, ktorý by reflektoval realitu.

„V období rokov 1994–1997 sme vypracovali Katalóg laboratórnych vyšetrení a cien, ktorý sa používa dodnes. V spolupráci s Európskou federáciou laboratórnej medicíny sme v roku 2018 vypracovali projekt „Holandského skórovacieho systému“ na základe porovnávacej štúdie financovania laboratórnej diagnostiky v krajinách EÚ.
Na vyžiadanie Európskej federácie pre laboratórnu medicínu a klinickú biochémiu sme v roku 2019 prezentovali naše skúsenosti na medzinárodnom webinári EFLM. Ďalší vývoj a výsledky sme postupne publikovali v monografiách: Základy racionálnej klinicko-biochemckej diagnostiky (1998), Racionálna indikácia laboratórnych parametrov (2015), Základy laboratórnej diagnostiky vo vnútornom lekárstve (2021) a Basics of Laboratory Diagnostics in Internal Medicine (2023),“ informoval nás prednosta Ústavu chémie, klinickej biochémie a laboratórnej medicíny LF SZU Bratislava profesor MUDr. RNDr. Gustáv
Kováč, CSc., MBA.

V období rokov 2000–2015 sa v oblasti manažmentu zamerala pozornosť na integráciu a konsolidáciu laboratórnej diagnostiky; Oddelenie klinickej biochémie NsP akademika L. Dérera v Bratislave sa transformovalo na Kliniku biochémie a neskôr Kliniku laboratórnej medicíny. Na základe úspešnej realizácie projektov „Kliniky biochémie“ a „Kliniky laboratórnej medicíny“ bol na žiadosť MZ SR v roku 2019 vypracovaný „Projekt referenčného laboratória“ ako spoločného pracoviska MZ SR, SZU a bratislavskej univerzitnej nemocnice ako vývojovej, monitorovacej a vzdelávacej inštitúcie, s ktorého realizáciu sa aj začalo, ale od volieb 2020 stagnuje.

„Ústav chémie, klinickej biochémie a laboratórnej medicíny LF SZU zabezpečuje každý rok výučbu chémie, biochémie a laboratórnej medicíny pre 200 študentov denného štúdia v odboroch všeobecné lekárstvo, stomatológia v slovenčine i angličtine na lekárskej fakulte, 125 študentov v odboroch ošetrovateľstvo, pôrodná asistencia, urgentná zdravotná starostlivosť, klinická výživa, dentálna hygiena, pre 100 študentov špecializačného štúdia v odboroch klinická biochémia, laboratórne a diagnostické metódy v klinickej biochémii, laboratórna medicína – lekár, laboratórna medicína – laboratórny diagnostik. V rokoch 2018–2023 bolo za účelom skvalitnenia pedagogického procesu publikovaných 7 monografií – Biochémia pre študentov všeobecného lekárstva, Laboratórna medicína pre študentov všeobecného lekárstva a Základy laboratórnej diagnostiky vo vnútornom lekárstve (všetky v slovenčine a angličtine) a Laboratórna medicína (pre študentov špecializačného štúdia),“ pripomenul profesor Kováč.

Pohľad praktického lekára
Laboratórne vyšetrenia sú pomocné vyšetrovacie metódy a teda majú pomáhať lekárovi, aby sa vedel správne a rýchlo rozhodnúť, ako postupovať pri liečbe pacienta.

„Potrebujeme najmä rýchle a čo najpresnejšie a spoľahlivé testy. V závislosti od ťažkostí respektíve choroby ich využívam najčastejšie vtedy, ak sa neviem rozhodnúť ako postupovať prípadne ak z nejakého dôvodu liečba nezaberá. Nedokážem odhadnúť, v akom percente prípadov potrebujem SVaLZ-ovú pomoc, ale určite je to menšina prípadov.
Celkom iste je veľkým komfortom, ak môže byť pacient vyšetrený rýchlo, bezpečne a kvalitne priamo u mňa. Mám na mysli POCT metódy (Point of Care Testing, laboratórne testovanie vykonávané v blízkosti pacienta zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí však nie sú laboratórnym personálom), kde už existuje široká škála testov, ktoré všeobecný lekár dokáže zrealizovať na svojej ambulancii. Okrem známeho CRP vyšetrenia, či glykémie dokážem vyšetriť Troponin, NT-proBNP, INR, IL-6, Procalcitonin. Je možné vyšetrovať aj mikroalbuminúriu či glykovaný hemoglobín. Ako bonus k preventívnej prehliadke som vyšetroval u mojich pacientov napríklad aj hladiny vitamínu D a titre protilátok na COVID-19,“ informoval nás lekár zo všeobecnej ambulancie pre dospelých v Námestove MUDr. Rastislav Zanovit.

Ako dodal, na Slovensku je viacero firiem, ponúkajúcich POCT analyzátory, ktoré väčšina lekárov začala používať najmä kvôli vyšetrovaniu okultného krvácania v stolici a teraz už aj kvôli CRP vyšetreniam, ktoré sú zdravotnými poisťovňami hradené. Podľa doterajších skúseností je využívanie týchto prístrojov v ambulanciách praktických lekárov prínosom pre obe strany.

SSLM
Aktivity, skúsenosti a medzinárodné kontakty viedli v roku 2002 k vypracovaniu stanov Slovenskej spoločnosti pre laboratórnu medicínu (SSLM), v ktorých boli zadefinované názov, sídlo, orgány, členstvo a ciele spoločnosti. Tá každoročne organizuje konferencie s medzinárodnou účasťou odborníkov z európskych krajín a USA, čo prispieva ku skutočnosti, že odbor laboratórna medicína je formou aj obsahom porovnateľný s vyspelými krajinami. Za uplynulé obdobie sme u nás vychovali viac ako sto špecialistov laboratórnej medicíny – lekárov, laboratórnych diagnostikov, laborantov s vysokoškolským vzdelaním prvého a druhého stupňa a vzniklo viacero pracovísk s polyvalentným charakterom. Posledné tri výročné konferencie zorganizovala SSLM v spolupráci s Katedrou všeobecného lekárstva LF
SZU, jej prednostkou a v súčasnosti aj prodekankou LF SZU profesorkou MUDr. Katarínou Gazdíkovou, PhD., ako aj so Spoločnosťou všeobecného lekárstva. Dôvodom je pokus riešiť spoločné problémy – nedostatok lekárov, sestier, laborantov a nárast požiadaviek – spojenými silami. Riešením je polyvalencia, ktorá zachováva kvalitu a zvyšuje efektivitu. Všeobecné lekárstvo a laboratórna medicína veľmi úzko súvisia a pri svojom fungovaní sa dopĺňajú.

jps

Lekárske noviny január-február/2024