Cesta lietadlom či dlhé sedenie v aute zvyšujú riziko vzniku trombózy -

O čom by ste mali vedieť pred cestou na dovolenku?

Trombóza alebo krvná zrazenina v cieve. Ide o diagnózu, ktorá môže byť vážnou hrozbou pre život človeka bez ohľadu na vek a pohlavie. Ako trombóza vzniká, aké sú rizikové faktory, ako jej hrozbu minimalizovať a prečo sa s ňou lekári častejšie stretávajú v letných mesiacoch?

Trombóza je krvná zrazenina v cieve, ktorá zabraňuje normálnemu prietoku krvi cez obehový systém. Môže byť smrteľná a môže sa vyskytnúť v akomkoľvek veku, avšak riziko s vekom stúpa, pričom viac sú vznikom trombózy ohrozené ženy. „Zrážanie krvi je prvou líniou obrany tela proti krvácaniu. Keď sa poraníme, náš systém zrážania vytvorí „zátku“, ktorá nás ochráni pred stratou príliš veľkého množstva krvi. Túto zrazeninu potom telo rozkladá. Niekedy sa však zrazeniny tvoria nevhodne, alebo sa po zranení nerozpustia. Krvná zrazenina, ktorá sa tvorí a zostáva v cieve, sa nazýva trombus. Trombóza môže postihovať tepnovú aj žilovú časť krvných ciev. Arteriálna trombóza označuje krvnú zrazeninu, ktorá blokuje tepnu. Tepny odvádzajú krv zo srdca do iných častí tela. Arteriálne krvné zrazeniny môžu blokovať prietok krvi do srdca a mozgu, čo často vedie k srdcovému infarktu alebo mŕtvici. Venózna trombóza, známa aj ako venózna tromboembólia, označuje krvnú zrazeninu v žile. Žily vedú krv do srdca z iných častí tela. Venózna tromboembólia je stav, ktorý zahŕňa hlbokú žilovú trombózu a pľúcnu embóliu,“ vysvetľuje základné pojmy tejto problematiky MUDr. Miriam Šatalová, ktorá je lekárkou na oddelení dlhodobo chorých Nemocnice AGEL Bánovce.

Kým príznaky infarktu alebo mŕtvice sú už všeobecne známe, pri žilových trombózach ľudia často netušia, s akým problémom vlastne majú dočinenia. „Medzi najčastejšie príznaky trombózy dolných končatín patria opuch postihnutej končatiny, bolestivosť postihnutej končatiny, tŕpnutie, mravčenie, brnenie, znížená citlivosť v končatine, zmena teploty končatiny – postihnutá končatina je na dotyk studenšia ako zdravá, zmena farby končatiny, ktorá začína v oblasti prstov a prechádza smerom nahor, v úvode bledosť, neskôr zmodranie, odborne cyanóza,“ hovorí MUDr. Šatalová. Podľa jej slov existuje viacero faktorov, pri ktorých je riziko vzniku krvnej zrazeniny vyššie. „Ostražitosť treba zvýšiť po pobyte v nemocnici, po chirurgickom zákroku, veľkej traume, akou je napríklad dopravná nehoda, pád, pri infekcii, zápalovom alebo autoimunitnom ochorení, aktívnej rakovine/chemoterapii, v prípade užívania antikoncepčných tabletiek s obsahom estrogénu a hormonálnej substitučnej liečby, ale rizikovými faktormi sú aj tehotenstvo, obezita, genetické alebo získané poruchy zrážanlivosti, imobilita či dlhé cestovanie, teda viac ako štyri hodiny v lietadle, aute alebo vlaku,“ vymenúva skúsená lekárka.

Práve spomínané cestovanie je doménou predovšetkým letných mesiacov, kedy sa mnoho ľudí presúva na dovolenky. S príchodom leta odborníci zaznamenávajú zvýšený počet prípadov trombózy, a to nielen kvôli zvýšenej potrebe príjmu tekutín, ale aj spomínanému cestovaniu. „K žilovej trombóze dolných končatín dochádza počas cesty lietadlom, no omnoho častejšie sa prejavuje približne do týždňa po lete. Samotný let totiž vytvára podmienky evokujúce vznik trombózy. Nedostatok miesta, nemožnosť pohybovať končatinami, ich nútená poloha a spustenie dolu, zmeny barometrického tlaku – to všetko prispieva k jej vzniku. Riziková je aj svalová areflexia počas hlbokého spánku, kedy sa znižuje činnosť svalovej pumpy. Stav sa zhoršuje použitím hypnotík alebo sedatív v snahe odstrániť strach z letu, najmä v kombinácii s alkoholom. Počas letu sa zo špecifických faktorov uplatňuje aj znížená vlhkosť vzduchu v kabíne, čo vedie k dehydratácii a následnému zahusteniu krvi,“ vysvetľuje MUDr. Šatalová.

Odborníci však poznajú niekoľko spôsobov, ako riziko vzniku krvnej zrazeniny minimalizovať. „Základné preventívne opatrenia sú pohyb končatín – zohnutie a vystretie nôh, prejdenie sa vždy, keď je to možné, masáž dolných končatín, kompresívne pančuchy, dostatočný pitný režim, nepožívanie sedatív a hypnotík, vynechanie alkoholu a cigariet pred cestou, preventívne podanie heparínu lekárom či preventívne užitie kyseliny acetylsalicylovej (acylpirín, anopyrín, medipirín) pred cestou u rizikových pacientov. V prípade, že človek už trombózu v minulosti prekonal, prípadne patrí do rizikových skupín, určite by sa mal pred dlhou cestou poradiť so svojím všeobecným lekárom,“ uzatvára lekárka.

Zdroj, foto: AGEL SK, TS