Najkrajšia olympiáda s rodinnou atmosférou -

na prvé ZOH v ére samostatnosti spomína MUDr. Juraj Skladaný, PhD.

Pred tridsiatimi rokmi, vo februári 1994, sa uskutočnili XVII. Zimné olympijské hry v nórskom Lillehammeri, ktorých zaujímavosťou bolo, že po prvýkrát v histórii sa nekonali v rovnaký rok ako Letné olympijské hry, od posledných ZOH uplynuli len dva roky a do histórie sa zapísali ako jedny z najvydarenejších a najkrajších.

V Lillehammeri navyše nastúpilo Slovensko, ako samostatný štát, prvýkrát pod olympijskými kruhmi, vlajku niesol legendárny hokejista Peter Šťastný. Výpravu tvorilo 42 športovcov a do historických štatistík sme si pripísali prvé olympijské body za dve šieste miesta zásluhou biatlonistky Martiny Jašicovej a mužstva hokejistov, ktoré vyhralo bez prehry svoju základnú skupinu a o postup do semifinále nás pripravila prehra štvrťfinálového stretnutia až v predĺžení.

Do organizačného výboru, na prípravu účasti slovenskej výpravy na tieto zimné olympijské hry, bol nominovaný aj MUDr. Juraj Skladaný, PhD., ktorý tam pôsobil ako hlavný lekár výpravy.

K športu mal vždy blízko, už ako študent štvrtého ročníka Lekárskej fakulty v Košiciach sa zapájal do dobrovoľnej činnosti v športovom hnutí, ako lyžiar pôsobil v lyžiarskom oddiele ako zdravotník a jeho snom bolo stať sa lekárom lyžiarskej reprezentácie. Po promóciách v roku 1962 prirodzene inklinoval k tomu, aby pracoval so športovcami, ale jeho želania sa rozplynuli, keď ho v rámci umiesteniek poslali do podniku Imuna v Šarišských Michaľanoch. Tam sa zaradil do klinického výskumu a v rámci toho získal atestáciu z vnútorného lekárstva. V dobrovoľnej činnosti v športovom hnutí pokračoval, a neskôr pôsobil popri zamestnaní, ako lekár československej zjazdárskej reprezentácie – celkovo 25 rokov až do rozdelenia republiky. V profesijnom živote využil ponuku založiť oddelenie telovýchovného lekárstva pri vtedajšom Mestskom ústave národného zdravia, neskôr pôsobil na terajšej Fakulte športu Prešovskej univerzity, kde prednášal fyziológiu telesných cvičení a telovýchovné lekárstvo. Počas pôsobenia na škole bol vo funkcii lekára na Svetovej univerziáde v Zakopanom a zrejme aj skúsenosti odtiaľ boli jedným z faktorov, že sa stal lekárom slovenskej výpravy na ZOH. Ako si na olympiádu po rokoch spomína?

„Hneď v úvode sa stala pikantná situácia. Z Bratislavy sme autobusom išli na letisko do Schwechatu. Na hraniciach vtedy ešte boli normálne hraničné kontroly, po nej si biatlonistka Martina Jašicová odložila svoj pas do sieťky na operadle sedadla pred ňou a pri vystúpení z autobusu naň zabudla. Prišla na to až na letisku, takže sa musela vrátiť, ale bez dokladov načierno, nejakou Aviou do Bratislavy a priletela potom za nami až na druhý deň,“ hovorí MUDr. Skladaný.

Z hľadiska zdravotného zabezpečenia organizátori nič nenechali na náhodu. Priamo v olympijskej dedine bolo zdravotné stredisko s nepretržitou pohotovosťou.

„V sektore, kde bola ubytovaná naša výprava, som mal k dispozícii miestnosť ako ošetrovňu, jej vybavenie som mal v rámci príprav na olympiádu na starosti ja; išlo o základné veci prvej pomoci a lieky na ochorenia, ktoré by sa, prípadne, mohli vyskytnúť. Pomocou sponzorov sme mali k dispozícii aj vybavenie na rôznu fyzikálnu liečbu pri zraneniach a bolestivých stavoch pohybového aparátu. Doktor Miloslav Klíma, lekár hokejistov, sa im venoval hlavne priamo na štadióne počas tréningov a zápasov. Veľkou pomocou bol aj masér pán Ďuriš, ktorého práca pri regenerácii športovcov bola veľmi žiadaná,“ spomína MUDr. Skladaný.

Azda jediný prípad, kedy naši športovci museli využiť služby pohotovosti priamo v olympijskej dedine, bol boľavý zub Alžbety Havrančíkovej; službu na zubnej ambulancii ako dobrovoľník mal univerzitný profesor, ktorý, keď sa dozvedel, že Betka je bežkyňa na lyžiach, mal ju za úplnú celebritu – také populárne sú v Nórsku bežky.

„Atmosféra v Lillehammeri bola úžasná. Domáci usporiadatelia boli na profesionálnej úrovni a pritom veľmi srdeční. Aj nórsky kráľ pri návšteve niektorých podujatí vonku chodil v uniforme usporiadateľov. Mimochodom, kráľ je vo svojej krajine veľmi populárny a obľúbený, medzi iným aj pre skromnosť, akou sa celý jeho dvor vyznačuje. Sám som bol prekvapený, keď som sa na jednom hokejovom zápase obzrel a za nami na voľných sedadlách sedel sám kráľ, ochranku mu zvyčajne robil len šofér, s ktorým sa priviezol,“ približuje MUDr. Skladaný. Za zmienku stojí dosť krutá zima, ktorá počas hier panovala – aj počas slnečných dní dosahovali teploty okolo mínus 20 stupňov Celzia. Cestu našej výpravy späť spestrila nemilá udalosť. Na letisku v Osle bolo veľmi veľa snehu, po okrajoch vzletovej dráhy boli azda dvojmetrové záveje a náš prezidentský špeciál pri otáčaní zavadil krídlom o túto snehovú stenu.

„Technici museli skontrolovať stav lietadla, čo trvalo asi dve hodiny a hrozilo, že nebudeme môcť odletieť do uzáveru leteckého koridoru, čo by znamenalo niekoľkohodinové zdržanie. K tomu ale napokon nedošlo a naša výprava sa šťastne vrátila domov,“ hovorí MUDr. Skladaný.

Na pôde Slovenského olympijského a športového múzea si priami aktéri ZOH v Lillehammeri po tridsiatich rokoch zaspomínali na prvú olympijskú výpravu v ére samostatnosti. Zhodli sa, že ani po takom čase spomienky nevybledli, v olympijskej dedine mohli bývať všetci spolu v jednom sektore, vytvorila sa výborná partia, športovci sa chodili navzájom povzbudzovať, a aj keď nezískali žiadnu medailu, nikdy na túto olympiádu nezabudnú.

„Na tomto našom stretnutí sme svorne skonštatovali, že to bola naozaj najkrajšia olympiáda. V našej výprave panovala skutočne taká rodinná atmosféra. Vo voľnom čase sa účastníci navštevovali, primerane zabavili. Aj po tých rokoch sme si na všetko ozaj radi zaspomínali a zhodli sme sa na tom, že to bol dobrý nápad a milé stretnutie,“ uzatvára lekár výpravy MUDr. Juraj Skladaný, PhD.

jps

Lekárske noviny marec/2024