O metódach diagnostiky tuberkulózy -

O novým diagnostických možnostiach a liečbe tuberkulózy sme sa rozprávali s doktorom
Igorom Porvazníkom, z NÚTPCHaHCH Vyšné Hágy.

24. marec je každoročne spojený so Svetovým dňom tuberkulózy (World Tuberculosis Day) a bol ním vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) v roku 1982. Cieľom je informovať širokú odbornú, aj laickú, verejnosť o súčasnej situácii a trendoch tuberkulózy a motivovať ju k razantnejšiemu boju proti tejto chorobe na celom svete. Dátum bol vybraný na základe narodenia Roberta Kocha, objaviteľa pôvodcu tejto choroby v súčasnosti známom ako Kochov bacil.

Tuberkulóza je ochorenie staré ako samotné ľudstvo, správy o nej pochádzajú ešte z čias, kedy ľudia začali vytvárať väčšie sociálne celky. Podobne ako chrípka, patrí medzi kvapôčkové nákazy a je liečiteľná, aj keď narastá počet takzvaných multirezistentných foriem, a ak sa na chorobu nemyslí a pacienti prídu neskoro, môže byť smrteľným ochorením.

Tuberkulóza (TBC) je celkové infekčné ochorenie, vyvolané pre človeka obligátne patogénnymi mykobaktériami skupiny Mycobacterium tuberculosis complex, ku ktorým patrí M. tuberculosis, M. bovis, M. africanum, M. microti, M. canetti, M. caprae a M. pinnipedii. V súčasnosti sa v našich podmienkach reálne vyskytuje prakticky len ochorenie vyvolané samotným M. tuberculosis (BK – Kochov bacil). Hlavným postihnutým orgánom sú pľúca, ale TBC môže postihnúť ktorýkoľvek orgán.

Za jednoznačný dôkaz ochorenia (definitívny prípad) sa považuje kultivácia mykobaktérií. Ochorenia vyvolané inými, tzv. atypickými mykobaktériami, sa nazývajú mykobakteriózy.

Výskyt mykobakterióz je vyšší u osôb s poruchami imunity. Včasná klinická a laboratórna diagnostika, vrátane využitia metód slúžiacich k zisteniu stavu imunity, významne prispievajú k správnej liečbe ochorenia.

Pre mikrobiologickú diagnostiku sú dôležité správne odobrané biologické materiály a ich rýchly a správny transport do laboratória.

O diagnostických možnostiach a najnovších trendoch sme sa zhovárali s RNDr. Igorom Porvazníkom, PhD., z Oddelenia klinickej mikrobiológie Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch.

Aké boli začiatky v diagnostike tuberkulózy a aký je v súčasnosti štandardný postup?
V začiatkoch, a vlastne po dlhé roky, sa diagnostika opierala o mikroskopické vyšetrenie a kultiváciu. Výsledok mikroskopického vyšetrenia je k dispozícii v priebehu hodín, neinformuje však o druhovej príslušnosti. Kultivačné vyšetrenie je senzitívnejšie, nakoľko umožní rozmnoženie aj jedinej mykobaktérie do viditeľnej makrokolónie. Nevýhodou je pomerne dlhý čas, nakoľko kultivácia trvá v priemere 42 dní.

V súčasnosti sú mikroskopia a kultivácia zlatým štandardom, ktorý sa vykonáva. V prípade vysokého podozrenia na ochorenia, sa však zvažujú aj zrýchlené metódy kultivácie automatizovanými systémami, prípadne priama detekcia prítomnosti M. tuberculosis v materiáli za pomoci PCR reakcie.

Ako sa deteguje prítomnosť M. tubeculosis v biologickom materiáli?
Pomocou PCR detegujeme prítomnosť vyvolávateľa, alebo pôvodcu TBC, v klinickom materiáli získanom od pacientov.

V drvivej väčšine ide o spúta, ale môže to byť široké spektrum rôznych ďalších materiálov v závislosti od postihnutého orgánu (moč v prípade urogenitálnej TBC, likvor v prípade bazilárnej meningitídy a podobne).

V čom spočíva kultivácia automatizovanými systémami?
Kultivácia automatizovanými systémami je založená na meraní metabolických produktov životaschopných mykobaktérií, uvoľňovaných počas ich metabolickej aktivity do prostredia tekutého selektívneho média, obohateného o sérový albumín a rastový faktor. Kumulovaný metabolit monitorovaný fyzikálno-chemickými metódami – rádiometricky alebo fluorescenčne – signalizuje vo vzorkách prítomnosť všetkých druhov mykobaktérií. Pri týchto metódach sme využívali poloautomizovaný systém Bactec TB, posledných
15 rokov používame plne automatizovaný Bactec MGIT 960.

Odkedy sa využívajú v diagnostike molekulárno-genetické metódy a aký je ich prínos?
Molekulárno-genetické metódy vstúpili na scénu objavom PCR. Polymerázová reťazová reakcia (polymerase chain reaction – PCR) je technika, umožňujúca namnožiť určitý úsek molekuly DNA.

Jej koncept vytvoril biochemik Kary Mullis v roku 1983, za čo bol o desať rokov neskôr ocenený Nobelovou cenou. Prínos spočíva hlavne v rýchlosti, vysokej špecificite i senzitivite. Na začiatku to boli rôzne „in house“ metódy, ktoré neskôr vytlačili komerčné testy rôznych firiem.

V čom teda nastal, v poslednom období, pokrok v diagnostike TBC?
Kým štandardnými metódami – mikroskopia, kultivácia, identifikácia a test citlivosti na antituberkulotiká – sme sa v mnohých prípadoch dopracovali k definitívnemu výsledku za 6 až 9 týždňov, vďaka molekulárnym metódam môžeme stanoviť diagnózy za 1 až 2 dni. To je hlavne v prípade liekovo rezistentnej tuberkulózy veľmi dôležité, nakoľko čím skôr je zahájená správna a cielená farmakoterapia, tým skôr dosiahneme želaný výsledok, ktorým je vyliečenie pacienta.

jps

Lekárske noviny marec/2024