Prezidentka SKIZP: Neignorujte návrhy odborníkov

RNDr. Monika Trechová, MPH (Prezidentka SKIZP): Ako odborníčka na riadenie verejného zdravotníctva s hlbšími poznatkami o imunitnom systéme človeka, ktoré som nadobudla špecializáciou v imunologickom odbore a skoro štyridsaťročnou praxou v zdravotníctve, si čoraz častejšie kladiem otázku, kam sa vlastne riešenie epidemiologickej situácie v súvislosti s ochorením Covid-19 posúva. Mnohé nezmyselné rozhodnutia „násilne“ ukotvované v legislatíve aj tie, ktoré za každú cenu presadzujú všelijakí „samozvaní“ odborníci na problematiku riešenia pandémie, posunuli Slovensko na miesto jednej z najhorších krajín Európy a možno aj sveta z hľadiska riešenia zdravotnej situácie jeho obyvateľov.

V súčasnej dobe sa k diskusiám o zvládaní a príčinách zlej pandemickej situácie pridalo zavedenie zákazu cestovania do zahraničia za účelom rekreácie. Tento zákaz bol odôvodnený tým, že ľudia na Slovensku predsa nemôžu cestovať medzi okresmi, prečo by mali teda cestovať za hranice. Nie som cestovateľský typ a málo využívam možnosti rekreácie v zahraničí. Z môjho pohľadu je však takéto odôvodnenie vysoko nad rámec chápania objektívne a odborne zmýšľajúceho človeka, ktorý riešeniu ťažkej pandemickej situácie dobre rozumie. Dovolím si tvrdiť, že je to len (pre Slovensko tak typický) prejav závisti a zúfalstva z neschopnosti zvládnuť túto krízu a následnú nefunkčnosť opatrení. V prvom rade by sme mali, ako štát, byť schopní garantovať dodržiavanie karantény. Ak tá nebude fungovať, nepomôže nám ani uzavretie a totálna izolácia celej krajiny. A ako sa to dá v globálnom svete a globalizovanej ekonomike?

Pre nedisciplinovanosť a neochotu mnohých spoluobčanov prijať zodpovednosť za svoje zdravie a neohrozovať svojím konaním iných je zákaz prechádzania medzi okresmi veľmi logický. Ak by tu nebol, mali by sme tu opäť scenár z nedávnej minulosti, kedy sa cez jeden víkend zdvihli tisíce ľudí z celého Slovenska a stretli sa na Štrbskom plese. Zažili sme to. Cestovanie medzi okresmi je cenovo dostupné pre každého. Pravdepodobnosť šírenia nákazy je naozaj vysoká a obavy sú preto opodstatnené. Na druhej strane by sme však aj pre ľudí, ktorí si zahraničnú rekreáciu nemôžu dovoliť, mali hľadať na Slovensku možnosti ozdravných pobytov pre zlepšenie zdravia a prevenciu proti vírovým ochoreniam.

Zahraničná rekreácia je v dnešnej dobe skôr výsadou solventnejších ľudí, ktorí celý rok neinvestovali do nového oblečenia, vybavenia domácnosti, resp. vlastných prevádzok a tak ušetrené finančné prostriedky chcú minúť na ozdravné pobyty pri mori . Ponuka zájazdov od cestovných kancelárií je momentálne veľmi obmedzená, ba minimálna. V neposlednom rade treba pripomenúť, že cestovky sa museli vysporiadať s náročnými protiepidemickými opatreniami nielen doma, ale aj v destináciách, v ktorých ponúkajú rekreácie, čo malo za následok výrazný rast cien ich produktov. Preto sa ceny pohybujú často v tisíckach eur, nie stovkách. Časť investovaných prostriedkov do zahraničnej rekreácie však ostáva doma. Zabezpečuje sa tým aspoň aký taký život slovenských cestovných kancelárií a aj domácej leteckej dopravy a prevádzky domácich letísk, čo je z dlhodobého hľadiska nezanedbateľné.

Ak niekto hovorí o zavlečení nebezpečných mutácií SARS-Cov-2 prostredníctvom ciest do zahraničných destinácií za účelom rekreácie a späť bez jasných dôkazov, hlboko zavádza a neprimerane straší tých, ktorí o tom nemôžu získať relevantné informácie. Rekreácie v bezpečných a kontrolovaných strediskách prispievajú k fyzickej a psychickej kondícii človeka, posilňujú imunitný systém a prinášajú celkovú pohodu telesnú i duševnú.

Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby. A na to by sme pri riešení pandémie a zavádzaní neprimeraných protipandemických opatrení nemali zabúdať.

Poďme sa však pozrieť bližšie na samotný pobyt v takom rezorte niekde v zahraničí. Hotely, v ktorých väčšina zodpovedných slovenských cestovných kancelárií nakupuje pobyty pre svojich klientov, berú hygienické protipandemické opatrenia veľmi vážne a často je realita ešte prísnejšia ako naše, domáce pravidlá. V prímorských krajinách si uvedomujú, že základným príjmom ich ekonomiky je turizmus, preto je veľká snaha o jeho obnovu. Snažia sa ju dosiahnuť vysokým štandardom, ktorý v praxi znamená prísne pravidlá pre zamestnancov a obslužný personál rezortov a samozrejme pre hostí. Zamestnanci rezortov často pracujú na turnusy, ktoré začínajú desať a viacdňovou karanténou po príchode do práce, PCR testovaním a zákazom opúšťať rezort počas turnusu. Stravovacie zariadenia fungujú podľa najprísnejších pravidiel v obmedzenom režime a mnohé klasické atrakcie nie sú pre turistov dostupné. Fakultatívne výlety (ak sa k nejakým aj pristúpi) sú realizované tak, aby sa zamedzilo kontaktom s tamojším obyvateľstvom. Pre každého cestujúceho platí povinnosť preukázania sa negatívnym PCR testom. Súbor týchto opatrení v takej dovolenkovej krajine garantuje veľmi podobnú úroveň dodržania nariadení, aké máme dnes u nás doma, pokiaľ nie vyššiu.

Musíme samozrejme rozlíšiť zájazd vypravený zo Slovenska a zájazd z letiska inej okolitej krajiny. Ak sa jedná o zájazdy s odletom zo Slovenska, je veľmi jednoduché dosledovať a ,,trasovať“ všetkých zúčastnených. Naše letecké spoločnosti garantujú maximálne dodržiavanie protiepidemických nariadení a kladú vysoké nároky aj na prísne opatrenia pre vlastné posádky. Ak ide o domáce letecké spoločnosti, je možné kontrolovať, prípadne dohľadať všetky potrebné informácie, ak by nejaký epidemiologický problém vznikol. Zamestnanci leteckých spoločností a letísk sú veľmi často a precízne testovaní a počas výkonu práce dodržiavajú vysoké hygienické štandardy. Rovnako pracovníci cestovnej kancelárie. Nakoniec samotní pasažieri sú rovnako sledovaní a napomínaní posádkou a reprezentantmi cestovnej kancelárie. Existuje tu garancia, že všetci tí, čo do zahraničia odleteli, sa o pár dní, týždňov aj vrátia. Ich menný zoznam, rovnako ako zoznam miest, ktoré navštívili je teda ľahko dohľadateľný. Preto by nemal byť problém po návrate sledovať dodržiavanie karanténnych opatrení u všetkých zúčastnených.

Naopak, ak sa človek rozhodne odísť na dovolenku individuálne, napríklad z Viedne, existuje mnoho spôsobov, ako to legálne aj uskutoční napriek zákazu. V tomto je potrebné vidieť potenciálne nebezpečenstvo. Dopátranie sa informácií o jeho pobyte je prakticky nemožné. Rovnako úroveň opatrení u iných zahraničných leteckých spoločností, hotelov, ktoré je možné individuálne rezervovať cez rôzne aplikácie, môže byť opodstatnene otázna.

Zamyslime sa teda, či zákaz rekreačných pobytov, ktorý sprevádzajú policajné kontroly na našich letiskách a hrozba vysokých pokút je na mieste. Či nepodporí len zvýšené cestovanie ľudí z okolitých štátov a nezarazí smrteľnú ranu našim cestovným kanceláriám, letiskám a leteckým spoločnostiam, ktoré už viac ako rok doslova krvácajú a snažia sa vysporiadať so súčasnou ťažkou situáciou naozaj kvalitnými krokmi v súlade so všetkými nariadeniami a opatreniami. Takýto prístup k podpore domácich cestovných kancelárií, prevádzky letísk i leteckých spoločností je ďalším oslabovaním slovenskej ekonomiky a tým aj zdravotníckeho systému.

Dovoľte mi malú úvahu o diskutovaných obavách zavlečenia horších mutácií vírusu zo zahraničia. Pozrime sa na cesty: množstvo zahraničných kamiónov z krajín ako je Turecko, Bulharsko a podobne, pre ktoré platí výnimka na prekračovanie našich hraníc. Niet sa čomu diviť. Sme krajina, bohužiaľ, prehnane závislá na importe potravín a výrobkov zo zahraničia. Pozrime sa tiež na obrovské množstvo ekonomicky aktívnych Slovákov, ktorí dochádzajú za prácou do zahraničia denne alebo týždenne. Sú to teda tisíce vodičov dopravy a pendlerov každý deň. Toto číslo chceme porovnať s 200 cestujúcimi, ktorí odletia na týždeň, na dva do uzavretého rezortu niekde pri mori? Nie je to len závisť, že niekto má na to, aby si zaplatil príjemný únik z reality na týždeň niekde na Maledivách, či v Emirátoch? Slovenské firmy, ktoré prispievajú našej ekonomike potrebujú kompromis, ktorý im umožní fungovanie aj v tejto dobe. Nie ďalšiu ranu pod pás, ktorá pre mnohé bude skôr či neskôr likvidačná. A to platí pre každý sektor. Nie len obchod, ale aj cestovný ruch, letiská i leteckú dopravu. Našim leteckým spoločnostiam zakážeme lietať ale cudzím umožníme u nás pristávať.

Porovnajme si naše susedské krajiny. Z Českej republiky sa vypraví denne niekoľko zahraničných letov, hlavne na dovolenky, rovnako z Rakúska, Poľska a Maďarska. Sú tieto štáty v neúmerne horšej situácii ako my? Nie sú. Slovensko, bohužiaľ, stále patrí k najhorším krajinám v zvládaní pandémie. Napriek opatreniam, zákazom, ktoré patria medzi najprísnejšie v Európskej únii. Je teda potrebné hľadať iné príčiny ako cestovanie do zahraničia. Očividne to nie je tak obrovský problém ako vyčerpané, podhodnotené zdravotníctvo. Následok 20 rokov jeho rozkrádania, kedy bolo vystavované sústavnému finančnému, personálnemu úpadku a zastarávaniu infraštruktúry sa prejavuje práve dnes.

Druhým nezanedbateľným faktorom ktorý prispieva k zlému postaveniu Slovenska v počte úmrtí na 100 tisíc obyvateľov je dlhodobo zanedbávaná podpora zdravia a účinná prevencia v oblasti neinfekčných chronických ochorení. Viac ako dve tretiny úmrtí na +s Covid-19 bolo u polymorbidných pacientov. Ak sme v riešení ukazovateľov zdravia obyvateľstva podľa OECD krajinou na spodných priečkach rebríčka hodnotenia, ako chceme byť v počte úmrtí na +s Covid-19 porovnateľný s krajinami, ktoré sú v riešení neinfekčných chronických ochorení na tom oveľa lepšie a dosahujú aj neporovnateľne lepšie výsledky v podpore zdravia svojich obyvateľov?

Napriek „zúriacej“ pandémii a jej nezvládaniu sa celý život v Slovenskej republike nemôže sústreďovať len na tvorbu pandemických opatrení. Zdravotnícky systém, na ktorý sa spolieha každý občan nemôže sa ani v tejto dobe opierať len o nemocničnú starostlivosť, ktorú nie sme už dlhodobo schopní riešiť. Ak situácia s ochorením Covid-19 tu bude pretrvávať ešte niekoľko rokov, zdravotnícky systém sa zrúti? Ako je možné, že štátne inštitúcie nie sú schopné vyprodukovať za rok ani len náznak systémových riešení? Väčšina opatrení, ktoré v súvislosti s pandémiou ministerstvo zdravotníctva i príslušné ministerstvá a štátne organizácie vyprodukujú tak oslabujú ekonomiku štátu, že na systémové zmeny zdravotníckeho systému, ktorý je pred totálnym krachom v dlhodobom horizonte ani nebude.

Profesijné organizácie pôsobiace v slovenskom zdravotníctve ponúkajú riešenia v mnohých oblastiach pre tvorbu opatrení i celkovej pandemickej situácie, ale doteraz ich návrhy ministerstvo zdravotníctva skoro všetky odignorovalo.

Keďže zastupujem aj zdravotníckych pracovníkov, ktorých výkon v diagnostike a liečbe má často rozhodujúcu výpovednú hodnotu a sama veľmi dobre poznám slovenský zdravotnícky systém, dovolím si na záver uviesť niekoľko našich odporúčaní pre zavedenie opatrení v oblasti cestovného ruchu a leteckej dopravy:

1. Umožniť zahraničné rekreácie výlučne slovenskými cestovnými kanceláriami, ktoré spolupracujú so slovenskými leteckými spoločnosťami. Týmto krokom by sa malo zabezpečiť dodržiavanie slovenských protipandemických nariadení, možno aj za cenu výrazne obmedzeného režimu dovolenky (zákaz fakultatívnych výletov, obmedzený pohyb v rámci hotelu).

2. Nariadiť cestovným kanceláriám, aby príslušnému Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva zasielali zoznam dovolenkárov konkrétneho zájazdu, ktorý bude obsahovať podrobné informácie, ako napr. miesto pobytu, dĺžka pobytu, dátum návratu, miesto pobytu počas následnej karantény.

3. Sprísniť a zvýšiť kontroly dodržiavania karantény po návrate zo zahraničnej dovolenky.

Podobné návrhy by sa dali uplatniť aj pre umožnenie rekreácií v rámci Slovenska.

Množstvo inšpirácií existuje aj v zahraničí a vedeli by sme ich realizovať aj v našich podmienkach. Pomohli by sme tak revitalizovať zdecimovanú ekonomiku štátu, od ktorej priamo závisí financovanie zdravotníckeho systému. Týmto článkom chcem apelovať na kompetentných, aby neignorovali návrhy odborníkov z praxe a začali s nami viesť tak potrebný dialóg.

RNDr. Monika Trechová, MPH

Prezidentka Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov

Foto:



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *