O hrozbe zvanej hantavírus -

S virológom Borisom Klempom

RNDr. Boris Klempa, DrSc., virológ
(nar. 1976, Malacky)

Promoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Pracuje v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave a prednáša virológiu na Prírodevedeckej fakulte Univerzity Komenského. Zastupuje Slovensko v organizácii European Network for Diagnostics, Viral Diseases (ENIVD) a v nástupníckej organizácii EVD- LabNet. Je členom rady Medzinárodnej spoločnosti pre antavírusy a redakčnej rady časopisov Virus Genes a Acta Virologica, ako aj členom spoločnosti Die Leibniz-Sozietät der Wissenschaften zu Berlin.
V roku 2020 ho v kategórii Inovátor roka vyhlásili za Vedca roka, v roku 2021 ocenili Krištáľovým krídlom v kategórii Medicína a veda. Je spoluautorom 113 vedeckých publikácií, ktoré boli podľa databázy Web of Science citované viac ako 3800-krát. K jeho najcitovanejším prácam patria tie zamerané na objavy nových hantavírusov v Afrike a v nových hostiteľoch, ako sú piskory alebo netopiere. Získal medzinárodné ocenenie „Joel M. Dalrymple Memorial Lectureship Award“ za svoje inovatívne úspechy v oblasti biomolekulárnej medicíny hantavírusov.

Odkedy sa venujete hantavírusom?
Hantavírusom som sa začal venovať už v rámci môjho doktorandského štúdia vo Virologickom ústave SAV v roku 1999. V rámci štúdia som sa po roku dostal na partnerské pracovisko Charité Berlin, kde som napokon doktorandskú prácu obhajoval a zostal tam pôsobiť až do roku 2018. Práca na takom prestížnom pracovisku mi umožnila podieľať sa na viacerých medzinárodných projektoch, takže som sa venoval aj hantavírusom vyskytujúcim sa v Afrike alebo v Rusku. Po celú dobu však prebiehala intenzívna spolupráca aj s mojím domovským pracoviskom v Bratislave.

Ako sa rozširujú hantavírusy? Aké sú ich vlastnosti?
Hantavírusy sú prenášané najmä hlodavcami žijúcimi v divej prírode. Počas môjho pôsobenia v Berlíne sme ukázali, že svoje vlastné hantavírusy prenášajú aj netopiere, piskory či krty, ale tieto sa aspoň zatiaľ nezdajú byť také významné pre ľudské zdravie, ako tie, ktoré prenášajú hlodavce. Kým svojim prirodzeným hostiteľom nespôsobujú žiadnu ujmu, pri náhodnom prenesení na človeka môžu vyvolávať veľmi závažné až život ohrozujúce ochorenia. K prenosu prichádza najčastejšie pri vdýchnutí prachu kontaminovaného močom alebo trusom hlodavcov. Typicky sa to stáva napríklad pri čistení pivnice, garáže či záhradnej chatky, v ktorých sa vyskytujú hlodavce, alebo skrátka pri pobyte v prírode i pri poľnohospodárskej práci. Vírusy prítomné v Európe a Ázii spôsobujú hemoragickú horúčku s renálnym syndrómom. Je to teda akútne horúčkovité ochorenie spojené s vnútorným krvácaním a zlyhávaním obličiek. Hantavírusy prítomné na Americkom kontinente spôsobujú podobné ochorenie, hantavírusový pulmonárny syndróm, kde však nie sú hlavným zasiahnutým orgánom obličky, ale pľúca.

Aká je diagnostika? Čo spôsobujú postihnutému človeku?
V prípade hantavírusov je spoľahlivejšia sérologická diagnostika, pretože v čase prvých príznakov už má pacient vyvinuté protilátky. Naopak, dnes tak veľmi moderná RT-qPCR nie je až taká spoľahlivá, pretože na detekciu vírusovej RNA v krvi je vzorka často odoberaná už príliš neskoro a PCR je teda často (falošne) negatívna. Ochorenie začína veľmi nešpecificky, ako mnoho vírusových ochorení, teda prudkým nástupom horúčky a bolesťami chrbta, brucha, svalov, celkovou únavou, prípadne aj gastrointestinálnymi prejavmi, ako sú hnačka, zvracanie a nevoľnosť. Pre tieto prejavy môže byť pacient podozrivý aj na zápal slepého čreva. Najzávažnejšou komplikáciou je práve zlyhávanie obličiek, ktoré v tých najťažších prípadoch vedie až k nutnosti dialýzy. Inak je liečba len symptomatická a pacient sa zvyčajne bez špecifickej liečby vylieči v priebehu dvoch týždňov.

Existuje prevencia?
V našich podmienkach je, bohužiaľ, prevencia možná len v podobe tzv. expozičnej profylaxie, teda ide o vyhýbanie sa kontaktu s hlodavcami a najmä s ich výlučkami. V praxi na individuálnej úrovni to napríklad znamená, že pri čistení priestorov, o ktorých predpokladáme, že by ich mohli obývať hlodavce, by sme sa mali snažiť minimalizovať vírenie prachu, priestor dezinfikovať a pri týchto činnostiach nosiť respirátor alebo aspoň rúško. V krajinách, ktoré boli historicky najviac postihované hantavírusmi, Južná Kórea a Čína, sú k dispozícii tradične pripravené inaktivované vakcíny, ktoré významne znížili výskyt ochorenia. V Európe ani Amerike, bohužiaľ, žiadna vakcína nie je registrovaná.

Kvôli hantavírusom ste boli aj v Afrike?
Áno, počas práce v Charité Berlin som mal možnosť podieľať sa na objavoch vôbec prvých afrických hantavírusov. Hoci si veľa nebezpečných vírusov spájame s Afrikou, v prípade hantavírusov je to skôr naopak. Veľmi dlho, od sedemdesiatych rokov boli známe v Ázii a Európe, oveľa neskôr, od roku 1993 aj v Amerike, ale v Afrike boli dlho prehliadané. Prvý africký hantavírus sme objavili až v roku 2006. Práca v Afrike bola veľmi zaujímavá a zahŕňala najmä odchyt hlodavcov a iných drobných cicavcov, ktorých vzorky sme už potom následne spracúvali v Nemecku. Podobne sme tiež analyzovali výskyt protilátok voči týmto novým hantavírusom v sérach ľudí z krajín ako Guinea, Tanzánia, Pobrežie Slonoviny, či Juhoafrická republika.

Kde sú najrizikovejšie oblasti?
Krajiny s najväčším počtom prípadov sú určite Čína, Južná Kórea a Rusko. V rámci Európy sú to severské krajiny ako Fínsko či Švédsko, ale napríklad aj v Nemecku bývajú v niektorých rokoch tisícky prípadov. U nás sú to rádovo desiatky, zriedka viac ako sto prípadov ročne. Ide však len o oficiálne notifikované prípady, predpokladám, že významná časť, najmä tých miernejších prípadov zostáva nediagnostikovaná. V rámci Slovenska je najviac prípadov na východnom Slovensku. Významná je aj oblasť Balkánu, kde bývajú v rámci Európy tie najťažšie prípady.

*^{Ryšavka žltohrdlá – hostiteľka Dobrava vírusu.}*

Ktoré hantavírusy v Európe a spôsobujú závažné, až smrteľné ochorenia?
V Európe je najbežnejším hantavírusom vírus Puumala, pomenovaný po dedine vo Fínsku. Ten však, našťastie, spôsobuje miernejšiu formu ochorenia, ktorá býva v literatúre označovaná ako Nephropathia epidemica. Tento vírus je špecificky prenášaný hrabošovitým hlodavcom s názvom hrdziak hôrny. Tým najnebezpečnejším hantavírusom v Európe je jednoznačne vírus Dobrava (pomenovaný po dedinke v Slovinsku), prenášaný myšovitými hlodavcami rodu Ryšavka. Tento vírus je zodpovedný za ťažké prípady na Balkáne, kde môže byť podiel smrteľných prípadov až do desať percent. Vyskytuje sa aj na Slovensku. Ak sa u nás vyskytne veľmi ťažký prípad ochorenia, tak je to s veľkou pravdepodobnosťou práve Dobrava vírus. Našťastie sú u nás smrteľné prípady naozaj veľmi zriedkavé.

*^{Hantavírus pod elektrónovým mikroskopom.}*

Za akých okolností by mohla vzniknúť epidémia vo väčšom rozsahu?
Počty prípadov hantavírusových infekcií majú vo všeobecnosti tendenciu kolísať skokovito a prichádza k tzv. epidemickým rokom, keď je prípadov výrazne viac. Súvisí to s dynamikou populácií hlodavcov a tá zase závisí od dostupnosti potravy, teda aj od klímy. Práve v dôsledku klimatických zmien sa frekvencia takýchto epidemických rokov zvyšuje. V súčasnosti ich zaznamenávame prakticky každý druhý rok. Vzhľadom na to, že vírus sa následne, po infikovaní človeka z prírodného zdroja, nešíri ďalej z človeka na človeka, tak je veľmi nepravdepodobné, že by prišlo k masívnej epidémii katastrofických rozmerov. Vo všeobecnosti sa však dá predpokladať, že významné epidémie môžu vzniknúť vždy, keď vplyvom klimatických alebo akýchkoľvek iných podmienok dôjde k výraznému rozmnoženiu hlodavcov prenášajúcich hantavírusy.

V súvislosti s hantavírusmi ste známy svojimi kontaktmi v zahraničí. Spolupracujete aj so slovenskými lekármi?
Počas pandémie som spolupracoval s oddelením infektológie na Kramároch. Ak by mali naši lekári o spoluprácu záujem, môžu ma kontaktovať na:

boris.klempa@savba.sk.

rozhovor pripravil Peter Valo

Lekárske noviny december/2023