Jordánske kráľovstvo ponúka pokoj a toleranciu -

Blízky východ nie je aktuálne v hľadáčiku dovolenkárov. Teroristický útok na Izrael 7. októbra, následný vpád izraelskej armády do pásma Gazy, uzavretie civilných letov nad Izraelom, 27. októbra útok dronom na zdravotnícke zariadenie v egyptskom letovisku Taba pri Červenom mori a následná evakuácia 500 českých turistov nemotivujú k ceste do tohto teritória. Tejto skutočnosti zodpovedal začiatkom novembra aj počet pasažierov na palube priameho letu z Viedne do hlavného mesta Jordánska Ammánu. Z polovice prázdne lietadlo. Veľkú časť cestujúcich tvorili slovenskí a českí turisti.

*^{_{Pomník legendárnemu Lawrenceovi z Arábie.}}*

Turistov je menej
„Máme veľký pokles turistov. Z niektorých štátov je výpadok totálny, napríklad Izrael. Veľmi silný je pokles z Ameriky a Kanady. Z týchto krajín k nám cestovali skupiny, ktoré návštevu Jordánska spájali aj s cestou do Izraela. Jordánsko-izraelská hranica je otvorená, ale niet turistov,“ rozrozprával sa náš sprievodca Sofian. „Napríklad z nemeckej, pôvodne štyridsaťčlennej, skupiny pricestujú len štrnásti. Ľudia sú veľmi vyľakaní, ale u nás v Jordánsku žiadna vojna nie je. Bežne v tomto období preplnené turistické klenoty Jordánska skalné mesto Petra alebo antické mesto Jerash, sú dnes poloprázdne.“

„To poznáme aj na Slovensku. Prebiehajúci konflikt na území Ukrajiny silno ovplyvňuje názor na cestu do susednej krajiny,“ skúšam zmierniť Sofianovo sklamanie, že po pre turizmus zlých „covidových“ rokoch opäť čelia nepriaznivému obdobiu.

Priateľskí ľudia
Tí, ktorí sa pre cestu do Jordánska rozhodnú, sa tu stretnú s veľmi priateľskými ľuďmi. Je to tu úplne iný arabský svet, ako napríklad v Egypte. V obchodoch vám radi ponúknu svoj tovar, ale neobťažujú a nevynucujú si nakupovanie. Skoro som sa nestretol s problémom pri fotografovaní. Naopak. Príjemným zážitkom bolo stretnutie s oberačmi olív v horskej osade v prírodnej rezervácii Dána. Chlapík na olivovníku, keď zistil, že mám v ruke kameru, urobil v korune stromu hotovú disko show. Podobne priateľsky do kamery pózoval a rozprával veľmi charizmaticky vyzerajúci staručký sprievodca po ruinách križiackeho hradu Kerak.

Hlavné mesto Jordánskeho hášimovského kráľovstva Ammán leží v nadmorskej výške 815 m. Najstaršie osídlenie sa datuje do obdobia okolo r. 7 000 pred n. l. V Biblii sa o meste píše ako o meste detí Ammónových. V rímskej a byzantskej dobe bolo známe pod názvom Filadelfeia. Ammán sa rozkladá v pahorkovitom teréne Adžlúnskych hôr. Pôvodne stál na siedmych kopcoch, dnešná moderná metropola leží na viac ako dvadsiatich. Pri presúvaní sa mestom autom, alebo pešej prechádzke, je to neustále hore a potom dole. Oficiálne štvormiliónové, neoficiálne päť a polmiliónové, mesto má len jeden most. Bol otvorený v decembri 2006, je 417 metrov dlhý a 71 metrov vysoký. Most Wadi Abdoun je jediný zavesený most v kráľovstve. Kto si chce do zlej doby urobiť zlatú rezervu, má možnosť na ammanskom Zlatom trhu. Gold Souk je bludisko uličiek so stovkou obchodov s krásne remeselne spracovanými šperkami. „Je tu vraj sedem ton zlata“, chváli sa so „zlatým národným pokladom“ sprievodca Fuad. My využívame ponuku pestrofarebného trhu so zeleninou a ovocím. V pouličnom stánku neodoláme ponuke egyptského manga. Verte, že sa oplatilo kúpiť.

Početné rodiny, obrovské byty
Ammán, to je množstvo obytných domov. „Priemerná plocha bytu je dvesto metrov štvorcových“, informuje nás Fuad. V očiach nám vidí prekvapenie a tak hneď pokračuje: „Jordánske rodiny sú početné, radi sa stretávame. Návštevy prebiehajú oddelene, v jednej miestnosti muži a v druhej ženy.“

Význam rodiny pre Arabov nám Fuad neskôr vysvetľuje pod hviezdnou oblohou vo Wadi Rum, za dňa najfarebnejšej púšti celého Blízkeho východu.

_{^{Wadi Rum je podľa Jordáncov najkrajšia púštna krajina na svete. Územie s rozlohou 740 km2 je dôkazom, že púšť nie je fádna a nudná piesočná plocha. Už viac ako polstoročie je vyhľadávaná filmármi. Prvým režisérom, ktorý sa tu rozhodol natáčať, bol britský režisér D. Lean. Na autentických miestach natočil v roku 1962 film Lawrence z Arábie, ocenený siedmimi Oscarmi. Postupne sa pridali autori diel: Aladin, Červená planéta, Duna, Marťan, Prometheus, Star Wars Epizóda IX: Vzostup Skywalkera.}}

„Arabi neboli pôvodne moslimovia. Za vieru sa viedla vojna. Po jednej prehratej bitke prišla arabská žena do stanu víťazného vojvodcu. Chcela požiadať prepustenie zajatých. Do jarma sa dostali muž, syn a brat. Vojvodca žiadosť ženy akceptoval, ale s podmienkou, že si môže vybrať prepustenie len jedného. Žena mu odpovedala. Muža si môžem nájsť znovu, aj syna môžem znovu porodiť, ale brata mám len jedného. Vojvodca bol po jej odpovedi veľkodušný a prepustil všetkých troch.“

Zahraničná pracovná sila
V hoteli nám prináša večeru čašníčka s ázijskými črtami tváre. Na blúzke má meno Perlah. Na Fuda sa obraciam s otázkou: „Ako ste na tom v Jordánsku s pracovnou silou?“

„Máme asi sto päťdesiattisíc zahraničných pracovníkov. Polovicu tvoria Egypťania. Ako si postrehol, v hoteloch sú obsluhujúcim personálom často ľudia z Juhovýchodnej Ázie. Jordánsko má napríklad uzavretú dohodu s Filipínami a Srí Lankou.

Priamo v týchto krajinách robia agentúry nábor zamestnancov pre náš pracovný trh. V stavebníctve, a za volantom nákladných áut a autobusov, môžeš uvidieť veľa Egypťanov. Tí sú tu čiastočne legálne a čiastočne ilegálne. Muži z Egypta môžu vstúpiť do Jordánska aj na turistické víza.“

„Ja mám predstavu, že arabské rodiny sú mnohodetné. Prečo potrebujete imigrantov na prácu?“, pýtam sa sprievodcu.

„Jordánsko bolo historicky súčasťou Osmanskej ríše, v jej hraniciach bol pohyb obyvateľov za prácou bežný. Napríklad bol silný medzi Jordánskom a Sýriou. Dnešný nedostatok pracovníkov čiastočne spôsobil odchod mnohých Jordáncov do ropných krajín Perzského zálivu. Ich ekonomický boom a rozsiahle investície do domácej ekonomiky potrebovali pracovnú silu. My v Jordánsku ropu nemáme.“

Začínam sa tu cítiť ako doma na Slovensku. Zrejme sú tu s organizáciou náboru pracovníkov v zahraničí ďalej, ako my doma. Však majú aj niekoľko desaťročí náskok.

Monarchia a Saddám Husajn
Jordánsko je kráľovstvo a kráľovská rodina sa na svoj ľud a návštevníkov usmieva z nekonečného množstva portrétov alebo veľkoplošných fotografií. Usmievavý vládnuci kráľ, usmiaty už zomretý kráľ, usmiaty budúci kráľ, sú zarámovaní a visia na stenách v úradoch, bankách, na recepciách hotelov ale aj v mnohých obchodoch. Optimizmom prekypujú aj fotografie manželských párov kráľa a kráľovnej, korunného princa a korunnej princeznej a často všetkých štyroch spoločne.

To nie je pre krajinu, ktorej štátnym zriadením je monarchia, asi nič prekvapujúce. Aj menej pozorný návštevník Jordánska, ale asi neprehliadne hlavne čiernobiele grafiky mužskej hlavy rozmerov zhruba veľkosti ruky. Sú nalepené hlavne na zadnej časti osobných automobilov a dodávok, na niektorých taxíkoch a čelnej, alebo bočnej, strane korby nákladiakov, na dopravnej značke a v menšom prevedení
sa ako obrázok môžu hompáľať pod spätným zrkadlom v interiéri automobilov. Sú tiež na obaloch mobilov. Fúzatý muž s baretkou, s tmavými okuliarmi a vojenskými výložkami na ramenách. Alternatívne v civilnom obleku, s bradou a bez baretky. Moje prvé stretnutie s takto ozdobeným autom bolo na rušnej ulici v Ammáne. Vracal som sa k našej turistickej skupine zo zmenárne. Obraz muža bol pre mňa prekvapením, v prvom okamihu som ľutoval, že som si medzitým už odídené auto, neodfotografoval. Ja som na obraze identifikoval Saddáma Husajna, bývalého prezidenta Iraku.

_{^{Skalné mesto Petra je jedinečnou pamiatkou nielen Jordánska a Blízkeho východu ale celého sveta. Je to jednoznačne neopakovateľné krásne miesto, ktorého magickosť umocňuje skutočnosť, že je ukryté v drsnej horskej krajine. Históriu Petry začal v 3. storočí p. n. l. písať púštny kmeň Nabatejcov, ktorí sa tu, na mieste križovatky troch obchodných ciest usadil. Význam mesta klesol v 3. storočí, keď sa obchodné cesty odklonili viac na sever. Zánik Petry urýchlilo zemetrasenie v 4. storočí a následne v 6. storočí ukončilo na dlhé storočia vedomosť o tomto nádhernom mieste. Znovuobjaviteľom Petry pre Európanov sa stal v roku 1812 švajčiarsky bádateľ J. L. Burckhardt. V prezlečení za Araba pátral po tajomnom meste, o ktorého existencii sa dopočul z rozprávania beduínov. Na základe celosvetového hlasovania v roku 2007, patrí Petra medzi Sedem nových divov sveta.}}

Po týždňovom pobyte v Jordánsku si dovolím konštatovať, možno nie so stopercentnou štatistickou istotou, že vyobrazenie Saddáma je síce s veľkým odstupom a bez štátnej podpory, po príslušníkoch vládnucej dynastie druhým najpopulárnejším portrétom v kráľovstve. Nášho sprievodcu Fuada som oslovil s otázkou: „Správne som rozpoznal na autách nálepky s podobizňou Saddáma?“

„Áno, je to Saddám. Po vojne sme v Jordánsku prichýlili asi päťstotisíc utečencov z Iraku.

Boli medzi nimi aj mnohí kresťania. Na začiatku možno až dvadsať percent. Oni ale väčšinou pokračovali ďalej. Dnešný Irak nie je tak tolerantný ku kresťanom, ako bol za Husajna a ako je tolerantné Jordánsko.“

„Tie obrazy vyjadrujú sympatie k Husajnovi zo strany utečencov z Iraku alebo aj samotných Jordáncov?“

„Prezident Husajn nebol demokratický vládca, ale faktom je, že za neho bol Irak skutočným štátom. Dnes je to všetko inak. Krajina patrí medzi najskorumpovanejšie na svete s rozpadajúcou sa ekonomikou. Mali napríklad veľmi dobré univerzity.

V Iraku za Saddáma vyštudovali desaťtisíce Jordáncov, ktorým bolo poskytnuté štipendium.“

Zdrojom popularity bývalého vládcu Iraku po celom Jordánsku je skutočnosť, že štedro podporoval Jordánsko dodávkami ropy za zvýhodnené ceny, silno sa zastával a podporoval Palestínčanov. Tí tvoria asi tretinu obyvateľstva kráľovstva.

Tiež nemožno opomenúť jeho vytvorený imidž panarabistu. Aj prehlbujúci sa vplyv Iránu v oblasti napomáha stálej popularite popraveného diktátora.

Nostalgia po saddámovskom Iraku má v mnohých prípadoch len málo spoločného so samotným Saddámom a jeho štýlom vládnutia.

_{^{Jerash. Severne od Ammánu sa nachádza jedno z najrozsiahlejších antických nálezísk na svete Jerash. Na rozsiahlej ploche tu môžete objaviť oválne stĺpové námestie, chrámy a rímske divadla. Návšteva Jerashu je nezabudnuteľným zážitkom.}}

_{^{Západ slnka na brehu Mŕtveho mora, arabsky Bahr-Lút (v skutočnosti jazero) leží v najvyprahnutejšej a najnehostinejšej oblasti Svätej zeme. Je to najnižšie miesto 6 000 km dlhého východoafrického zlomu (tiahne sa od južného Turecka do východnej Afriky) a tiež najnižšie položené miesto na zemi. Hladina jazera je 411 metrov pod úrovňou hladiny mora.}}

Rímska ríša siahala až sem
Do najlepšie zachovaného mesta z doby Rímskeho impériá Jerash vstupujeme veľkolepou bránou cisára Hadriána. Nasleduje Hippodrom, impozantné polkruhové stĺpové námestie v centre mesta. V tomto okamihu mám dojem, že som videl už to najkrajšie. Omyl, je to len začiatok. Nasleduje dlhé stĺporadie hlavnej ulice Cardo Maximus, chrám boha Dia, dve divadlá. Tým najkrajším zážitkom je chrám bohyne Artemis. Zachovalo sa tu jedenásť 13,2 m vysokých stĺpov s korintskými hlavicami. Ich dekoratívnosť aj po dvetisícoch rokoch od dokončenia vyvoláva obdiv k ich tvorcom. Jedna z legiend o založení mesta spomína ako zakladateľa Alexandra Veľkého.

Druhá spomína kráľa Antiocha IV., po ktorom malo byť mesto pomenované Antiochia na Zlatej rieke. Isté je, že počiatky mesta sú spojené s helenistickou dobou a jej kultúrou. Spoznávanie Jordánska sa po niekoľkých dňoch končí. Čaká nás let domov. Tak ako pri prílete, aj teraz musí naše lietadlo oblietať vzdušný priestor Izraela. Let ponad Egypt je dlhší o hodinu. Pasažierom sediacim na pravom boku Airbusu však poskytuje krásny výhľad na Suezský prieplav.

Thomas Edward Lawrence
(16. 8. 1888 – 19. 5. 1935)
Na jeseň roku 1915, po porážke invázie na polostrov Gallipoli pri prielive Dardanely, bola pre Britské impérium vojenská situácia v oblasti Blízkeho východu zlá. Jediná pomoc mohla prísť z Arábie. Šarif z Mekky Husajn už pred 1. svetovou vojnou uvažoval o protitureckom povstaní. Briti jeho rozhodovanie podporili uistením, že majú záujem na vzniku nezávislého arabského štátu (za jeho chrbtom uzavreli 16. 5. 1916 tajnú dohodu s Francúzskom, ktorú následne odobrilo Ruské impérium, o budúcom rozdelení si arabského územia, tzv. Syker-Picotova dohoda).

Povstanie vypuklo v Mekke 5. 6. 1916. Pomerne rýchlo sa ocitlo na mŕtvom bode. Medina aj s logistickou pomocou hidžáskej železnice ostávala v tureckých rukách. Britské vojenské vedenie veľmi nerozumelo arabskému, v tej dobe skôr kmeňovému beduínskemu, svetu. V tomto okamihu vstupuje na scénu dejín T. E. Lawrence. V Káhire presvedčil svojho nadriadeného dôstojníka v kontrarozviedke, že on je muž, ktorý Arabov zorganizuje ako skutočnú vojenskú silu. V nasledujúcom období modrooký beduín so šabľou na boku, Lawrence z Arábie, aj s pomocou malej skupiny britských inštruktorov vycvičili niekoľko beduínskych kománd na partizánsky spôsob boja. Tým sa podarilo rýchlymi útokmi z púšte vytvoriť na hidžáskej železnici úplný chaos. Turecký veliteľ Mediny bol po prerušení zásobovania donútený kapitulovať. Lawrenceova partizánska vojna slávila sériu víťazstiev. Majstrovským kúskom bolo dobytie Akaby. Lawrence šokoval Turkov útokom z púšte, ktorý absolútne neočakávali. Oddiel z veľkej časti tvorení Agajlami, najstatočnejšími bojovníkmi princa Fajsa, a v čele s legendárnym banditom a hrdlorezom Audy Abu Talihom, v čase vrcholiaceho leta po dlhom pochode prešiel púšťou Nefud, zaútočil a po niekoľkých hodinách dobil prístavne mesto na brehu Červeného mora. Ostalo dobiť vysnívaný cieľ Damask. To sa stalo 1. októbra 1918.

Krátko po obsadení mesta Arabmi do Damasku vpochodovala aj britská armáda pod vedením generála Allenbyho a s ním napĺňanie Sykers-Picotovej dohody.

Dohodu zverejnil koncom roku 1917 Lev Trockij. Boľševici ju krátko po revolúcii v Rusku objavili v tajných cárskych archívoch.

Publikovaná dohoda „koloniálnych zlodejov“, ako ju nazval Lenin, znamenala pre Britániu a Francúzsko politický škandál. Umelo vytvorené hranice kopírovali koloniálne záujmy a nerešpektovali etnické a náboženské hranice v regióne. Arabi jej pripisujú vinu za okupáciu Palestíny, ale za vznik Islamského štátu. Lawrencea z Arábie zradila vlastná vláda, cítil osobnú zodpovednosť za podvod na Araboch. Sklamaný, s ťažkými výčitkami svedomia, sa vrátil do Anglicka. Pokračoval v boji za slobodu Arábie. Pri oslave v Buckinghamskom paláci sa vzdal svojich vyznamenaní a všetkých pôct, čím uviedol do rozpakov Kráľa Juraja V. Pod opakovane zmenenou identitou pôsobil neskôr v britskej armáde. Osudovou sa mu stala motorka. Lawrence miloval vysokú rýchlosť, dokonca bol testovacím jazdcom. Cestou na poštu, ráno 15. 3. 1935, mal nehodu, na následky ktorej o šesť dní neskôr v nemocnici zomrel.

„Všetci ľudia snívajú, ale každý inak. Tí, ktorí snívajú v opustených kútoch svojej mysle, sa ráno prebudia a zistia, že snívali márne. Tí, ktorí snívajú za bieleho dňa, sú nebezpeční, pretože s otvorenými očami konajú rovnako, ako vo svojom sne a tým ho dokážu uskutočniť.“

Z knihy Sedem pilierov múdrosti