Buďte kľudný, máte celé pľúca -

Keď Jánovi Kristófovi v národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo vyšných Hágoch urobili bronchoskopiu a po vyhodnotení vzorky skonštatovali, že nádor je zhubný, utrpel poriadny šok. Trauma z neho sa skončila až po operácii na Klinike hrudníkovej chirurgie v ružinovskej nemocnici.

^{_{Ján Kristóf relaxuje pri lúštení svojich obľúbených krížoviek.}}

Ján prežil detstvo v Lontove. Absolvoval Strednú priemyselnú školu strojnícku v Leviciach. Po nej nastúpil na päťmesačnú vojenčinu a rovno z nej prešiel na policajnú školu v Pezinku. Štvrť storočia ostal tomuto povolaniu verný. Najdlhšie pracoval na obvodnom oddelení v Šahách. Absolvoval dôstojnícku školu. Spolu s manželkou sa presťahovali do štvorbytovky v Ipeľskom Sokolci, kde pôsobil na hraničnom oddelení polície. Posledný rok služby pracoval na pasovom v Šahách. Odtiaľ odišiel do dôchodku. Doma sa nijako nenudil. Starostlivo doopatroval otca v Lontove, ktorý si zlomil stehennú kosť. Neskôr sa staral o matku, ktorá ostala ochrnutá po operácii chrbtice. Žil zdravým životom. Po otcovi zdedil vzťah k poľovníctvu. V hore sa cítil ako doma. Choroby sa mu viac-menej vyhýbali. V šahanskej nemocnici sa ocitol na tri dni v čase veľkých horúčav pred dvadsiatimi rokmi, keď ho znepokojili nepríjemné pocity okolo srdca. Ešte raz ho na pár dní hospitalizovali, v marci minulého roku, keď ho oslabili a dehydrovali trojtýždňové hnačky. Dlho sa tam neohrial. Po siedmich dňoch bol opäť doma.

Začiatkom minulého roka ho prepadali záchvaty kašľa
Trápili ho najmä v ranných hodinách. Po liekoch, ktoré mu predpísal obvodný lekár sa na nejaký čas zmiernili. Vystriedali ich bolesti všetkých kĺbov. Obvodný lekár mu vybavil vyšetrenie u doktora Masaryka v piešťanskom Národnom ústave reumatických chorôb, kde urobili potrebné vyšetrenia a navrhli ďalšiu liečbu u miestneho reumatológa. Návštevy u neho sa nevedel dočkať celý rok. V októbri minulého roku ochoreli aj s manželkou Juditkou na Covid-19. Po preliečení teploty klesli, ale bolesti hrdla s kašľom pretrvávali.

Termín u reumatológa (22. apríla 2023) musel odvolať, pretože sa ocitol v nemocnici. Ďalší termín dostal v auguste. Doktorka Anna Forgáčová ho poslala na rtg pľúc a spirometriu. Po výsledkoch skonštatovala, že pľúca nemajú kapacitu, akú by mali mať. Ešte dvakrát dala spirometriu zopakovať. Keď sa percentá nezlepšovali, poslala ho na cétečko. Po vyhodnotení skonštatovali nádor na konci priedušnice. Doktorka Forgáčová ho chcela poslať na pľúcne a onkologické oddelenie v Liečebnom ústave na Zobore v Nitre. Vzápätí mu však zavolala, že sa s nitrianskou primárkou dohodli, aby v januári nastúpil do Vyšných Hágov. V Tatrách mu urobili bronchoskopiu a zobrali vzorku. Ľavá strana priedušnice bola upchatá na sedemdesiat percent. Po bronchoskopickom zákroku ju spriechodnili na osemdesiat percent. Dýchanie sa mu zlepšilo. Zarmútilo ho, keď mu oznámili, že nádor je zhubný. Odporučili mu, aby čo najskôr navštívil onkologičku.

Levická onkologička Blanka Puškárová sa spojila s Bratislavou a poslala ho na vyšetrenie na PET CT, kde sa nezistili žiadne metastázy. Vo štvrtok 22. februára 2024 cestoval na konzultáciu na Kliniku hrudníkovej chirurgie v ružinovskej nemocnici. Prednosta Miroslav Janík mu vysvetlil možné riziká a požiadal ho, aby si rozmyslel, či bude súhlasiť s operáciou, pri ktorej mu pravdepodobne budú musieť odstrániť celé ľavé pľúca. Šokovalo ho to, ale dlho nerozmýšľal, v pondelok zatelefonoval profesorovi, že súhlasí.

Kardiológ zo Šiah doktor Mikuláš Meszáros mu odporučil koronografiu. Ján Kristóf poslal jeho požiadavku mailom profesorovi Janíkovi. Ten promptne vybavil vyšetrenie v Bratislave, ktoré absolvoval 18. marca. Srdce a cievy boli v poriadku a mohol ísť na operáciu. V ružinovskej nemocnici mu urobili potrebné vyšetrenia.

Tretieho apríla podstúpil operáciu. Keď sa prebral na jiske, zistil, že má uviazanú bradu k hrudi, aby nemohol pohnúť hlavou. Nemal ani vysoké teploty. Z hrudníka mu trčalo množstvo hadičiek. Okolo neho svetielkovalo množstvo prístrojov. Lekára, ktorý stál pri ňom, sa opýtal, či má vybratú ľavú stranu. Odpoveď ho potešila: „Buďte kľudný, máte celé pľúca.“

Po operácii nemal veľké bolesti, akurát musel ležať ako drevo. Profesor Janík prišiel každý deň k jeho posteli. Keď ho po troch dňoch na jiske previezli na izbu, považoval za veľké víťazstvo, keď sám prešiel na toaletu. Lekári a sestričky robili všetko pre to, aby nedostal zápal pľúc. Milá sestrička sa ho spytovala, či nechce niečo proti bolesti. Odvetil: „Netreba, len pred hodinou mi dotiekla infúzia.“

„Nevadí, keď to budete potrebovať. Len povedzte,“ usmiala sa sestrička. Po desiatich dňoch ho prepustili do domáceho liečenia. Ján cítil, ako sa mu vracajú sily. Sedemnásteho apríla absolvoval pri kontrole v Ružinove bronchoskopiu a rtg. Vybrali mu stehy. Profesor Janík mu oznámil, že sa všetko hojí nad očakávanie dobre. Ružinovská onkologička doktorka Mária Černá ho ešte posiela na PET CT. Podľa toho sa v máji uvidí, čo bude ďalej.

Robí všetko, aby sa zotavil
Prechádza sa okolo domu a v záhrade. Obnovil si poľovnícky preukaz. Chcel by sa vrátiť k svojej štyridsaťročnej záľube. Mrzí ho, že prechemizované poľnohospodárstvo vyničilo menšiu zver ako zajace a bažanty, i to, že čoraz viac pozemkov skupujú cudzinci, ktorí ovládajú nielen poľnohospodárske usadlosti ale stále viac pozemkov okolo nich. Pre dotácie z materských štátov sú zvýhodnení pred domácimi poľnohospodármi a dokážu vykŕmiť stodvadsaťkilové prasa v nenormálne rekordnom čase. Nevie
si predstaviť, ako pri tom musí fungovať chémia, akú kvalitu bude mať mäso a ako to bude vplývať na ľudský organizmus. Ján Kristóf s láskou spomína na profesora Janíka, lekárov a sestričky, ktoré mu spríjemnili život nemocnici.

Neobvyklá operácia

Opýtal som sa pána profesora na problémy, ktorým čelil jeho tím pri tejto operácii

Prof. MUDr. Ing. Miroslav Janík, PhD.

Prednosta Kliniky hrudníkovej chirurgie LF SZU a UNB. Od 1997 pracuje na klinike hrudníkovej chirurgie SZÚ a UNB. V roku 2009 urobil prvú miniinvazívnu ezofagektómiu, roku 2012 prvú VATS lobektómiu, v máji roku 2016 prvú VATS ľavostrannú pneumoktómiu a v júni 2016 prvú uniportál VATS lobektómiu a VATS seeve lobektómiu na Slovensku. V roku 2015 obhájil docentúru v odbore chirurgia. V roku 2017 ho menovali za prednostu Kliniky hrudníkovej chirurgie. V roku 2023 bol menovaný profesorom chirurgie. Je garantom štúdia v špecializačnom odbore hrudníková chirurgia a hlavným odborníkom pre hrudníkovú chirurgiu MZ SR. V r. 2023 bol menovaný za prodekana LF SZU pre postgraduálne štúdium: habilitačné a inauguračné konania.

V čom bol výnimočný stav tohto pacienta?
Takáto indikácia je v našich podmienkach pomerne raritná. Často sa stretávame s podobným typom operácie u nádorov, ktoré sú uložené periférnejšie a jednoduchšie dosiahnuteľné. V tomto prípade nádor centrálne zasahoval prakticky bifurkáciu, bolo treba oddeliť obe priedušky i tracheu a urobiť rekonštrukciu, ktorá je v tejto lokalite mimoriadne zložitá. Zvolili sme sternotický prístup, pri ktorom sme sa museli dostať k rozvetveniu trachey s prieduškami cez perikard. Bolo treba odtiahnuť veľké cievne štruktúry, ako sú horná dutá žila a aorta, na stranu, aby sme sa dostali k bifurkácii. Aby sme to mohli urobiť bezpečne, potrebovali sme mimotelový obeh alebo ECMO. Ide o extrakorporálnu membránovú oxygenáciu, pri ktorej je krv pacienta okysličovaná mimo tela pacienta a on je prevedený na špeciálny stroj. Pomerne často ju používali v čase covidu. Pri tejto operácii je to dôležité preto, aby sme nemuseli pacienta ventilovať umelou ventiláciou. To znamená, že obidve pľúcne krídla sú skolabované, nie sú predýchavané strojom, ale pacient je okysličovaný prístrojom. Využili sme venoarteriálne ECMO. Túto možnosť máme v našej nemocnici, ale zatiaľ využívame spoluprácu s Národným ústavom srdcovocievnych chorôb. Pomáhajú nám kolegovia z pracoviska prednostu doc. Michala Hulmana z kardiochirurgie – doktor Jaroslav Lupták a v tomto prípade tu bol aj zástupca prednostu doktor Vladan Hudec. Za túto spoluprácu sme veľmi vďační a verím, že vďaka nej sa dostane do rutinného repertoára našich intenzivistov, ktorí na tom konzistentne pracujú.

V čom bolo riziko operácie?
Boli sme limitovaní dĺžkou úseku, ktorý môžeme zresekovať. Na trachei je možné zresekovať pomerne veľký úsek, ale na prieduškách je to zložitejšie. Môžeme sa dostať do situácie, pri ktorej by sme neboli schopní pre veľký resekovaný úsek priedušky spojiť, čo by mohlo pre pacienta dopadnúť nešťastne. Na to, aby sa podarilo priblížiť konce priedušiek k sebe, je možné využívať rôzne uvoľňovacie techniky.
V tomto prípade sme však vzhľadom na typ nádoru túto techniku nepoužili. Urobili sme resekciu nádoru a spojili konce priedušiek. Som rád, že sme tomuto pacientovi poskytli šancu.

Z onkologického hľadiska je prognóza v starostlivosti našich onkológov veľmi dobrá. Očakávame, že pacient ešte dostane onkologickú liečbu. Pravdepodobne ožarovanie.

V akom stave odchádzal do domáceho liečenia?
Vzhľadom na to, že pacient nebol úplne zdravý, zvládol operáciu veľmi dobre. Odchádzal po vlastných nohách a hovoril, že sa cíti dobre. Spojenie priedušiek sa zhojilo veľmi dobre. Kontrolná bronchoskopia dopadla nad očakávanie dobre.

Čiže na prvý pohľad hrozilo, že príde o polovicu pľúc?
Pôvodne sme plánovali ľavostrannú pneumoktómiu a potom rekonštrukciu bifurkácie s resekciou, čo by znamenalo, že by nemal celé ľavé pľúca. To by mohlo výrazne ovplyvniť jeho dýchacie schopnosti a rezervy.

Ako dlho trvala operácia?
Operácia nebola časovo náročná. Jej priebeh natiahlo napájanie na ECMO a celkový manažment.

Využijete túto skúsenosť do budúcnosti?
Pacient mal rozrezanú hrudnú kosť, perikard, aj predný a zadný list, ale to všetko sa na záver operácie zrekonštruovalo. Zistili sme, že prístup takýmto spôsobom k tejto lokalite je pre chirurga veľmi pohodlný a relatívne bezpečný pre pacienta. Pokiaľ použijeme ECMO, pacient nie je ventilovaný, nezavadzia nám intubačná kanyla a celá operačná situácia je veľmi prehľadná. Dal sa využiť aj iný prístup, ako sme pôvodne plánovali, miniinvazívne torakoskopický.

Vzhľadom na to, že sme mali problémy na začiatku s napájaním ECMO, museli sme zvoliť iný typ. Pôvodne sme chceli využiť venovenózne ECMO, čo by sa cestou vena femoralis dalo napojiť, ale bol tam problém s kanyláciou. Preto sme zvolili veno arteriálny, kde sme potrebovali zakanylovať aortu, ku ktorej sme sa dostali len rozrezaním hrudnej kosti.

Ako prebiehalo hojenie hrudnej kosti?
Stenotómia je úplne bežný prístup, ktorý sa využíva v hrudníkovej chirurgii, kardiochirugii. Hojenie kostí býva pomerne dobré. Problém môže vzniknúť len pri nejakej sekundárnej infekcii. U tohto pacienta nijaký problém nevznikol. Hrudná kosť sa zahojila veľmi dobre.

V čom vidíte budúcnosť klinik?
Na našej klinike pokračujeme v rozvoji miniinvazívnej chirurgie, pripravujeme sa na robotickú chirurgiu, v čom máme podporu vedenia nemocnice. Bol som opakovane pri robotickej chirurgii. To nie je žiadna novinka. Takýto program sme nachystaní zabehnúť pomerne rýchlo. Samozrejme, keď robot bude tu. Predpokladám, že progres pôjde ďalej. Vedel by som si ho predstaviť aj rýchlejší, ale musíme sa prispôsobiť situácii, aká na Slovensku je. Technické vybavenie je ovplyvnené politickými rozhodnutiami. Musíme byť trpezliví.